Menej štátu… viac slobodyHľadať
Ekonómia po lopate

Ekonómia po lopate #3 - Zázraky sa dejú, obchod

Ondrej Turis4 min čítania25 komentárov

Témy: obchod | výmena | barter | špecializácia | deľba práce

Flashback: Juraj narozdiel od svojich dvoch kamarátov zariskoval a zostrojil si udicu. Tá sa mu napokon osvedčila a Juraj vďaka nej teraz dokáže chytať ryby oveľa efektívnejšie.

Filip a Milan sa po náročnej šichte vracajú z pláže domov do jaskyne. Cestou si odkusujú z čerstvo ulovenej ryby a debatia o tom, ako by si aj oni mohli pomôcť k lepšej životnej úrovni, podobne ako sa to podarilo Jurajovi. Zrazu dostali nápad.
Spýtajú sa Juraja, či by im nepožičal jeho udicu v čase, keď ju zrovna nepoužíva.

Filip: „Hej, Juro! S tou udicou si zabil! Klobúk dole, ale nemohol by si nám ju občas požičať?“

Milan: „Tak, tak, Juraj. Aj tak ju používaš len 2 hodiny denne. My ti ju po vždy po 4 hodinách používania vrátime. Denne si potrebujeme len po 2 ryby chytiť. Čestné rybacie!“

Juraj si inštinktívne pritisne udicu k sebe a vraví: „Viete koľko úsilia ma stál výskum a vývoj tejto hi-tech udice? A ja vám ju mám len tak požičať? Čo ak mi ju dolámete, alebo stratíte?“

Filip a Milan sa však nenechajú odbiť: „Neboj nič! Udicu ti každý deň vrátime, aj s odmenou - čo bude jedna ryba na deň.“

Jurajovi sa rozsvietia oči: „Predčasný dôchodok! Už nebudem musieť pracovať! Ale počkať, stále je tu riziko, že moju udicu rozbijete, alebo že s ňou nebudete vedieť chytať ryby. Mám lepší nápad. Keďže som špecialista na chytanie rýb na udicu, tak len ja budem chytať ryby a časť úlovku si s vami povymieňať za rôzne protihodnoty.“

Filip: „Ja som bol celý život krajčírom. Výmenou za tvoje ryby ti budem vyrábať rôzne módne doplnky z palmových listov.“

Milan: „Cestou sem som si všimol kokosové orechy na palmách. Za tvoje ryby ti budem dodávať tieto miestne pochúťky. Som športovec, tie orechy už nejako dostanem dolu.“

Juraj si všetko premyslel a nakoniec súhlasil: „Ok! Od zajtra ideme na to. Konečne budem mať vyváženú stravu a hipsterskú košeľu k tomu.“

Filip a Milan: „Dohodnuté! My zas konečne nebudeme musieť 12 hodín denne zápasiť s tými klzkými potvorami.“

A tak sa zrodila prvá obchodná transakcia na ostrove.

3h

Ponaučenie

Obchod na báze dobrovoľnosti, respektíve dobrovoľná výmena je výhodná pre všetky zúčastnené strany. Každý účastník obchodnej výmeny vymieňa z jeho pohľadu „niečo“ menej-cenné, za „niečo“ cennejšie. Každý účastník obchodu zbohatne, aj keď sa v ekonomike žiadny nový tovar nevyrobí a žiadna nová služba neposkytne. Zmení sa len to, že sa vhodnejšie preskupia vlastnícke práva k už existujúcim statkom. To je čaro obchodu.
Špecializácia a deľba práce sú dôležité pre čo najefektívnejšiu alokáciu zdrojov. Juraj sa vďaka svojej udici a skúsenostiam špecializuje na chytanie rýb. Filip je zasa dobrý krajčír a Milan vie loziť po stromoch a zbierať ich plody. Každému účastníkovi trhu sa oplatí špecializovať sa na tú prácu v ktorej je najlepší a produkty ostatných „prác“ môže získať obchodovaním.

