Menej štátu… viac slobodyHľadať
Sloboda

Domáce zvery Ľuboša Blahu

Radek Domica9 min čítania37 komentárov

Domácnosť ľavicového intelektuála je idealistická. Ba čo idealistická – hegeliánsky idealistická! To je hlavné poznanie, ze ktoré vďačím smeráckemu poslancovi a radikálne ľavicovému (podľa jeho vlastného sebahodnotenia) filozofovi Ľubošovi Blahovi.

Do idealistickej domácnosti Ľuboša Blahu nevchádzate dverami, tak ako u neoliberálov. Najprv musí totiž byť idea dverí a až jej uskutočnením, tak, že si rozoberiete, čo to obnáša taká idea dverí, ju uskutočníte a vojdete do idey bytu. Samozrejme rozobranie idey dverí obnáša aj ideu ne-dverí a vzťah medzi oboma dialektickými protikladmi. Dvere otvoríte až vtedy, ak potlačíte ideu ne-dverí, čiže sa zastanete práva idey dverí na uskutočnenie. A takto to funguje v celej domácnosti Ľuboša Blahu.

Príde vám to ako nezmysel? Vydržte.

V idealistickej domácnosti Ľuboša Blahu sú aj idey domácich zvierat, v jeho prípade vlka a ovce. Na stránke Ľavicové spektrum o tom sám hovorí zhruba od druhej minúty…

Keď dám do klietky vlka a ovcu a poviem: obidvaja ste slobodní v tom, aby ste jeden druhého zjedli, čo myslíte, kto vyhrá? No ten vlk. A ľavica hovorí: my musíme chrániť tú ovcu, aby táto neférová súťaž mohla byť férovou.

Kým budem pokračovať v ideách Ľuboša Blahu, malá odbočka. Stránku Ľavicové spektrum doporučujem študovať každému, kto sa cíti pravicovo, či liberálne. Myslím, že je to dobrý štúdijný materiál ľavicovosti, jeho implicitnej metódy myslenia, nevypovedaných motivácií a štrukturálnej nekoherentnosti. Sú to výpovede na kameru a tam sa človek nemá šancu pripraviť a skryť svoje názory za vyumelkované texty.

Ale späť k domácemu zverincu Ľuboša Blahu. Vezmime si najprv ideu vlka. Ideálny vlk žerie ovce. Čím je viac ovcí – tým ich viac zožerie. Idea vlka je uskutočnením idey vyššej úrovne – idey Zla. Čo by to bolo za dialektiku, keby neexistovalo uskutočnenie vyššej idey Dobra – teda ovce. Veď komu už len taká ovca ubližuje? Vyjdeme teda z idey vlka a idey ovce a dajme ich do idey klietky, čo nie je nič iné, ako uskutočnenie vyššej idey Konfliktu. A máme tu problém, vlastne ideu problému, ktorý by sa dal popísať takto: aby zostala idea Konfliktu zachovaná, treba pomáhať ovci, pretože zlí neoliberáli pomáhajú vlkovi a vlci by, ako inak, ovce zožrali. Mimochodom – idea neoliberalizmu je iným uskutočňovaním vyššej idey nespravodlivosti, ale to teraz nechajme tak, aby sa vec príliš nekomplikovala. Inou komplikáciou je prečo udržiavať Konflikt a vôbec – tliachať by sa dalo donekonečna.

Áno, v idealistickom svete Ľuboša Blahu je nejaký vlk, ktorý žerie ovcu, ktorej treba pomáhať, pretože dobrí pomáhajú slabším proti zlým silnejším. Idealistického filozofa totiž nezaujímajú také fuj prízemné veci, ako fakty o tom, ako to v reálnom, teda nie idealistickom svete funguje naozaj.

V skutočnom svete je vlk predátor, ktorý by bez oviec zahynul hladom. Ak ich žerie priveľa, tak sa zníži populácia vlkov, ktorí zahynú biedne od hladu. Prežije len ten vlk, ktorý je najodolnejší. A aj ovce, hoci to nemajú s vlkmi ľahké, tiež prežijú len tie, s ktorými majú vlčie svorky viac problémov. A tie majú potom potomkov, s ktorými to zasa majú vlci ešte ťažšie. Pozrime sa! A kde je ten arbiter, tá idea Dobra, ktorá ovce ochránila? Nikde. Je to prostá zákonitosť vzťahu predátora a koristi. Nevyhral nikto, na rozdiel od idealistickej domácnosti Ľuboša Blahu.

