Prirodzené právo
Prirodzené právo je právna a filozofická koncepcia, podľa ktorej má každý človek základné práva dané samotnou svojou existenciou a ľudskou podstatou, nezávisle od vôle panovníka či štátu.
Prirodzené právo je právny a filozofický koncept, podľa ktorého človek disponuje základnými právami vyplývajúcimi z jeho vlastnej existencie, nie z rozhodnutia úradov či legislatívy. Tradične k nim patrí právo na život, osobnú slobodu a súkromný majetok. Tento prístup stojí v priamom protiklade k právnemu pozitivizmu, ktorý za skutočné právo považuje len tie pravidlá, ktoré štát formálne schválil a dokáže ich vynútiť silou.
Ako to vyzerá v praxi
Rozdiel medzi prirodzeným a štátnym právom sa najostrejšie prejavuje v momentoch, keď štátna moc zákonom legalizuje bezprávie. Po druhej svetovej vojne sa mnohí nacistickí činitelia pred súdom bránili tým, že ich konanie bolo plne v súlade s vtedajšími nemeckými zákonmi. Norimberský tribunál však uplatnil logiku prirodzeného práva: existujú univerzálne princípy morálky a ľudskej dôstojnosti, ktoré stoja nad akýmkoľvek štátnym kódexom, a ich porušenie nemožno ospravedlniť úradnou pečiatkou.
V dnešnej európskej politike sa spor vedie o charakter týchto práv. Klasické prirodzené práva sú „negatívne“ – vyžadujú len to, aby vám ostatní a štát neubližovali, nezatvárali vás za názor a nebrali vám majetok. Proti nim stojí moderný koncept „pozitívnych práv“, ako sú právo na bezplatné vzdelanie, bývanie či prácu. Keďže tieto nároky nevznikajú z podstaty človeka, ale vyžadujú prácu a peniaze niekoho iného, štát ich dokáže zabezpečiť len tak, že niekoho zdaní alebo prinúti slúžiť, čím pôvodné prirodzené práva narúša.
Prečo o tom píšeme
Pre obhajcov slobody a voľného trhu je prirodzené právo zásadnou obranou proti svojvôli moci. Ak by totiž všetky práva pochádzali od štátu, znamenalo by to, že štát vám ich môže kedykoľvek vziať – stačí na to jednoduchá parlamentná väčšina. Priznávame, že viera v prirodzené práva je hodnotový a filozofický postoj, nie laboratórne overiteľný fakt. Vychádzame však z toho, že človek a jeho majetok predchádzajú štátu, a preto vláda nemá právo so slobodami jednotlivca voľne manipulovať pod zámienkou takzvaného vyššieho dobra.
Súvisiace články: Detinská povaha ľudských práv, Ekonómia po lopate #8 – A vznikol štát! a Emigranti a liberalizmus.
