Menej štátu… viac slobodyHľadať
Sloboda

Choďte voliť (aj keby to malo byť iba) menšie zlo

Tomáš Lengyel6 min čítania76 komentárov

Nejdete k voľbám, pretože vy predsa nebudete voliť iba menšie zlo, lebo chcete mať čisté svedomie alebo ešte lepšie, že tým snáď poukazujete na nesúhlas s „prehnitým systémom“ ako takým? Samá voda!

Volebná matematika.

Nevolič ovplyvňuje iba relatívnu silu každého hlasu v súboji, ktorého výsledok je však určený iba výsledným pomerom platných odovzdaných hlasov. Je jedno, či k voľbám nedorazíte alebo odovzdáte iba prázdnu obálku, z hľadiska volebnej matematiky je to to isté. Najzreteľnejšie je toto vidieť v druhom kole dvojkolového volebného modelu. Bez ohľadu na volebnú účasť (70-60-40-20 percent) alebo na výšku rozdielu, ktorý kandidátov delí (sto, tisíc, stotisíc alebo milión hlasov) bude existovať víťaz. Napríklad prezident alebo župan. A tento, z volieb vzišlý víťaz, nebude ani menejprezident, ani sa mu neskráti mandát, ani plat nebude mať nižší, ani auto menšie. Ak k voľbám nejdete, nechávate iba celú váhu svojho hlasu tým, čo voliť idú. Váš potenciálny hlas sa nestratí. Iba sa rozpočíta medzi kandidátov, a to v pomere v akom voľby dopadli. Ak dostal v druhom kole kandidát A 60% a kandidát B 40% hlasov, tak Váš 1 hlas je rozpočítaný spôsobom 0,6 hlasu v prospech A a 0,4 hlasu v prospech B.

Aj nevolenie ovplyvňuje volebný výsledok.

Ako bude vyzerať volebný výsledok, keď sa volí medzi dvomi kandidátmi starosta? Vezmime počty odovzdaných obálok z roku 2010. Napríklad v okrese Prievidza (jednoducho preto, žo som odtiaľ, nehľadajte za tým nič sofistikovaného) sa vyberal starosta v sedemdesiatichpiatich mestách alebo obciach. Viac ako 1000 voličov hlasovalo iba v pätnástich z nich. Asi v polovici prípadov bolo celkovo odovzdaných do 600 obálok. Z pohľadu počtu potenciálnych i skutočných voličov sú extrémom okresy z východu. V okresoch Stropkov a Svidník sa v polovici obcí do výberu starostu zapojila asi iba stovka.

Extrémne a zjednodušené príklady majú tú výhody, že bývajú názornejšie a zrozumiteľnejšie: Pri voľbách o dvoch kandidátoch máte tri možnosti. Voliť kandidáta A, kandidáta B, nevoliť (prázdna obálka je výsledkovo to isté). V obci, kde bude hlasovať 100 ľudí a možno aj vy, prichádzajú v úvahu napríklad aj tieto výsledky:

Každá z možných situácií znamená iný výsledok. Buď necháte rozhodnutie ostatných bez zmeny alebo svoje necelé 1% rozdelíte v tomto prípade spôsobom zhruba plus 0,5% pre jedného a mínus 0,5% pre druhého. Výsledok nevolenia je 50:50 (A:B). Výsledok volenia A je 50,5%:49,5%. Vaša účasť alebo neúčasť znamená iný výsledok a to smerom v väčšiemu zlu.

Vo voľbách do NRSR sú počty o niečo zložitejšie.

Rolu hrá aj dvoj a trojpercentná hranica a skutočne podstatnou je päťpercentná hranica (volebné kvórum).

  • ak strana získa aspoň 2% platných hlasov, tak jej bude vrátená volebná kaucia, nezíska štátny príspevok za získané hlasy, neovplyvní rozdelenie kresiel v parlamente
  • ak strana získa aspoň 3% hlasov, tak jej bude vrátená kaucia a dostane naviac štátny príspevok za každý hlas, neovplyvní rozdelenie kresiel v parlamente
  • ak získa aspoň 5% hlasov, tak jej bude vrátená kaucia, získa štátny príspevok za hlasy plus ďalšie príspevky a dostane svojich kandidátov do parlamentu

S rastúcim počtom kandidátov rastie kladný prínos pre vami zvoleného kandidáta a klesá negatívne ovplyvnenie pre každého z konkurentov (negatívne ovplyvnenie konkurentov je v súčte rovnaké ako pozitívne ovplyvnenie vybraného kandidáta, len sa „rozpočíta“ medzi ostatných). Napríklad strana SNS získala v roku 2010 celkom 128.490 hlasov, teda zhruba 5,08% z celkového množstva 2.529.385 platných hlasov. Aby SNS klesla pod päťpercentnú hranicu a nedostala sa do parlamentu, tak by sa volieb muselo zúčastniť o 40.416 platne hlasujúcich viac a nikto z nich by nesmel voliť SNS. Pričom ak by tieto hypotetické hlasy získala strana, ktorá mala pôvodne iba 88.075 hlasov a teda 3,48%, tak by päťpercentné volebné kvórum prekonala a usadla by v parlamente. 40.416 hlasov by zvýšilo volebnú účasť o menej ako jeden percentný bod.

