Štát vyslal (ďalší) zlý signál

Neviem, ako vy, ale ja som nepostrehol, že by mi štát znížil poplatky (dane), ktoré mi ako daňovému poplatníkovi prikazuje odovzdávať (=platiť) za služby, ktoré mi má ako občanovi poskytovať. Ale už ich akosi neposkytuje.

Zdá sa, že tento (náš) štát (mierne povedané) – obmedzil rozsah týchto služieb. A až ma mrazí, ak si uvedomím, že obmedzenie služieb je vlastne zrušenie jednej z tých najdôležitejších, aké má právny a demokratický štát svojím občanom poskytovať. Zrušil ochranu súkromného vlastníctva.

Na druhej strane, ako možno v týchto (ťažkých) časoch počuť a vidieť, štát poplatky, ktoré si na daňových poplatníkoch vynucuje, ešte zvyšuje. Takže sme a (v nasledujúcej ére) budeme svedkami ďalšej smutnej jednoaktovky na tému „za stále viac peňazí, už takmer žiadna muzika“.

Konkrétny príklad: ste vlastníkom pozemku. Slovo „vlastníkom“ znamená, že ste si pozemok kúpili, vymenili, zdedili alebo (čo je najpríjemnejšia forma) dostali darom. A znamená tiež, že tento pozemok je evidovaný, na to určenými štátnymi autoritami, na vaše meno. Takúto evidenciu a stav „vlastniť pozemok (pôdu, alebo niečo)“ okamžite registrujú (a využívajú) iné štátne autority, ktoré vás ako vlastníka zaväzujú za tento pozemok platiť daň a ukladajú vám ešte niekoľko iných menších povinností v súvislosti s oným vlastníckym stavom.

Nuž, a vy ako občan štátu a vlastník tohto pozemku, túto daň pod hrozbou pokuty platíte a snažíte sa, aby ste spomínané (menšie) povinnosti mali splnené.

Všetko je v najlepšom poriadku, až do doby, kedy sa nenájde iný občan, ktorý sa rozhodne zabrať si váš pozemok (či jeho časť), prípadne si na ňom, bez vášho vedomia (a samozrejme bez vášho súhlasu), a bez akýchkoľvek povolení všetkých na to určených štátnych autorít, vybudovať niečo, čo možno nazvať obydlím. Prakticky to môže byť obydlie najrôznejšieho tvaru, vybavenia a vyhotovenia. Jednoducho sa tento občan ubytuje a užíva si kus zeme, so všetkým, čo k tomu patrí (okrem povinnosti vyplývajúcich z vlastníctva tohoto kusu zeme). A vy zrazu čelíte krutej realite, že váš pozemok (majetok) prestal slúžiť vám a používa ho ktosi iný.

To, či neželaným (=nelegálnym) „používateľom“ vášho pozemku (majetku) je nejaký Talapka, Gunár alebo Peťko Paľko z Malužinej, nie je absolútne podstatné. Podstatné je, že ktosi používa váš majetok a používa ho bez vášho súhlasu. Žiaľ, tu sa celé nešťastie, ako by sa mohlo zdať, nekončí. Tragédia pokračuje.

A pokračuje pričinením štátu, ktorý sa rozhodol ukončiť svoju úlohu – ochraňovať súkromné vlastníctvo.

Štát týmto svojím rozhodnutím vyslal veľmi jasný signál všetkým Talapkom, Gunárom a všetkým Paľkom (z Malužinej), v ktorom im oznamuje, že ak si oni protiprávne, bez súhlasu majiteľa pozemku, na ňom „zložia svoje kosti“, alebo si tam vybudujú obydlie (a je úplne jedno, či to bude hrad s vežičkami, neomietnutá chajda, či chatrč z lepenky alebo iný nedefinovaný objekt), stávajú sa – nedotknuteľní.

Naviac, (skutočný) majiteľ onoho „zabratého“pozemku k nemu stráca právo nakladať s ním podľa vlastného uváženia (čo by malo byť pri súkromnom majetku samozrejmosťou).

Štát dokonca prostredníctvom svojích (na to určených) autorít vám obmedzí prístup k tomuto pozemku (majetku). Prípadne vám zabráni vo vstupe úplne. A ako bonus, sa štát dokonca neštíti ani toho, že bude bez vedomia (skutočného) majiteľa preklasifikovávať typ (a zaradenie) tohto pozemku do kategórie, ktorá sa mu (štátu, nie majiteĺovi) práve hodí.

A takéto správanie (nášho) štátu je naopak veľmi zlým signálom pre všetkých daňových poplatníkov a všeobecne občanov, ktorí vlastnia, alebo v budúcnosti môžu vlastniť pozemok, pôdu (alebo niečo). Štát rezignoval na jednu zo svojích základných úloh – chrániť svojho občana a jeho majetok. A dokonca sa postavil do úlohy agresora (útočníka), ktorý ohrozuje súkromný majetok svojích občanov.

Aký väčší môže byť dôkaz toho, že štát tu prestal byť pre občanov. Takýto štát totiž proti nim hrá.