Tu je príklad:

Prípad, keď Juraj a Milan neobchodujú. T.j. „vyrábajú“ len pre svoju spotrebu:
tab_neobchoduju

Prípad, keď sa Juraj a Milan špecializujú len na jednu prácu a obchodujú medzi sebou:tab_obchoduju

Ako je z tabuliek vidno, aj napriek tomu že Milan je horší v oboch činnostiach (chytanie rýb a zber orechov), Jurajovi sa stále oplatí s ním obchodovať. A pre „chudobnejšieho“ Milana to platí ešte viac. Vďaka vzájomnému obchodu Juraj ušetrí 1 hodinu a Milan 8 hodín práce. Tento ušetrený čas môžu využiť na relax a „dovolenkovanie“, alebo na tvorbu ďalších úspor. Vďaka špecializácii tiež eliminujú „prestoj“ medzi prechodmi od jednej produkčnej činnosti k druhej a dá sa očakávať, že výrobné časy na jednotku tovaru sa budú postupne skracovať pribúdajúcimi skúsenosťami „fachmanov“.

Osobné preferencie sú subjektívne
Niektorí kritici voľného trhu tvrdia, že pri obchode dochádza k obohacovaniu jednej strany na úkor druhej. Nie je to pravda. Pri dobrovoľnej výmene získavajú obe strany, inak by aspoň jedna strana z obchodu vycúvala. Preferencie ľudí sú totiž subjektívne. Čím vyššia rôznorodosť osobných preferencií účastníkov trhu, tým väčší je úžitok z obchodu.

Príklad - intergalaktický biznis
Predstavme si napríklad, že nás navštívia mierumilovní mimozemšťania. Sú od nás takí odlišní, že z nejakého dôvodu veľmi bažia po slanej vode - je to pre nich elixír mladosti, ktorého majú nedostatok. Títo mimozemšťania však disponujú oceánmi a riekami, v ktorých prúdi vysoko-kvalitné výberové víno, ktoré zasa milujeme my, pozemšťania. Mimozemšťania ich víno používajú na splachovanie záchodov a polievanie polí. Potenciál na biznis by tušil nejeden špekulant. Vďaka rozmanitým preferenciám jednotlivých strán, dôjde cez obchod k vhodnejšiemu preskupeniu vlastníckych práv k majetku. Nič nové sa nevytvorí, no obe strany zbohatnú.

Barter, alebo peniaze?
V našom príbehu zatiaľ neboli vynájdené „peniaze“ a ostrovania obchodujú v režime „barter“, čiže vymieňajú tovar za tovar, bez použitia peňazí, ako prostriedku výmeny. Použitím peňazí by sa však na princípe obchodu nič nezmenilo, len by sa technicky zjednodušilo vykonávanie zložitejších transakcií.

kazimir_meme

Príklad nedobrovoľného obchodu

Prostredníci v obchode
Prostredníci v obchode, tzv. obchodníci, spĺňajú v ekonomike legitímnu úlohu. Fungujú ako sprostredkovatelia obchodnej výmeny medzi jednotlivými stranami, napr. medzi veľkoobchodom a koncovým zákazníkom. Ich vytvorená hodnota pramení najmä z ich špecializácie na obchodnú činnosť. Preto väčšina výrobcov nepredáva svoje výrobky priamo koncovým zákazníkom, ale zvyčajne sa to deje na „dva, tri razy“ cez obchodníkov.

Ako štát deformuje obchod
Štát zasahuje do dobrovoľnej výmeny statkov rôznymi spôsobmi. Tu len spomenieme niektoré z nich.
Na vnútroštátnej úrovni ide najmä o stanovovanie pravidiel ako daný produkt má vyzerať, čo môže a nemôže obsahovať, aká môže byť jeho cena, ako sa môže nazývať a samozrejme spotrebné dane.
Na medzinárodnej úrovni štát navyše zavádza napr. clá, obchodné sankcie, alebo do medzinárodného obchodu zasahuje nepriamo, napr. cez dotácie domácim poľnohospodárom.

Oficiálnou obhajobou takýchto obmedzujúcich opatrení zo strany štátu je zvyčajne starosť o ochranu spotrebiteľa, alebo starosť o ochranu domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou.
Nech už sú úmysly štátu v tejto oblasti akékoľvek, výsledkom podobných opatrení je tlak na vyššie ceny a slabší výber pre spotrebiteľa.

Súvisiace články

Diskusia (25)

Odpoveď používateľovi maguso1975

Píšete odpoveď na komentár od maguso1975. Zobraziť ho · Napísať samostatný komentár

Komentár sa zverejní hneď. Ukladáme iba meno a text - e-mail ani IP adresu nepotrebujeme. Meno si zapamätá váš prehliadač, aby ste ho nemuseli písať znova.