On je totiž ten obľúbený príklad (tak obľúbený, že jeho existenciu v nejakej knihe Ľuboša Blahu sám autor nezabudne pripomenúť) aj ako analógia nesprávny, pretože v skutočnom, nie idealistickom svete, je ekologický vzťah predátora a koristi kvalitatívne iný ako vzťah medzi jedincami jedného druhu. Preto mu nezištne ponúkam správnejšiu analógiu zo sveta biológie, analógiu, ktorá je popisovaná ako evolučne stabilná stratégia. Aj analógie totiž nemožno používať beztrestne ľubovoľne. Pokiaľ Ľuboš Blaha hovorí o sociálnej nespravodlivosti, tak hovorí o systéme, kde v rovnakom prostredí pôsobia jedinci rovnakého druhu, teda ekonomické subjekty, nie jedinci iných druhov. Analógia vlka a ovce hovorí o vzájomnom pôsobení ekonomických a povedzme rodičovských subjektov. Iste, aj o tom sa dá hovoriť, ale je to diskusia v princípe o niečom inom.

Teória evolučne stabilných stratégií skúma to, ako sa v populácii jedincov toho istého druhu šíria vzájomne sa vylučujúce gény a je založená na matematickej teórii hier. Objavili a sformulovali ju dnes už slávni evoluční biológovia J. Maynard Smith a George Price.

Na jej prezentáciu použijem často používaný príklad. Majme populáciu vtákov jedného druhu. Predstavme si, že ich konkurenčnosť v zobaní potravy riadi gén tak, aby sa o potravu nepobili. Nazvime tento mierový gén Holubicou. A teraz sa u nejakého jedinca objaví agresívna mutácia tohoto génu, nazvime ju Jastrab. Jastrab motivuje svojho nositeľa k boju o sústo potravy aj vtedy, ak to sústo nájde súčasne s iným príslušníkom svojho kŕdľa.

Podľa primitívnej idealistickej logiky ľavicového intelektuála je jasné, že nositelia s génom Jastrab musia postupne vytlačiť nositeľov Holuba. Teda vlk zožerie ovcu a hotovo. Áno, spočiatku to tak bude vyzerať. Jastrab má viac potravy, má teda aj väčší úspech pri párení, a teda svoj gén odovzdá do početnejšieho potomstva ako Holub. Lenže skutočný svet nie je primitívny ako idealistická domácnosť Ľuboša Blahu. V skutočnom svete neexistujú izolované idey, ktoré pôsobia samé zo seba a osebe. Mám pre pána filozofa zlú správu: skutočný svet je sakramentsky komplikovaný, a nijaká vlastnosť sa v ňom neobjavuje sama o sebe ale vždy v spojení s vlastnosťou inou. A ešte častejšie s mnohými inými vlastnosťami.

Každý súboj Jastraba o potravu s iným Jastrabom nesie aj náklady, napríklad v podobe energie, či zranení. Ak v populácii prevážia Jastraby, prevážia aj náklady nad ziskami a populácia Jastrabov začne klesať, čo vedie k nárastu populácie Holubov. Po niekoľkých kolách nastane rovnovážny stav, teda stabilný pomer medzi Jastrabmi a Holubmi. Tento pomer závisí od mnohých ekologických faktorov. Biologická literatúra je plná demonštrácií evolučne stabilných stratégií. A nielen biologická, ale aj behaviorálna, najmä evolučne psychologická.

No a čo z toho? Vždy, keď idealistického ľavicového táraja konfrontujete s reálnym svetom, obviní vás zo zjednodušenia, z mechanického prenášania primitívnych mechanických zákonitostí do sveta ľudí, z redukcionizmu a podobne. Tuším, že by som sa podobnému obvineniu nevyhol aj od idealistického Blahu, preto žiaľ musím pokračovať.

Pokiaľ Ľuboš Blaha na vysvetlenie ľavicovosti použil analógiu vlka a ovce, tak tá funguje iba v idealizovanej podobe, nie však skutočnej. Ak teda nefunguje v skutočnosti analógia tak, ako je podaná, implikovane nefunguje celá myšlienková konštrukcia výpovede Ľuboša Blahu, pretože sa na ňu odvoláva.

