Dokáže štát podporovať rast?
Je to dosť stará pesnička. Volá sa „Podporíme rast.“ a tak nezostáva iné, len sa zamyslieť nad tým, ako naši vyvolení rast podporia. Netuším síce, ako bude taký vládou organizovaný
Je to dosť stará pesnička. Volá sa „Podporíme rast.“ a tak nezostáva iné, len sa zamyslieť nad tým, ako naši vyvolení rast podporia.
Netuším síce, ako bude taký vládou organizovaný rast prebiehať, s určitosťou ale viem, že štát zoberie nejaké peniaze a niečo rastové s nimi urobí. Odkiaľ ich zoberie? Buďto si ich vynúti v podobe daní na produkujúcich občanoch, alebo si ich požičia. Ak si ich požičia, tak ich v budúcnosti splatí z daní produkujúcich občanov, takže je to vcelku jedno. Stále to zaplatia tí istí.
Už síce viem, kto ten zázrak zaplatí, ale stále nevieme, ako sa ten zázrak udeje. Mám obavu, že zázrak sa konať nebude a skončíme na N-tej verzii Bastiatovej úvahy „Čo je vidieť a čo nie je vidieť“. Štát s vybranými peniazmi môže spraviť niečo z týchto možností:
- peniaze rozdá,
- peniaze spotrebuje,
- peniaze investuje.
Samozrejme v skutočnosti prebehne kombinácia všetkých troch možností.
Aby sme našli zmysel celej operácie, musíme sa pozrieť na to, čo by s peniazmi urobili platitelia daní, ak by im tie zostali. Veľa možností by v podstate ani nemali. Mohli by:
- peniaze spotrebovať,
- peniaze investovať,
- peniaze rozdať.
Nech robím, čo robím, zázrak rastu sa nejak nedeje. Udeje sa akurát to, že vidíme zvýšenú spotrebu štátu a nevidíme zníženú spotrebu platiteľov daní. Vidíme Národný hokejový štadión a nevidíme nerealizované investície platiteľov daní. Vidíme spokojných príjemcov dávok a dotácií a nevidíme neuskutočnené dary platiteľov daní. Každopádne nevidíme žiadne zvýšenie HDP.
Existuje ešte jedna možnosť. Tá sa skrýva pod parametrami rentability a efektívnosti. Je teoreticky možné, že štátna spotreba vrátane transakčných nákladov je rozumnejšia ako spotreba len tak nejakého občana a štátne investície sú rentabilnejšie ako súkromné. Tomu síce verí asi málokto, ale v štátom podporený rast verí mnoho ľudí.
Nakoniec nezostáva nič iné ako experimentálne porovnanie niečoho. Zobral som si taký typický príklad štátom vytvoreného pracovného miesta. Štát v posledných rokoch dotoval zahraničné investície v sumách 30 – 50 tisíc EUR za pracovné miesto. Naposledy v Prešove pán Miškov vytvoril jedno pracovné miesto sumou 45 tis. EUR.
Zobral som vzorku 85 malých firiem z východu krajiny a spočítal, koľko kapitálu, rozumej vlastného imania, potrebujú na vytvorenie jedného pracovného miesta. Páni sa budú čudovať, ale podnikateľovi na východe na vytvorenie jedného pracovného miesta stačí 6.720 EUR.
Ak by teda vláda nerobila to, čo je vidieť a nevytvorila v Prešove pracovné miesto za 45 tis. EUR a ponechala peniaze ľuďom, ktorí ich zarobili mohlo vzniknúť 6,5 nového pracovného miesta, ktoré bohužiaľ neuvidíme.
Tibor Pospíšil ·
HDP = VS+SS+EXP
HDP je súčtom vládnej spotreby, súkromnej spotreby a čistého exportu.
Keďže nežijeme v kapitalizme, kde sú motorom produkcie úspory, ale v socializme, kde je produkcia/spotreba zabezpečnovaná dlhmi,
HDP = zadlženie štátu + zadlženie súkromného sektora + čistý export.
Nie je možné, aby všetky krajiny vykazovali čístý export naraz, zostávajú len dva motory rastu HDP:
rast vládneho zadlžovania, alebo rast súkromného zadlžovania.
