Média a Donald Trump - Dodatok

ZRÁŽKA SVETOV To, k akému zásadnému rozštepu medzi realitou a klamlivým, iluzórnym svetom môže v dôsledku vyššie uvedených chýb dôjsť, si stručne ilustrujeme na niekoľkých príkladoch. Vonkoncom tu nejde o obhajobu alebo idealizáciu Donalda Trumpa. Vlastne, nejde tu ani o Donalda Trumpa ako takého. Na tejto aktuálnej spoločenskej a politickej téme demonštrujem mechaniku chybného úsudku, ktorá funguje univerzálne a pred ktorou sa treba mať na pozore, nech robíme čokoľvek. Ak sa vám rozdiel medzi frejmami a faktickou realitou bude zdať šokujúci, je to v poriadku. Keby taký nebol, neodviedli by väčšinu novinárov a expertov ich úvahy založené na zámene týchto frejmov s realitou k takým šokujúco chybným odhadom. Frejm: Donald Trump je nevzdelaný hlupák, klaun, ktorý ani nevie, čo hovorí. Realita: Donald Trump je absolvent jednej z najelitnejších amerických škôl - Wharton School of the University of Pennsylvania. Táto škola patrí do Ivy League a čo sa týka biznis zamerania, tvorí spolu s Harvard Business School a Columbia Business School absolútny americký top. (Jediným rozdielom je, že Trump sa tým, na rozdiel od ľudí typu „intellectual yet idiot“ nechváli v úplne každom rozhovore, alebo prezentácii, pretože má na konte oveľa väčšie profesionálne úspechy a nepotrebuje to.) Ďalšími známymi absolventami rovnakej školy sú napríklad Waren Buffett, Elon Musk a ďalší. Výška Trumpovho IQ nie je s istotou známa. Najčastejšie sa uvádza hodnota 156 bodov, čo by z neho, technicky, robilo génia. Trumpovi kritici a odporcovia, ktorí to spochybňujú, uvádzajú nižšie hodnoty - lenže aj ich odhady sa pohybujú v rozmedzí 120 - 130 bodov, čo z Trumpa stále robí vysoko nadpriemerne inteligentného človeka. S vysokou mierou pravdepodobnosti sa preto dá skonštatovať, že Trumpovo vzdelanie aj výška IQ sú na tom lepšie než vzdelanie a inteligenčný kvocient drvivej väčšiny tých, ktorí o ňom písali/píšu ako o hlupákovi. Frejm: Donald Trump sa nevie ovládať, koná výhradne impulzívne a preto je nebezpečný. Realita: Výpovede mnohých ľudí, ktorí sa s Trumpom stretli v biznise, hovoria o tom, že je to až extrémne chladnokrvný človek so sebaovládaním pilota stíhačky. Napokon, vyše štyroch dekád riadi medzinárodné miliardové impérium. A to bez väčších alebo výrazných škandálov. Alebo ste do jeho ohlásenia kandidatúry o nejakých počuli? (Ak nejaký škandál treba prácne vyhľadávať cez Google, aby ste sa o ňom vôbec dozvedeli, nie je to typ škandálu, o akom hovorím.) Poznámka: Trump zámerne strieda veľmi emotívny a veľmi uvážený prístup podľa toho, čo sa mu práve viac hodí. Pekne to bolo vidieť počas druhej prezidentskej debaty. Tá bola nastavená, spolu s načasovaním vypustenia zdrvujúcich nahrávok s jeho výrokmi o ženách, presne na to, aby v nej Trump vybuchol, stratil sebakontrolu a znemožnil sa. (Keďže sebaovládanie bolo v demokratickom tábore vyhodnotené ako jedna z jeho najväčších slabín a takto zamerané frejmy vo verejnosti najviac rezonovali.) Trump však napriek enormnému tlaku nielen zo strany médií, ale aj samotných republikánov, namiesto toho predviedol jeden zo svojich najlepších výkonov a takmer nadľudskú schopnosť sebaovládania. (Trump totiž vo všetkých troch debatách nemal za prioritu agresívne verbálne prevalcovať Hillary, čo mnohí očakávali. Najviac škodlivé