Ja analógie veľmi nerád používam, pretože sú vždy zavádzajúce a skôr ako by vypovedali o veci samej, vypovedajú oveľa viac o neznalosti autora. A vypovedajú o metóde jeho intelektuálneho výkonu. Pretože pre skutočne poctivého intelektuála je nástroj, ktorým spracováva myšlienky prinajmenšom rovnako dôležitý ako samotný predmet spracovania. Tým nástrojom je metóda a do metódy patrí hlavne skúmanie toho, ako som k daným záverom  došiel, z akých predpokladov som pri tom vychádzal a aká je kvalita a vzájomný vzťah týchto predpokladov. Analógia Ľuboša Blahu svojho autora usvedčuje z nezáujmu o skutočné fungovanie sveta, zo svojvolnej manipulatívnej metódy s pojmami. Aby tak mohol činiť, musia byť pojmy od reality odtrhnuté, musia byť ideami samými o sebe. To je žiaľ obecný rys súčasnej filozofie v celom svete a nie náhodou je väčšina katedrovej filozofie ľavicová.

Riadia sa ekonomické vzťahy evolučne stabilnými stratégiami? Je analógia Jastraba a Holuba vhodným modelom? Ťažko povedať, ale myslím si, že v mnohých aspektoch ekonomickej dynamiky by sa našli evolučne stabilné stratégie. Hoci sám sa hlásim k evolucionistickému pohľadu na svet, nikdy by som si netrúfol zjednodušiť zložitú dynamiku ekonomických vzťahov na jednu analógiu, trebárs evolučne stabilnej stratégie. Ak to robí Ľuboš Blaha, tak to svedčí o jedinom, že miesto sebazaradenia medzi filozofov, by mal mať v rubrike povolania slovko ideológ. Pretože ideológia vzniká z filozofie vtedy, keď sa filozofia mení z komplexnej myšlienkovej konštrukcie na analógiu, heslo, floskulu. A to je intelektuálny odpad hodný obyčajného novinára a novinári, ako je známe, sú intelektuálna spodina ľudstva.

Ľuboš Blaha nie je filozof, nie je ani mysliteľ, je to prachobyčajný ideológ. To sa prejavuje v každej verejnej stránke jeho pôsobenia. V každej stránke jeho metódy. Napríklad v jeho detinskej obľube kádrovania.

Pre každého kádrováka je svet zložený zo škatuliek. Každá škatuľka má nadpis, napríklad neoliberál, neomarxista, fašista a pod. Svet poznania je pre kádrováka svetom téz. Neoliberál používa tézu slobody, neomarxista rovnosti, fašista národa, atď. Metóda kádrováka je osobu, ktorá použije tézu, zaradiť do správnej škatuľky. Pre kádrováka je tým, že osobu správne zaradí do škatuľky o veci samotnej vyčerpávajúco povedané všetko. Poznanie je predsa skryté v analógiách a tézach. A tak ak niekto spomenie v zložitom rozbore slovné spojenie „ekonomická sloboda“, stáva sa z toho v mysli kádrováka téza, neoliberálna téza, a teda šup jej nositeľa do škatuľky najväčšieho nepriateľa ľudstva. Je to neoliberál a tým je povedané všetko. Nič ďalšie netreba skúmať. Použije niekto slovné spojenie „národný záujem“ v akejkoľvek súvislosti, je to fašista a tým je povedané všetko. Nič ďalšie netreba skúmať.

Na poslaneckej schôdzi parlamentu, kde sa schvaľovala naša účasť v ESM vystúpil Richard Sulík s na jeho povahu prekvapivo vecným a racionálnym rozborom problematiky ESM.

Hoci je ideologická skratka súčasťou aj jeho metódy, v tomto prípade ju zrejme v záujme veci minimalizoval. Ale nechajme Sulíka Sulíkom, ja rozhodne nepatrím k jeho obdivovateľom. Prečítajme si reakciu nášho ideológa Smeru, kádrováka Ľuboša Blahu:

Pán kolega Sulík, začali ste svoj príhovor ako taký technicko-účtovnícky kazateľ, ako akýsi fanatický pytagorejec, ktorý tu hľadá čísielka a „náboženstvo čísla“ a tak ďalej. Potom ste pokračovali ako Ricardo Sulikikos, vodca Zlatého úsvitu, gréckej fašistickej strany (to bola tá časť o Barrosovi, Schulzovi a tých nezmysloch o Brežnevovi a „východnej gubernii“) a skončili ste ako anarchokapitalista, ako anarchista, v tom ste najlepší.1 Riešenie pre Slovensko: chaos, anarchia, bordel. V tom ste naozaj najlepší. Žiaľ, naozaj ste nepomenovali zmysluplnú alternatívu. Žiadna zmysluplná alternatíva neexistuje. Ak teda to „smiešno“, ktoré ste tu predstavili, naozaj nepovažujete za alternatívu.