Všakovaké bubliny fungovali tak, že (napríklad) podporou hypoúverov sa zvyšovalo súkromné zadlžovanie. Ak bublina praskla, prevzal súkromné dlhy štát, pretože inak by sa znížilo HDP, čo je modla socialistickej konzumnej ekonomiky.
Riešenie vidia socialisti (napr.. Richard Sulík) v tom, že z dlhov "vyrastieme". Oni veria, že pyramídový systém neustále sa zvyšujúcich dlhov môže fungovať. Ale on fungovať nebude presne z dôvodov, prečo nefunguje klasická pyramída: raz budú po uši zadlžení úplne všetci. Nebude už toho, kto by si mohol zobrať ďalšie úvery. A ten čas práve nastal.
http://pospisil.blog.sme.sk/c/274636/Ako-funguje-HDP.html
Martin Bulák ·
Nie že by Sulík nebol socialista, ale nepovedal on práve v rozhovore ktorý sme robili pravý opak toho čo tvrdíš? Na otázku či sa dá z dlhov vyrásť opovedal dá - infláciou. S tým že infláciu považuje za krádež na občanoch. Teda odpovedal na otázku či sa to dá, no aj povedal čo si o tom myslí.
Tibor Pospisil ·
z dlhov sa neda vyrast ani inflaciou, z dlhov sa da vyrast len tak, ze ich odkupi a anuluje centralna banka . co by mimochodom bolo korektne a schodne riesenie
socialista naopak veri, ze z dlhov sa da vyrast pomocou hospodarskeho rastu, t.j. ze pyramidu je mozne pevadzkovat dlhodobo
Tomáš Lengyel ·
Ale inflacia (rast penaznej zasoby) hra do kariet dlznikom a ubera sporitelom. Pre najvacsieho dlznika (co do absolutnej ciastky) to je proste super. Preto staty inflaciu maju moc radi a tym skutocne z dlhu vyrastaju
Tibor Pospíšil ·
Ty tvrdíš, že štáty vyrastú z dlhu cez infláciu. Ja tvrdím, že vyrastú cez rast HDP. A myslím si, že rast HDP donekonečna nie je možný.
Tibor Pospíšil ·
Peniaze vznikajú ako dlh. Rast peňažnej zásoby znamená rast dlhu. Ja tvrdím, že dlh nemôže rásť donekonečna.
Áno, rast peňažnej zásoby môže nastať aj tak, že štátom požičia priamo centrálna banka. Ako napríklad v Japonsku. Napriek tomu sa im tam infláciu vyrobiť nedarí.
Jozef ·
Ja som asi nechápavý, ale prečo sa z dlhov nedá vyrásť infláciou? Čo je chybné na nasledovnej úvahe?:
Štát má dlh 100 mil eur ale my ho počítajme v chleboch, teda 100 mil. chlebov.
Spravíme infláciu, všetky ceny vzrastú na desaťnásobok. Štát má stále dlh 100 mil. eur, ale už len 10 mi. chlebov. Nakoľko príjmy štátu (dane) sú úmerne vyprodukovanej hodnote, príjmy štátu v chleboch sa nezmenili (ale v eurách z10násobili), no dlh štátu sa zmenšil na 10tinu v chleboch.
Zrazu je štát schopný dlh splatiť, lebo tvorí zlomok z jeho výberu daní. Čo je toto, ak nie vyrastenie z dlhu?
Netvrdím, že je to správne, nesprávne. Netvrdím, že týmto konaním nikto nebude poškodený. Ale to netvrdil ani Sulík! Jediné, čo tvrdím je to, že po inflácií sa štátny dlh (v skutočnej hodnote) zmenší. Čo je na tomto tvrdení socialistické? A čo je na ňom nepravdivé?
Tibor Pospíšil ·
Svoju úvahu si skončil predčasne. Ja budem pokračovať:
štát potrebuje prerolovať svoj dlh v hodnote 100 mil euro. Investori očakávajú, že ak prerolujú štátny dlh v hodnote 100 mil. euro, späť dostanú len 10 mil. euro v istine.
Aký úrok bude musieť ponúknuť štát investorom?