preňho boli rozšírené frejmy o jeho impulzívnosti, ukričanosti, agresivite a nebezpečnosti. Všetky tri svoje vystúpenia zameral najmä na rozrušovanie týchto frejmov - čo mnohí komentátori hlasno hodnotili ako jeho prehru. Scott Adams v tom čase napísal, že demonštráciou oveľa pokojnejšieho, bezpečnejšieho a rozvážnejšieho prístupu Trump síce pôsobil menej dominantne a zdanlivo prehral bitku, no zároveň zjavnou negáciou svojich najväčších domnelých slabín pred stomiliónovým publikom vyhral kampaň, tj. voľby.) Stále síce existuje možnosť, že Trump kvôli urážlivému tweetu odpáli na krajinu jeho odosielateľa rakety s atómovými hlavicami. Osobne ju však nepovažujem za nijako pravdepodobnejšiu, než aká by bola, keby za jadrový kufrík zodpovedala Hillary (alebo aká bola v čase, keď zaň zodpovedal Obama, Clinton alebo Bush). Skôr naopak, výpovede viacerých bývalých agentov Secret Service o Clintonovej agresívnych a hysterických výbuchoch, množiace sa správy o jej nadmernom popíjaní (Trump je abstinent), ako aj informácie o jej nervovom kolapse po prehratých voľbách, by mali byť dôvodom k obavám. Poznámka: V reakcii na Trumpovo zvolenie znížil 15. novembra DEFCON stupeň nukleárnej hrozby o celé dve jednotky na najnižšiu možnú úroveň. Frejm: Donald Trump je podnikateľský hochštapler. Realita: Trump patrí k fenomenálne úspešným podnikateľom a svoje impérium riadi vyše štyroch dekád (vlastní približne 500 podnikateľských entít). O jeho podnikateľských metódach by sa dalo polemizovať, no je zaručené, že čokoľvek ilegálne v rámci nich by bolo v predvolebnej kampani prepierané stovkami médií. Neoddiskutovateľný je aj fakt, že Trump počas svojej kariéry vytvoril tisícky pracovných miest, postavil alebo zrekonštruoval niektoré z najznámejších stavieb v New Yorku aj v ďalších mestách a patrí medzi tých pár veľkých developerov, ktorému sa po kríze v osemdesiatych rokoch podarilo pozviechať, dostať sa zo stámiliónových dlhov a opakovane nadobudnúť miliardové bohatstvo. V príkladoch by sa dalo pokračovať - ohľadom Trumpovej „nenávisti“ k prisťahovalcom a Mexičanom, jeho „zúrivých urážok“ menšín, zákazu vstupu moslimov na pôdu USA, jeho „nenávisti“ k ženám a podobne. Väčšina z toho boli umelé frejmy viac či menej vzdialené od reality. (Aj po očistení všetkých frejmov Trump zostáva nekonvenčným a v mnohých ohľadoch problematickým kandidátom na takúto funkciu. Jeho „monštruóznosť“ sa však zníži - môj odhad - o cca. 80 - 90 percent.) Najviac fascinujúce pre mňa však bolo sledovať, ako sa mnohí novinári a experti zasekli v týchto umelých frejmoch a nedokázali sa z nich dostať. Keď totiž Clintonovej kampaň začala Trumpovi uštedrovať jeden bolestivý úder za druhým, zareagoval veľmi rýchlo a radikálne. Zmenená dynamika boja aj Clintonovej ofenzíva si vyžadovali zmenu stratégie. Trump tu preukázal naozaj obdivuhodnú schopnosť rýchlo sa učiť a reagovať na zmenené podmienky. Prepustil svojho dovtedajšieho šéfa kampane Paula Manaforta, čo bol, vzhľadom k Manafortovým schopnostiam a profesijnej histórii, úplne bezprecedentný krok. (Experti sa vtedy unisono zhodli, že je to ďalší „beginning of the end“ Trumpovej kampane - tentoraz hovorili o definitívnej implózii.) Na jeho pozíciu dosadil Stevea Bannona a okamžite začal pracovať na protiútoku. Ten však nebol taký, aký by väčšina ľudí lapených vo frejmoch