Obvykle odvolí tak zhruba 60% oprávnených voličov (2006, 2010, 2012). V druhom kole volieb do VÚC (2009) sa účasť v jednotlivých župách pohybovala na úrovni do 20% (od 15,77% do 20,18%), v priemere asi 100.000 voličov v každom zo štyroch samosprávnych krajov. V tom istom roku bolo pri prezidentských voľbách odovzdaných 2.223.595 hlasov. S rastúcim počtom hlasujúcich, klesá relatívna váha vášho hlasu. Principiálne sa jedná o úplne rovnakú logiku ako napríklad v prípade nákupu potravín. Vaše rozhodnutie nakupovať alebo nenakupovať zeleninu na konkrétnom mieste môže výrazne ovplyvniť fungovanie malého zelovocu u vás na rohu ulice, ale šanca, že ovplyvníte chod miestnej pobočky Tesca samotným nakúpením alebo nenakúpením je mizivá.

Koho volil nevolič?

Vráťme sa naspäť k voľbách do NRSR v roku 2010 a 2012. Nevolili ste. Vaša vec. Váš (ne)volebný lístok vyzeral teda takto. Len s tým rozdielom, že ste neovplyvnili počet hlasov potrebných pre prekročenie volebného kvóra a politické strany nezískali príspevok za váš hlas.

Skutočne si myslíte, že by konkrétný „jednofarebný“ lístok smerom k nejakej zo strán, ktorá je vám aspoň „najmenej nesympatická“ nebol lepší ako váš polovičný hlas pre SMER? Len nechápem potom vyjadrovanie vašej nevôle smerom k ficovoličom, keď ste im v posledných voľbách práve vy aj tak dali viac ako polovicu hlasu. Takýto volebný lístok odovzdali aj všetci voliči ministrán a strán, ktoré neprekročili volebné kvórum. Toto síce môže byť pochopiteľné z pohľadu vyjadrenia podpory nejakej strane do ďalších volieb – ak existoval predpoklad, že prekonajú medzníky 5% alebo aspoň 3% (príspevky za hlas) a ako stávka na budúcnosť. Každopádne, čo sa týka rozloženia parlamentných kresiel, tak to ste v daných voľbách (ne)ovplyvnili rovnako ako nevoliči. Koľko malých politických strán sa do parlamentu dostalo postupne cez viac neúspešných volebných období? Koľko politických strán sa dokázalo po páde pod päťpercentnú hranicu za posledných dvadsať rokov vrátiť? Pátrajte.

Volebný systém v ČR nie je tak priamočiarý, ale ak ste nevolič-občan ČR, tak by ste mali vedieť, že zhruba 14% vášho (ne)hlasu z roku 2010 získala KSČM a všetko nasvedčuje tomu, že tento rok im dáte ešte o kúsok viac. Možno sa pričiníte o to, že Zemanovci (SPOZ) prekročia 5% a prehryzú sa do parlamentných lavíc aj po riadnych voľbách. Ak budete mať skutočne smolu, tak vašou neúčasťou prispejete k zisku 3% pre otvorene rasistickú a xenofóbnu DSSS a vaše daňové príspevky sa stanú sponzorským darom neofašistom.

Psi štekajú, karavána ide ďalej

Jediné, čo sa rieši samotnými voľbami je KTO. Vaša účasť alebo neúčasť nie je nijakým spôsobom viazaná na vaše ďalšie aktivity. Chcete niekoho chváliť alebo mu chcete nadávať? Smelo do toho. Vaše predchádzajúce hlasovanie v jeho prospech vás v tomto nijak neobmedzuje. Ak chcete ukazovať na zjavné nezmysly, na korupciu, na nekalé praktiky, tak toto nie je v budúcnosti nijak ovplyvnené ani tým či ste volili, ani tým koho ste volili. Non sequitur.

