Menej štátu

Už dlhšie pozorujem, že verejná debata v intelektuálnych kruhoch sa na Slovensku mierne nakláňa smerom naľavo… od Marxa. To čo ale prichádza stále nové z ich strany, ma nestačí udivovať.

Nech si hovorí kto chce čo chce, v zásade je mi to jedno. Problém ale nastáva vtedy, ak je verejná mienka (cháp – názory vplyvných ľudí, ktorí sú v merítku médií) naklonená k vyprázdňovaniu našich peňaženiek smer štátna kasa. Čo je síce skoro vždy ten prípad, keďže ľudia z týchto kruhov majú prirodzene ľavicové a etatistické názory, no niekedy to zachádza až za únosnú mieru aj samotnej ľavicovosti.

Jeden z podľa môjho názoru dosť vplyvných ľudí na slovenskom internete – Samo Marec, sa včera vyjadril nasledovne:

Najviac ma zaujala posledná odrážka: „- pýtať sa ľudí, či chcú platiť viac, je ako pýtať sa ľudí, či chcú platiť viac. Za čokoľvek. Spýtajte sa, uvidíte, čo vám povedia. (highlight: vyhlásme referendum!)“ Toto je veta za posledný cent etatistickej fiat meny. To treba určite vytesať do mramoru a postaviť na najvyšší kopec pre budúce generácie, ako spomienka na totálnu štátnu indoktrináciu v našej spoločnosti.

Udivuje ma to asi z viacerých dôvodov, no tie hlavné sú asi to, že:

• Ako sa „slovenská inteligencia“ (v úvodzovkách preto, lebo už silno pochybujem o ich inteligencii) dokáže biť za svoje práva a práva čohokoľvek iného (napr. za práva menšín, za práva gayov, za práva zvierat, za práva stromov…atď atď..), no pokiaľ príde na stôl téma „práva“ obyčajného bežného človeka na to nechať si svoje poctivo zarobené peniaze, na ktoré drie ako kôň každý deň, aby najskôr poplatil všetky účty a výdavky na rodinu, a potom možno sám rozhodol, ako so zvyškom (ak sa niečo vôbec zvýši) naloží, tak to je už pre nich niečo, čo treba spochybniť a pozrieť sa aj „na druhú stranu mince“.

• Ako dokážu demokraticky selektovať podľa tém, ktoré sa im hodia. Na jednej strane majme demokraciu a obhajujme demokratické princípy (tá posvätná vôľa ľudu), no na druhej strane, ak ide o to rozhodovať demokraticky o tom, čo chcú ľudia pozerať, za čo to chcú pozerať a či to vôbec chcú pozerať, tak v tom momente je už neprijateľné ťahať do toho smiešny inštitút s názvom demokracia.

No a aké by bolo asi vhodné podobenstvo tomuto prístupu? Čo tak nasledovný prípad:

Voláte do autoservisu, lebo sa chcete objednať na prezutie zimných gúm. Zdvihne vám servisák a hovorí:

Servis: „Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?“
Vy: „Chcel by som si objednať prezutie zimných gúm, aká je cena?“
Servis: „Tak 200€ aj s vyvážením.“
Vy: „Ste sa pomiatli? Veď to je oveľa viac ako v minulosti.“
Servis: „No a čo teraz? Ceny sme zdvihli… ale aj kvalitu! Takže to určite stojí za to. Ale váš názor ma aj tak nezaujíma.“
Vy: „No tak dobre, ale mám už zodraté tie gumy, chcel by som nové. Čo máte na výber, rád by som si…“
Servis: „No tak moment. To takto nefunguje milý pane. To my vám niečo vyberieme a vy to zaplatíte.“
Vy: „Skvelé. No čo už. Ale aspoň že ste verejný nezaujatý servis bez vplyvu oligarchov, ktorý mi nebude manipulovať s autom.“

Takto nejak? Alebo sa vám takéto podobenstvo zdá veľmi uletené? Pretože to nakoniec vôbec nie je správne podobenstvo pre to, ako sa chová RTVS. Je to ešte ďaleko horšie. Takže ešte raz:

Do autoservisu nevoláte vy, ale autoservis volá vám:

Servis: „Vážený pane, posielame vám faktúru za výmenu gúm, bude to 200€.“
Vy: „Čo ste sa pomiatli? Veď ja som si nič neobjednal. Ja dokonca ani nemám auto! A vôbec, odkiaľ máte moje číslo?!“
Servis: „Nezáleží na tom, či máte auto alebo nemáte. Vy si platíte len za možnosť mať auto a využiť naše služby. Cesty pred domom máte, čiže máte možnosť kúpiť si auto a na nich jazdiť a potom prísť do servisu s ním. A viete ako, my z niečoho tých servisákov platiť musíme… Čo ak sa rozhodnete kúpiť si auto. Kto vám vymení gumy?“
Vy: „To sa mi nejak nezdá. A čo sa stane, ak nezaplatím?“
Servis: „Bude vás kontaktovať naša vymáhačská spoločnosť. Viete ako, my si s tým ruky špiniť nechceme. A ak aj tak platiť nebudete, nakoniec vás navštívi exekútor a my naše peniaze tak či tak dostaneme. Pekný deň.“

Takže takto nejak by to mohlo vyzerať v prípade, že by sme pri všetkých službách, nie len pri televízii, postupovali rovnakým spôsobom. A toto je model, ktorý tí ľudia obhajujú. Mimochodom, v čom je vlastne tá televízia taká výnimočná, že musí byť postavená do takéhoto špeciálneho násilno-financovaného režimu? Sú televízne správy o devätnástej alebo Večera s nejakým Harvanom niečím tak potrebným, bez čoho sa nedá žiť?

Nie. Celé je to o niečom úplne inom. Štátna televízia je len obyčajným nástrojom štátnej propagandy, cez ktorý si vládna elita podľa potreby formuje verejnú mienku a cez ktorú vysiela svoje názory a postoje, ktoré sa jej hodia. Je to forma bezplatnej politickej reklamy a jedným z historických nástrojov udržiavania moci. Pre takého štandardného moci-chtivého politika je to dosť rozdiel, žiť zrazu v neistote, či vám televízia umožní púšťať do éteru váš politický bullshit. Vždy je pohodlnejšie dať to rozkazom – a za peniaze iných.

No a naša intelektuálna smotánka im na to chtiac-nechtiac postupom času skočila. Úplne sú v tom. Dnes si už žijú vo svojej ružovej bubline potreby verejnoprávnosti. Pretože nie len že dnes verejná debata v týchto kruhoch neprebieha smerom k samotnému zmyslu takejto inštitúcie v podstate bežnej služby, no dokonca ani v smere zatracovania aktuálneho zvyšovania samotných „koncesionárskych platieb“. Už je tá mienka vyformovaná do takej miery, že intelektuáli obhajujú násilné platby (a ich zvyšovanie) tejto zbytočnej inštitúcie.

A to je veľmi pohodlná situácia pre politikov, už len preto, že od debaty o samotnom zmysle niečoho takého to má na míle ďaleko…

5,887 celkovo návštev, 1 návštev dnes