Dokáže štát podporovať rast?

Je to dosť stará pesnička. Volá sa „Podporíme rast.“ a tak nezostáva iné, len sa zamyslieť nad tým, ako naši vyvolení rast podporia. Netuším síce, ako bude taký vládou organizovaný

Je to dosť stará pesnička. Volá sa „Podporíme rast.“ a tak nezostáva iné, len sa zamyslieť nad tým, ako naši vyvolení rast podporia.

Netuším síce, ako bude taký vládou organizovaný rast prebiehať, s určitosťou ale viem, že štát zoberie nejaké peniaze a niečo rastové s nimi urobí. Odkiaľ ich zoberie? Buďto si ich vynúti v podobe daní na produkujúcich občanoch, alebo si ich požičia. Ak si ich požičia, tak ich v budúcnosti splatí z daní produkujúcich občanov, takže je to vcelku jedno. Stále to zaplatia tí istí.

Už síce viem, kto ten zázrak zaplatí, ale stále nevieme, ako sa ten zázrak udeje. Mám obavu, že zázrak sa konať nebude a skončíme na N-tej verzii Bastiatovej úvahy „Čo je vidieť a čo nie je vidieť“. Štát s vybranými peniazmi môže spraviť niečo z týchto možností:

  • peniaze rozdá,
  • peniaze spotrebuje,
  • peniaze investuje.

Samozrejme v skutočnosti prebehne kombinácia všetkých troch možností.

Aby sme našli zmysel celej operácie, musíme sa pozrieť na to, čo by s peniazmi urobili platitelia daní, ak by im tie zostali. Veľa možností by v podstate ani nemali. Mohli by:

  • peniaze spotrebovať,
  • peniaze investovať,
  • peniaze rozdať.

Nech robím, čo robím, zázrak rastu sa nejak nedeje. Udeje sa akurát to, že vidíme zvýšenú spotrebu štátu a nevidíme zníženú spotrebu platiteľov daní. Vidíme Národný hokejový štadión a nevidíme nerealizované investície platiteľov daní. Vidíme spokojných príjemcov dávok a dotácií a nevidíme neuskutočnené dary platiteľov daní. Každopádne nevidíme žiadne zvýšenie HDP.

Existuje ešte jedna možnosť. Tá sa skrýva pod parametrami rentability a efektívnosti. Je teoreticky možné, že štátna spotreba vrátane transakčných nákladov je rozumnejšia ako spotreba len tak nejakého občana a štátne investície sú rentabilnejšie ako súkromné. Tomu síce verí asi málokto, ale v štátom podporený rast verí mnoho ľudí.

Nakoniec nezostáva nič iné ako experimentálne porovnanie niečoho. Zobral som si taký typický príklad štátom vytvoreného pracovného miesta. Štát v posledných rokoch dotoval zahraničné investície v sumách 30 – 50 tisíc EUR za pracovné miesto. Naposledy v Prešove pán Miškov vytvoril jedno pracovné miesto sumou 45 tis. EUR.

Zobral som vzorku 85 malých firiem z východu krajiny a spočítal, koľko kapitálu, rozumej vlastného imania, potrebujú na vytvorenie jedného pracovného miesta. Páni sa budú čudovať, ale podnikateľovi na východe na vytvorenie jedného pracovného miesta stačí 6.720 EUR.

Ak by teda vláda nerobila to, čo je vidieť a nevytvorila v Prešove pracovné miesto za 45 tis. EUR a ponechala peniaze ľuďom, ktorí ich zarobili mohlo vzniknúť 6,5 nového pracovného miesta, ktoré bohužiaľ neuvidíme.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Hospodárska politika

„Lacnejšie ceny elektrickej energie pre domácnosti.“ Preklad: vládnu sekeru zaplatíte na daniach

Ministerka hospodárstva Denisa Saková ohlásila, že cena silovej elektriny pre domácnosti má na základe memoranda dosiahnuť približne 79 eur za megawatthodinu, pričom vláda žiada od elektrární ďalšie ústupky. Zastropovanie cien však reálne náklady neodstraňuje, iba ich prenáša z faktúr za energie do štátneho deficitu a budúcich daní. Umelé potláčanie trhových cien navyše deformuje správanie spotrebiteľov a bráni prirodzenému šetreniu zdrojov.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Politické kŕmidlo pre organizované menšiny

Teória verejnej voľby Jamesa Buchanana zbavila politiku romantických ilúzií o nezištných úradníkoch pracujúcich pre takzvané spoločné dobro. Vládne prerozdeľovanie sa neriadi anjelskými úmyslami, ale chladnou matematikou koncentrovaných ziskov a rozptýlených nákladov. Výsledkom sú dotačné schémy a privilégiá, pri ktorých pár tisíc vyvolených profituje na účet miliónov daňovníkov.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Lagardovej peňazotlač: Prečo vládne dotácie na úroky ani štátne byty nezlacnia bývanie

Ceny nehnuteľností na Slovensku sa držia na historických maximách napriek drahším úverom a slabšiemu hospodárskemu rastu. Vládne dotácie na hypotéky a prísľuby štátneho nájomného bývania však krízu neriešia, ale len maskujú dôsledky dlhoročnej peňazotlače a zlyhania stavebných úradov. Skutočným dôvodom drahých bytov je zmes uvoľnenej menovej politiky, meniacich sa demografických potrieb a zviazanej ponuky.

Martin Bulák

Diskusia (27)