Predovšetkým treba povedať, že Zákon o rozpočtovej zodpovednosti nie je žiadna dlhová brzda. Obmedzenie dlhu je nastavené na pomer ku HDP - do roka 2017 na 60 % verejného dlhu ku HDP, potom sa má každoročne znižovať o jedno percento a v roku 2028 má byť horná hranica 50 %. Nominálny dlh teda môže rásť spolu s rastom HDP. Viera, že raz z dlhu vyrastieme (že sa HDP a inflácia budú zvyšovať rýchlejšie ako verejný dlh), dostala niektoré Európske krajiny presne tam, kde teraz sú.
Ďalej... Ak sa pozriete na doterajší vývoj dlhu SR, zistíte, že tieto obmedzenia vlastne nič neobmedzujú (určite nie do roka 2017):
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
22,1
31,1
33,7
34,5
47,8
50,3
48,9
43,4
42,4
41,5
34,2
30,5
29,6
27,8
35,5
41,0
V jednom jedinom roku 2000 by sa zákon uplatnil (dlh by bol 50,3 %) a to spôsobom, že by ministerstvo financií malo povinnosť zaslať národnej rade „písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie“. A to sú v tom roky veľkých reforiem, či rok finančnej krízy. Režim od roka 2028 by vyvolal nejaké sankcie v troch rokoch (1999 až 2001).
Sú tam výnimky... Tie silnejšie sankcie (nad 55 % dlhu k HDP) sa nemajú uplatňovať 2 roky od nastúpenia vlády. A všeobecne má udeľovanie sankcií za zvyšovanie dlhu štyri výnimky - obdobie vojny, v čase silnej recesie (pokles HDP minimálne o 12 percentuálnych bodov), pri záchrane bánk (zachraňovanie bankového sektora sa dostalo do ústavy!) alebo odstraňovaní následkov katastrof, ktoré budú vyžadovať viac ako 3 % HDP.
Upokojme finančné trhy... Tak ako celá Európska únia tu máme reálne problémy (už druhýkrát sa nám nepodarilo na finančných trhoch požičať, koľko sme chceli), ktoré chceme riešiť tým, že finančnému trhu dávame akési psychologické popudy. Na toto sa hodí len Sulíkove "uhasiť požiar pomocou ventilátora".
Aby som sa ale dostal k tomu, čo ma desí... V zákone o rozpočtovej zodpovednosti nie je uvedené, akým spôsobom sa má dlhu predísť! „Sociálnym“ rozhadzovačom peňazí to dáva silný argument pre zvyšovanie daní. Vidím budúceho premiéra, ako na tlačovke vysvetľuje, že dane musí zvyšovať (alebo musí zavádzať nové dane), pretože by inak vláda porušila ústavný zákon. To je argument, s ktorým sa bude médiám a opozícii ťažko pracovať.
Zákon mal zaviesť, že sa verejný dlh bude znižovať predovšetkým krátením výdavkov, teda zužovaním štátu, nie jeho posilňovaním!
Zvýšenie daňového bonusu na deti pripravilo slovenské mestá a obce o stovky miliónov eur z podielových daní. Namiesto škrtania vlastných výdavkov preniesli radnice fiškálny tlak priamo na obyvateľov cez skokový rast daní z nehnuteľností a poplatkov za odpad. Čo štát pred kamerami veľkoryso rozdal, to si samosprávy vzápätí v tichosti vybrali z druhej peňaženky.
Slovensko patrí vďaka ročnému časovému testu medzi hŕstku európskych krajín, kde štát nezdaňuje dlhodobé výnosy z burzových investícií. Kým západné štáty oberajú sporiteľov o desiatky percent zo zisku, slovenskí sporitelia si môžu budovať majetok bez daňového zaťaženia. Prázdna štátna pokladnica a obrovský deficit verejných financií však z tejto slobody robia ďalší terč pre politikov hľadajúcich nové príjmy.
