Ako urobiť zo Slovenska najbohatšiu krajinu na svete?

To ako je vnímaná každá krajina v akomkoľvek časovom období záleží na mnohých prvkoch. Antické Atény každý pozná kvôli filozofii, Rím kvôli republike a rímskemu právu, súčasné Švajčiarsko si zase väčšina ľudí spojí s blahobytom. Ekonómia nám nemôže poskytnúť odpoveď na to, prečo v súčasnosti u nás nemáme Platóna či Vergília, ale dáva nám jednoznačnú odpoveď na otázku, prečo nemáme švajčiarsku životnú úroveň.

Klasická ekonómia a liberáli tvrdia, že životná úroveň je determinovaná množstvom akumulovaného kapitálu per capita. Zástancovia tejto teórie tvrdia, že akumuláciu kapitálu a predlžovanie výrobnej štruktúry v ekonomike priamo úmerne zvyšuje alebo znižuje miera ekonomickej slobody. Dnes nebudem čitateľov moriť nudnou teóriou, radšej sa pozrieme na porovnanie týchto dvoch ukazovateľov. Otázka teda znie: Znamená vysoká miera ekonomickej slobody v krajine z dlhodobého hľadiska vysokú životnú úroveň?

Na porovnanie si beriem štatistiky HDI (Index ľudského rozvoja) čo sa týka životnej úrovne a Index ekonomickej slobody vydávaný The Heritage Foundation. Čo sa týka životnej úrovne, treba to brať trochu intuitívne - najvyššia je tam, kam by ste najradšej išli pracovať a žiť.

Krajiny s najvyššou životnou úrovňou podľa HDI sú tieto: Nórsko, Austrália, Švajčiarsko, HOL, USA, GER, Nový Zéland, Kanada, Hong Kong a Singapur. Subjektívne aj ja tieto krajiny považujem za najvyspelejšie - jedinou výnimkou sú (paradoxne) USA, ktoré trpia chudobou najmä v južných štátoch, ale vyvažujú to metropolami - predsa len, Louisiana nie je New York.

Ako teda obstáli tieto krajiny v hodnotení ekonomickej slobody? V tomto rebríčku je Hong Kong na prvom mieste - našli sme jednoznačnú súvislosť medzi ekonomickou slobodou a výškou životnej úrovne. Náhoda? Poďme sa pozrieť ďalej!

Na druhom mieste v miere ekonomickej slobody stojí Singapur. Tretí je Nový Zéland, štvrtá Austrália, piate Švajčiarsko, šiesta Kanada, dvanáste sú USA, Nemecko šestnáste, Holandsko okupuje 17. priečku a Nórsko 27. Výsledok? Prvých šesť miest v rebríčku okupujú krajiny s najvyššou životnou úrovňou - krajiny, ktoré majú vysokú mieru ekonomickej slobody už desaťročia, niektoré stáročia. Štatisticky sa teda jednoznačne ukazuje, že krajiny, ktoré majú dlhodobo vysokú mieru ekonomickej slobody, majú aj vysokú životnú úroveň.

Jedny z najrýchlejšie rastúcich ekonomík (ekonomiky, ktoré boli chudobné, ale nastáva u nich kvalitatívna zmena smerom k vyššiemu životnému štandardu) obsadzujú vysoké skóre v rebríčku ekonomickej slobody. Konkrétne Gruzínsko - jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík za poslednú dekádu - je 22 s pozitívnym výhľadom, Estónsko - 8 a pozitívny výhľad, Čile - 7. Opäť vidíme, že krajiny, ktoré nastúpili na cestu liberalizácie ekonomiky idú hore, so stále stúpajúcou životnou úrovňou.

Zdá sa teda, že sme potvrdili, aspoň nepriamo, že čím vyššia miera ekonomickej slobody, tým vyššia životná úroveň, resp. tým vyššia miera jej rastu. Ak najslobodnejšie krajiny sú tie najbohatšie, platí že uzavreté a „Repressed“ ekonomiky sú tie najslabšie?

Zimbabwe - 175 „najslobodnejšia“ ekonomika, alebo lepšie povedané štvrtá najneslobodnejšia ekonomika je na krásnom 156. mieste v rebríčku životnej úrovne. Tretiu najhoršiu ekonomiku majú vo Venezuele, kde ešte stále snívajú svoj sen o socialistickom blahobyte. Takmer všetko je nedostatkový tovar a tento rok inflácia vystúpila na príjemných 100%. Sojúz nerušimy!

Na posledných dvoch miesta je Ostrov slobody, kde ľudia ešte stále jazdia na autách s rokom výroby pred 1958, neomylne nasledovaný Severnou Kóreou, ktorá sa klišé spôsobom umiestnila opäť na prvej priečke - ale od konca. Na posledných štyroch priečkach sa teda umiestnili komunistickí vodcovia, vedúci svoje krajiny ku svetlejším zajtrajškom. Náš pôvodný predpoklad - teda že krajiny s vysokou ekonomickou slobodou sú bohaté a naopak, krajiny s minimálnou mierou ekonomickej slobody stagnujú, resp. ich životná úroveň je na veľmi nízkych úrovniach.

Slovensko je v rebríčku ekonomickej slobody na nemastnom-neslanom, 50. mieste, ktoré nie je taká katastrofa, ale oproti 27. miestu z roku 2007, kedy ešte doznievali Miklošove reformy je to strmý pád dole. V rebríčku životnej úrovne sme na mieste 37. a predbehli nás aj také šmaky ako Poľsko, Brunej a dokonca aj Grécko.

Na záver: Bolo by nesprávne vyvodzovať z jednej správy ďalekosiahle závery ohľadom ekonómie, ale tieto správy, práve naopak demonštrujú to, čo ekonomická teória (najmä moja obľúbená Rakúska) vysvetľuje v teoretickej rovine.

Čo sme sa teda naučili? Byť skeptickí voči štatistikám a ak chceme, aby naša životná úroveň a reálny príjem rástli, musíme robiť to, čo najvyspelejšie štáty - zvyšovať ekonomickú slobodu. Myslím, že osekanie výdavkov štátu, sociálneho systému, otvorenie hraníc, deregulácia pre podnikanie aj trh práce a výrazné zníženie daní by nás vynieslo v tomto rebríčku poriadne vysoko. Ale čo, kašlať na nejaký rebríček, boli by sme jednoducho bohatší a v prostredí, ktoré je dostatočne materiálne zabezpečené vznikajú tie najexkluzívnejšie literárne, filozofické a vedecké diela histórie. Ak by sme implementovali zásady liberalizmu do praxe, časom by sa možno zo Slovenska stala najbohatšia krajina na svete a určite by sa našiel aj nový Aristoteles a Vergílius.