Nájdu sa investori, ktorí štátu požičajú v takomto systéme?
Tomas Lengyel ·
1) Ak sa ale podari tu inflaciu sposobit nejakym poriadnym sokom - tak investori v dobe nakupu dlhopisov nebudu vediet, ze zo 100 bude 10. Aj menove reformy kde stradatelia pridu o prostriedky sa tiez "obvykle deju" z piatka vecera na pondelok rano a hlavne neohlasene.
2) Co sa tyka uroku, tak si musis uvedomit, ze ta inflacia postihne kazdeho, kto "ma v penazenke" tuto menu - takze je to irelevantne, pretoze akakolvek pozicka v tom obdobi na fixny urok dopadne rovnako
Este jedna vec, k tomu "vyrasteniu".
moj dlh momentalne 1.000
ja mam za rok zaplati 1.050 (istina plus 5% urok)
a moj rocny plat je 5.000
k dispozicii mam teda 3.950 (1.050 necham na splatenie)
a spusti sa nejaka solidnejsia inflacia 10%
(uvazujme pre jednoduchost, ze sa nezmenia pomery cien - je to na tom lepsie vidiet).
Na konci roka je moj plat 5.500
platim 1.050 a som bez dlhu
k dispozicii mam 4.450 - vsetko ale stoji o 10% viac
LENZE 3.950 plus 395 je 4.345. Lenze ja mam 4.450. Takze aj tento maly rozdiel mi staci na to, aby som o viac ako 2% z dlhu vyrastol
Tibor Pospisil ·
aby si mohol mat vyssi plat, niekto si tie nove peniaze musi pozicat. Ja tvrdim len tolko, ze uz nema kto. Mne sa proste ten vzorec o hdp zda korektny. korektnu inflaciu bez rastu hdp nevyrobis.
Tibor Pospisil ·
vo svojej kalkulacii pocitas so splatkou istiny uveru. staty ale platia len uroky, nikdy nie istinu, tu roluju na dalsi dlhopis, ktory uz bude mat inflaciu dopocitanu. navyse stat potrebuje stale nove uvery, pretoze vyrovnany rozpocet je nonsens
Tomáš Lengyel ·
Jasne, ale samotny fakt, ze dlh tlacia pred sebou neznamena, ze by toto neplatilo keby splacali. A zaroven sa budem opat opakovat - to, ze doslo k inflacii ovplyvnilo kazdu pozicku takze je uplne jedno ci si kupil dlhopisy, mal sporiaci ucet, zarobil nieco na akciach, ... (proste inflacia uzrala zo vsetkeho - opat pre zjednodusenie ignorujem prerozdelenie a zmeny smennych transakcii diky prerozdeleniu)
A k vyssiemu platu a pozicanie nemas pravdu. Vyssiu realnu mzdu mozes mat proste zvysenim produktivity. Dokonca plati, ze ju mozu mat vsetci naraz vyssiu.
S tym HDP je to zlozitejsie. Zaprve statny dlh nezohladnuje (len uroky z neho ak si dobre pamatam). Zadruhe asi nerozumiem tvrdeniu o tom, "ze inflaciu bez rastu hdp nevytvoris" - zmena HDP sa prepocitava na nejake stale ceny nejakeho roku, takze sa to o inflaciu ocisti.
Peter Kupčík ·
Napíš mi prosím Tomáš na adresu kupcik@changenet.sk, chcem Ti niečo ponúknuť.
Karol "Karolisimo" Frihet ·
Doplnim Tibora.
Mas v banke usetrenych 10.000€ na 10.000 chlebov, po inflacii ti zostane 10.000€ a kupis si za to 1.000 chlebov. Pacilo by sa ti to?
Ak by inflacia prebehla velmi rychlo, napr. benzin by drazel skoro okamzite (v kratkom case aj ostatne veci), tvoj plat by rastol az potom. Pacilo by sa ti to?
Taketo uvahy o vyrasteni zo statnych dlhov cez inflaciu su velmi nebezpecne, lebo vobec neberu do uvahy bezneho cloveka a dopad tohto riesenia na zivotnu situaciu ludi.