Mýtus, že štátny dlh nepredstavuje bremeno, pretože ho údajne dlhujeme len sami sebe, patrí k najnebezpečnejším ekonomickým sebaklamom. V skutočnosti ide o jednostranný medzigeneračný transfer, pri ktorom dnešná politická moc prejedá zdroje a účet bez opýtania posiela mladým pracujúcim. Väčšina slovenského dlhu navyše patrí zahraničným veriteľom a miliardové ročné úroky natrvalo odčerpávajú domáce bohatstvo.
Presne tak. Som veľmi rád, že si si to všimol a že si o tom napísal. Zákon o rozpočtovej "zodpovednosti" je v skutočnosti zákonom o budúcom zvyšovaní daní, nie o znižovaní výdavkov. V konkrétne slovenskej realite sa schodok 2-3 roky bude dať zvyšovaním daní brzdiť, ale potom nastane to, čo je cesta do pekla: zvýšenie disponibilného príjmu (jednotlivca, firmy) bude ľahšie dosiahnuteľné obchádzaním daní, ako tvorbou skutočných hodnôt. Čo len umocní prerozdeľovanie prostriedkov od tých, čo tvoria hodnoty k tým, "čo sa vyznajú", "vedia v tom chodiť" a tak podobne.
Podstatne je este na tom ci do dlhovej brzdy budu vstupovat aj PPP projekty + rucenia na pozicky napr. v eurovale. Ak by sa zapocitavali co by sa podla mna mali zapocitavat tak by sme boli na 60% HDP este skor a este rychlejsie. Tym padom by zvysenie dani pripadalo do uvahy uz od buduceho roku.
PPP projekty a ani "navratne pozicky" nebudu zvysovat dlh. A ani dalsie instrumenty, ktore nie su povahy financneho nastroja sa do toho nezapocitaju, hoci ich pravna vymahatelnost je prinajmensom rovnaka (ak nie silnejsia) ako splatka dlhopisu.
To jest, stat bude mat plno zavazkov, ktore keby sa pretransformovali do financneho dlhopisu, tak by stat dlzil minimalne 150 percent HDP, ale vlada bude vsade deklarovat zadlzenie 35 percent.
Tibor Pospíšil ·
Presne tak. Som veľmi rád, že si si to všimol a že si o tom napísal. Zákon o rozpočtovej "zodpovednosti" je v skutočnosti zákonom o budúcom zvyšovaní daní, nie o znižovaní výdavkov. V konkrétne slovenskej realite sa schodok 2-3 roky bude dať zvyšovaním daní brzdiť, ale potom nastane to, čo je cesta do pekla: zvýšenie disponibilného príjmu (jednotlivca, firmy) bude ľahšie dosiahnuteľné obchádzaním daní, ako tvorbou skutočných hodnôt. Čo len umocní prerozdeľovanie prostriedkov od tých, čo tvoria hodnoty k tým, "čo sa vyznajú", "vedia v tom chodiť" a tak podobne.
Blavak ·
Podstatne je este na tom ci do dlhovej brzdy budu vstupovat aj PPP projekty + rucenia na pozicky napr. v eurovale. Ak by sa zapocitavali co by sa podla mna mali zapocitavat tak by sme boli na 60% HDP este skor a este rychlejsie. Tym padom by zvysenie dani pripadalo do uvahy uz od buduceho roku.
the_son_of_man ·
PPP projekty a ani "navratne pozicky" nebudu zvysovat dlh. A ani dalsie instrumenty, ktore nie su povahy financneho nastroja sa do toho nezapocitaju, hoci ich pravna vymahatelnost je prinajmensom rovnaka (ak nie silnejsia) ako splatka dlhopisu.
To jest, stat bude mat plno zavazkov, ktore keby sa pretransformovali do financneho dlhopisu, tak by stat dlzil minimalne 150 percent HDP, ale vlada bude vsade deklarovat zadlzenie 35 percent.
ved preto to fico aj podporil.