Prerozdeľovanie

Prerozdeľovanie (redistribúcia) je štátny mechanizmus, pri ktorom vláda odčerpáva časť vyprodukovaného bohatstva jednotlivcom a firmám a následne tieto zdroje presúva iným skupinám. Uskutočňuje sa najmä prostredníctvom daní, ciel a povinných odvodov, z ktorých sa financujú sociálne transfery, dotácie či štátom poskytované služby. Zástancovia tohto procesu ním sledujú znižovanie príjmových nerovností, ochranu zraniteľných a zabezpečenie verejných statkov.

Ako to vyzerá v praxi

V praxi štátne prerozdeľovanie pohltí značnú časť celého hospodárstva. Na Slovensku a v priemere celej Európskej únie štát ročne cez verejné rozpočty prerozdelí vyše 40 percent hrubého domáceho produktu. V prepočte to znamená, že takmer každé druhé euro vyprodukované v ekonomike prejde rukami politikov a úradníkov skôr, než sa dostane ku konečnému spotrebiteľovi.

Najviditeľnejším príkladom je sociálny a zdravotný systém, kde pracujúci povinne odvádzajú časť zárobku a štát z neho financuje dôchodky, nemocenské dávky alebo prevádzku nemocníc. Prerozdeľovanie však často neprebieha len smerom od majetnejších k chudobnejším. Bežne ide o presuny medzi odvetviami: štát vyberie peniaze od všetkých daňovníkov na DPH a následne ich použije na stimuly pre zahraničné automobilky, záchranu súkromných firiem v kríze alebo poľnohospodárske dotácie.

Pri každom takomto presune navyše vznikajú nezanedbateľné administratívne straty. Značná časť peňazí sa spotrebuje na samotný chod aparátu, ktorý dane vyberá, pravidlá kontroluje a dávky prideľuje. K príjemcovi sa tak nikdy nedostane celá suma, ktorú štát pôvodne vybral.

Prečo o tom píšeme

Pretože z pohľadu slobody a voľného trhu prerozdeľovanie narúša priamu väzbu medzi vlastným úsilím a odmenou, deformuje motivácie a je vždy založené na donútení. Priznávame, že ide o hodnotový spor: kým sociálne orientované politické smery považujú nútenú redistribúciu za nevyhnutný nástroj spravodlivosti, náš pohľad je opačný – skutočná solidarita musí byť dobrovoľná a jednotlivci by mali mať právo nakladať s plodmi svojej práce podľa vlastného uváženia. Čím väčší podiel ekonomiky štát prerozdeľuje, tým menej rozhodujú preferencie spotrebiteľov na trhu a tým viac politický vplyv a lobing.

Téme sa venujú napríklad články Chcem lekára z trhu, nie zo zákona, Kurzarbeit – ďalší nezmysel, ktorý poškodí ekonomiku a Programové vyhlásenie vlády: Školstvo a investície – prístup ako z čias sovietskeho socializmu.