Tibor Pospíšil ·
Tu vôbec nejde o to, či sa to niekomu páči, alebo nie. Jozef jasne napísal, že sa pýta, či je to technicky možné. A ja tvrdím, že to technicky možné nie je. Že peniaze vznikajú ako dlh a dostali sme sa do situácie, keď už nie je toho, kto by si nové peniaze požičal.
Štát nevyrastie z nejakej teoretickej inflácie. Štát by potreboval, aby dostával (hoci len nominálne) vyššie príjmy do rozpočtu. Lenže to by si tie nové peniaze niekto musel požičať, niekomu ich vyplatiť a ten by musel zaplatiť dane. A tu socialisti jednoducho narazili na konečný počet obyvateľov. Ktorí sú už všetci zadlžený. Takže game over. Ďalej nie je kam "rásť".
Ešte raz ten vzorec:
HDP = zadlženie štátu + zadlženie súkromného sektora + čistý export.
Karol "Karolisimo" Frihet ·
Len som chcel Jozefovi dokreslit dosledky situacie ktoru spomenul, lebo naozaj sa velmi casto zabuda co sa stane s beznym clovekom.
Podla mna je celkom mozne, ze ked nebude ineho vychodiska, stat si jednoducho vytlaci nove peniaze a potom stastnu cestu do zimbabwe.
Este na jozefa zareagujem: po inflacii sa statny dlh v skutocnej hodnote nezmensi, v chleboch to bude stale 100. mil kusov, ale vrati len 10. mil kusov chleba a takto okradne veritelov. Toto kuzlo je mozne koli tomu ze mame papierove a nie realne peniaze.
Jozef ·
Táto debata nie je o morálke. Tiborovo tvrdenie, že vyrásť z dlhu sa technicky nedá je oveľa zaujímavejšie, ako Tvoj hodnotový súd, že to nie je správne.
Takže prosím nemiešajme tieto dve veci dokopy.
Karol "Karolisimo" Frihet ·
Ceteris paribus ma Tibor pravdu, lebo narodna banka je "nezavisla" ergo nemoze/nebude tlacit peniaze ako zmyslov zbavena a davat ich priamo statu. Potrebuje to prehnat cez subjekty trhu a tam su interne pravidla ktore nedovolia do nekonca uverovat, takze si naozaj nebude mat kto pozicat.
Ak centralna banka strati nezavislost (co je dost mozne) a da/pozicia statu, potom sa inflaciou da vyrast krasne po vzore zimbabwe.
Tomáš Lengyel ·
Ale no taak,
vysvetlenie vyssie sa neujalo, tak podme na skutocne cisla. Co tak medzirocna inflacia medzi rokmi 2000 a 2005 v SR:
medzirocne teda 12,2%, 7,2% 3,5% 8,4% 7,5%. Za iba pat rokov je to 45,1% (2005 oproti 2000 - nie medzirocne).
Takze z toho imaginarneho spotrebneho kosa mozeme nakupit rovnake mnozstvo za 1.000.000 v roku 2000 ako za 1.451.000 v roku 2005.
Vzhladom k tomu, ze sa poziciava a vracia v nominalnych cenach, tak ak si dokazes nejako fixovat prijem na realne ceny, tak z dlhu si za pat rokov vyrastol o celkom dost (samozrejme minus naklad na dlhovu sluzbu)
dovolim si strelit, ze stat, pretoze ziskava prijmy (sic!) akoby v realnych cenach (to je tym, ze je to urcite percento realneho produktu).
Takze z dlhu za tychto pat rokov vyrastol dost vyrazne. Aby vratil 1.000.000 v cenach 2005, tak hodnota prepocitana spotrebnym kosom je menej ako 700.000 v roku 2000. Zatial co jeho prijem je viazany na sucasnu (2005) produktivitu. Plus teda naklady na dlhovu sluzby. Jasne alebo nie?
Neriesim co robi CB, neriesim co robi stat, neriesim ci je to okay, inflaciu beriem ako narast cien (ako vyplyva z predosleho kontextu)
Jozef ·
Rozumiem tomu správne, že tvrdíš, že inflácia sa nedá vyrobiť, keď štát chce? Čo bráni národnej banke vytlačiť množstvo peňazí a dať ich štátu?