Priama výzva k neúčasti, ktorou sa snažíte ovplyvniť ostatných podobne zmýšľajúcich je už iná káva. Výsledok volieb svojou neúčasťou aj tak ovplyvňujete. Naviac ešte dávate najavo aj potenciálnym politikom, ktorí by aspoň čiastočne mohli reflektovať váš názor, že sa nemusia unúvať a lepšie bude pre nich posunúť sa ideami i riešením smerom ďalej od vás. Geniálna stratégia.

„Čím horšie, tým lepšie (Nech sa to poserie poriadne a ľudia uvidia a uvedomia si, že…)“
Len veľmi málo hlúpejších vecí som zatiaľ počul. Je to to isté ako povedať, že každá nehoda zvyšuje plynulosť premávky - však vďaka nehodám si ľudia uvedomia, že majú jazdiť opatrne. Rovnako tak asi každá vražda zvyšuje bezpečnosť alebo každé znásilnenie je prospešné pre postavenie ženy v spoločnosti. Vojna je mier. Bleh.

Byť sa po voľbách do pŕs a oslavovať víťazstvo „Nikoho“, je akoby hráči Barcelony začali po prehratom zápase oslavovať, lebo v štatistike „držanie lopty“ dosiahli 65% a súpera s jeho 35% porazili rozdielom triedy. Lenže futbal sa hrá na góly, a preto sa tohoto tristného divadla nedočkáme. A je jedno či vo finále Ligy Majstrov prehráte 0:6 alebo 1:2 na penalty. Víťaz bude tak ako tak určený, slávnostný ceremoniál prebehne aj nejaké meno na trofej pre víťaza sa napíše a až do ďalšieho finále bude úradujúcim majstrom posledný víťaz. Toľko v krátkosti k vypichovaniu numera 25,8% a k poznámkam o tom, že tri štvrtiny Slovákov SMER nevolilo.

Optimistický záver

Sila jediného hlasu je pri voľbách takéhoto rozsahu prakticky zanedbateľná. Viem. Aj preto pokladám za aspoň trochu rozumnejšie zdôvodnenia nevolenia napríklad vypranie a vyžehlenie prepotených tričiek, pokus o opravu hriankovača vopred odsúdený k neúspechu alebo vyspávanie opice po večernom brainstormingu. Ak je vaším cieľom svätý boj proti skazenému systému, tak vami zvolený prostriedok „nevolenie“ vás k vytýčenému cieľu jednoducho nepriblíži ani o milimeter, dokonca vás vzďaľuje. Od ľudí, ktorí cítia potrebu sa k spoločenskému zriadeniu vyjadrovať a zároveň ho chcú ovplyvňovať tým, či oným smerom, by som čakal predsalen rozumnejšie postoje.

Je úplne jedno či to bude so škrípaním zubov, s beznádejou alebo s nadšením. Ak vidíte medzi kandidátmi aspoň mikroskopický rozdiel a dokážete si povedať, že ten prvý bude zrejme hrozný, ale ten druhý asi ešte o kúsok horší, tak tam ten svoj lístok odovzdajte. Nevolením menšieho zla jednoducho zvyšujete šancu, že vyhrá zlo väčšie. Nevolíte sice väčšie zlo priamo celým svojim hlasom, ale volíte ho na úkor toho menšieho. Nič viac a nič menej.

Ak je vašou snahou zmenšovanie nezmyselne veľkého, do všetkého sa montujúceho a všeobímajúceho štátneho aparátu, tak študujte ako ho zmenšiť, upraviť, zmeniť, okresať alebo pre mňa za mňa kľudne aj zrušiť. Snažte sa presvedčiť ostatných o tom, že je to správne, že sa to oplatí, a že sa to podarí. Nesnívajte o apolitickej politike. Dávajte návrhy k tomu, aby aspoň niečo fungovalo lepšie. „Nepodpora“ sa vo voľbách prejavuje len prostredníctvom podpory niekoho iného, a preto radšej vyjadrite podporu Niekomu. Niekomu o kom si myslíte, že bude aspoň o kúsok lepší ako ostatní - menej zlý je stále lepší.

P.S. Nielen Anglická kráľovna číta iba mená víťazov.

_____________________________________________________________________________________

– výsledky volieb do NRSR 2010 a 2012 pochádzajú zo Slovakia Election Data Project
– výsledky volieb do samospráv krajov 2009 a do samospráv miest a obcí 2010 pochádzajú zo Štatistického úradu SR

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sloboda

Proti povinnému covid očkovaniu

V tomto článku uvádzam svoje dôvody, prečo si myslím že povinné očkovanie nie je správne, ani logické a prečo môže byť nakoniec aj kontraproduktívne v samotnom zámere zaočkovať čo najviac ľudí

Martin Bulák

Diskusia (76)