Čo je dôležité, Európska únia, pán kolega Sulík, je mi ľúto, že vám to musím povedať ja, Európska únia nie je eseročka, ani OLO. Európska únia nevznikla preto, aby ste vy dostali zadosť vašim účtovníckym dogmám a účtovníckym obsesiám, ale preto, aby bola v Európe stabilita, aby tu bol mier, aby tu bola prosperita2. Keby sledovali čisto účtovnícku logiku, akú sledujete vy, povedzme Holanďania, alebo Švédi v čase, keď Slovensko a ďalšie nové členské štáty pristupovali do Európskej únie, prečo by nás prijímali? Však sme boli na tom ekonomicky oveľa horšie. Prečo by nás prijímali? Musíte sa zamyslieť nad hodnotou solidarity aj trošku inak, nie len cez tú vašu účtovnícku logiku.

Tam tú vašu demagógiu ťažkého kalibru o tých diaľniciach do Košíc, o bankárovi a tak ďalej, to ani nebudem komentovať. Myslím si, že týmto nechytíte ani Kotlebu a podobných magorov. Ale pokiaľ chcete vystupovať ako šašo len preto, aby ste získali jedno percento od krčmových ľudí, ktorí vám žerú tieto veci, neodporúčam vám to, lebo, a to je na tom to najsmutnejšie, lebo vy reprezentujete na Slovensku liberalizmus. Mne to je strašne ľúto, že práve vy.

Oba mnou zvýraznené texty opäť podľa mojej mienky demaskujú obe podstatné črty metódy intelektuálneho výkonu Ľuboša Blahu: kádrovníctvo a idealizmus. Faktická a vecná analýza technickej nefunkčnosti podobných mechanizmov, ako je ESM, teda to, ako v reálnom svete veci fungujú, idealistickému tárajovi nemôžu vyhovovať, nemajú charakter idey samej o sebe, ale je to prízemné technicko-účtovnícke „náboženstvo čísla“ [1]. Pravé sú idey samé o sebe ako „idea stability“, „idea mieru“ a „idea prosperity“ [2]. Pretože reálny mier, reálna stabilita a reálna prosperita, tak ako to pomerne presne dokáže vyjadriť prízemná účtovnícka veda - ekonómia - tak tieto reálne stavy spoločnosti sú práve mechanizmami, ako je ESM vážne ohrozené, čo bolo skutočným jadrom Sulíkovej výpovede, jadrom, o ktorom by skutočný intelektuál, nie ideológ, diskutoval.

A to ani nehovoriac o tom, či skutočne má byť cieľom politiky udržovanie mieru, prosperity a najmä stability. Vedy ako kybernetika, teória komplexných systémov, či teória chaosu by skôr naznačovali, že úsilia o zachovanie statusu quo vedú v konečnom dôsledku k veľkým vojnám, nestabilitám a veľkej chudobe. Miesto malých cyklov veľké, katastrofálnejšie.

Ale ako u každého kádrováka, dôležité je zaškatulkovať rečníka, a tým je povedaná celá pravda. Nič ďalšie skúmať netreba. Ak je niekto neoliberál, tak obhajuje silných proti slabým. Ak je niekto ľavičiar, tak slabých proti silným. Aké jednoduché a zrozumiteľné! Na podopretie tejto schémy vypotíme „správnu“ analógiu, veď čo už iné spraví vlk s ovcou, to dá rozum. A tento autor ideologických sekrétov si trúfne označiť protivníka za lovca krčmových hlasov!!! Kto prstom ukazuje na druhého, na seba tromi.

Záverom by som ešte rád poukázal na celkový tón politických vystúpení Ľuboša Blahu. Skúšam si ho predstaviť po vysnívanom konečnom víťazstve slabých ovečiek nad zlým vlkom neoliberalizmu. Ako sa zachová idealistický táraj po narazení idealistického modelu „participatívnej a ekonomickej demokracie“, neomarxistického modelu tak nadšene propagovaného Blahom, na prízemnú realitu prirodzenosti človeka? Práve v takýchto momentoch sa z prenasledovateľov ideí a myšlienkových konštrukcií stávajú prenasledovatelia ich hlásateľov. Z ideologických kádrovákov sa stávajú prokurátori. Z Blahov Urválkovia.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sloboda

Proti povinnému covid očkovaniu

V tomto článku uvádzam svoje dôvody, prečo si myslím že povinné očkovanie nie je správne, ani logické a prečo môže byť nakoniec aj kontraproduktívne v samotnom zámere zaočkovať čo najviac ľudí

Martin Bulák

Diskusia (37)