Roman Kanala ·
Aby všetky štáty exportovali, to možné je. Volá sa to medzinárodný obchod, ekonomická integrácia, globalizácia, či ako len chcete. Napríklad z Emirátov sa vyváža ropa a dováža sa všetko ostatné, lebo domáca produkcia sú len ťavy. Veľké krajiny ako Americko, Indicko, Čínsko, majú všetko, čo potrebujú, no i napriek tomu dovážajú a vyvážajú mnoho tovaru.
Tibor Pospisil ·
ja som pisal o cistom exporte, t.j. kladnom rozdiele export-import. a toto nemoze byt u vsetkych kladne cislo
PicoBello ·
tibor, s tym sulikom si to zle pametas: on to sice povedal, ale zaroven vyjadril nazor, ze to povazuje za nespravne. to sa urcite neda chapat ako jeho pohlad na vec, prave naopak.
Ajo ·
"Riešenie vidia socialisti (napr.. Richard Sulík) " Sulik ma od socialistov poriadne daleko
Roman Kanala ·
Či štát dokáže podporovať rast? Ale áno, určite to dokáže. Ak identifikuje správne opatrenia: čím viac znížiť dane, a investovať len tam, kde to zvýši efektivitu a produktivitu, teda do vzdelania, či do infraštruktúry. Ak sa peniaze rozdajú dôchodcom, rodičom, futbalistom a gorilám, tak sa spotrebujú a efekt bude nulový. Ak sa ekonomika zaťaží novými daňami, tak sa spomalí kolobeh a zmenší sa ekonomický výsledok krajiny.
Ján Zvolen ·
Štát podporuje rast .
Tým že dáva štátne zákazky svojim = okruhu tých čo sú pri moci.
Tým že dáva veľké platy managerom štátnych firiem, vrcholovým úradníkom a ich sekretárkam .
Ukazuje ako zo štátneho nechýba ak sa dáva stále viac a viac na nezmysly.
LEBO štát = štátne = "žiadna zodpovednosť"
To je také Slovenské.
Roman Kanala ·
Nielen slovenské. Na Francúzsku po francúzsky ide nový kráľ podporovať rast. Oni si tam kráľa, ktovie prečo, volajú akože prezident. Asi že je volený priamo ľudom, kým kráľ bol volený šľachtou. (Otázkou, kto zvolil kráľa Rompuja, sa tu nemá zmyslu zaoberať. Jeho na trón dosadil boží syn a nebesá a preto sa o tom nesmie diskutovať.)
No a na Francúzsku po francúzsky sa rast podporuje tak, že kráľ zvýši počet učiteľov, platených z daní, a zároveň kráľ zníži dôchodkový vek pre isté kategórie ľudí, lebo to svojim ovečkám tak sľúbil. Štát zvýši dane, lebo jeho fungovanie je drahé. Učiteľov treba nabrať preto, lebo deti nemá kto učiť, ak jeden z učiteľov ochorie. Vtedy deťom hodina jednoducho odpadne.
Na Švajčiarsku po švajčiarsky je niečo také úplne nemysliteľné - hodina musí byť obsadená, nech by to bol hoci dejepisár na hodine chémie. Ale trieda nesmie ostať bez učiteľa. Na Švajčiarsku po švajčiarsky je škola vzdelávacia inštitúcia a zákazníkom je žiak či študent. Na Francúzsku po francúzsky je škola sociálny podnik, kam chodia učitelia - odborári uplatňovať svoje odborárske práva a sociálne výdobytky. Žiadne nadčasy, žiadne neplánované zastupovanie. Zákazník nech zdochne, deti nech hoci zvlčejú na dvore. Hlavné je pohodlíčko odborárov. A podobne je to inde v štátnej správe, no i v súkromných podnikoch nad 50 zamestnancov so zamestnaneckými radami. Aj malý podnikateľ sa bojí prijať zamestnanca, lebo často je jediným spôsobom, ako sa ho zbaviť: bankrot firmy ako konečné riešenie.
No nešli by ste podnikať do takej krajiny? To bude rast, čo? Kto kladie otázky, dostane na zobák. Liberté, égalité, guillotine.