očakávala. Trump si vyhodnotil, ktoré frejmovanie z demokratického tábora mu škodí najviac a... Úplne pretransformoval svoje vystupovanie aj verejnú persónu. Až hrozivé bolo sledovať, že mnohí novinári a experti to pod vplyvom halucinácií, ktorým podľahli a v ktorých sa cez social proof vzájomne utvrdzovali, vôbec nezaregistrovali. Znova a znova písali o starom Trumpovi (o persóne z prvej fázy jeho kampane), znova a znova vysvetlovali, prečo tento (starý) Trump nemôže vyhrať, znova a znova strieľali na falošný a už dávno neaktuálny terč. Seba-aktualizovaný Trump medzitým získaval obrovské masy voličov a nezadržateľne sa blížil k víťazstvu. Lepšie, než siahodlho vysvetlovať, je názorne demonštrovať. A lepšie než prečítať si o tom, je vidieť a počuť to na vlastné oči/uši. Pozrite si, pokiaľ možno rýchlo za sebou, tieto dve kratučké videá - ak sa dá, tak s dobrým zvukom alebo slúchadlami na ušiach. (Trumpova reč na oboch pochádza z jeho reálnych vystúpení na meetingoch v prvej a druhej fáze kampane.) Prvé video nebolo súčasťou oficiálnej kampane, no perfektne zachytáva celú esenciu prvej fázy, ako aj Trumpovho vystupovania v nej. (Trumpov prejav, vizuálne obrazy aj audio stránka). Toto je Trump, ktorý potreboval pritiahnuť pozornosť médií a zároveň nabudiť čo najväčší počet ľudí - miestami až brutálny útok na prvú signálnu. Zároveň je to Trump, o akom väčšina médií a expertov hlavného prúdu písala až do volieb (niektorí píšu o tomto Trumpovi ešte aj dnes - na rozdiel od neho totiž reagujú na zmenené podmienky oveľa pomalšie). https://www.youtube.com/watch?v=yJ3PLed9_YI Pozrite si však aj druhé video. V ňom je dokonale zachytená esencia druhej, jesennej fázy Trumpovej kampane aj jeho aktualizovaná verejná persóna. Ak postrehnete rozdiel, dostanete sa ďalej, než sa pred voľbami dostala drvivá väčšina novinárov a expertov. Zároveň lepšie pochopíte, ako a čím vyhral Donald Trump voľby. https://www.youtube.com/watch?v=vST61W4bGm8 Zábavná úloha č 4: Nájdite na druhom videu (ktoré je esenciou jeho jesenného vystupovania a pôsobenia) ukričaného Trumpa, ktorý besnie, nevie sa ovládať, pôsobí absolútne neprezidentsky a svoju kampaň má založenú na urážaní menšín, šírení nenávisti a opovrhovaní ženami. Až hrozivé bolo sledovať, že veľká časť hlavných médií namiesto písania o tejto zásadnej zmene Trumpovej kampane a jeho vystupovania neustále recyklovala každý - neraz aj banálny - výrok z prvej, už dávno neaktuálnej fázy, cyklila sa v obscénnych obvineniach (mnohé z nich boli už vtedy dávno vyvrátené), nafukovala každú odľahčenú poznámku alebo vtip do rozmerov (pseudo)kauzy a naďalej informovala o „ukričanom Trumpovi“. Akoby ich hlavným vodítkom ani nebolo informovať o aktuálnom dianí, ale namiesto toho uvádzať čo najkrikľavejšie, často až bulvárne, titulky s menom Donalda Trumpa, ktoré zabezpečovali najväčší počet kliknutí. Tento roštep dvoch realít, rozštep dvoch vzájomne oddelených svetov, bol pre mňa najšokujúcejším aspektom celej kampane. Scott Adams päť dní pred voľbami v článku Rovnakí kandidáti, rozdielne svety napísal: „Vyberte si svoju realitu. Ak sa vám páči realita, v ktorej vyhrá Trump, tak na FOX News môžete naživo sledovať, ako sa to práve deje. Úplne to tam valcuje. Ak však dúfate vo víťazstvo Clintonovej, sledujte CNN a uvidíte, ako sa vaše sny menia na skutočnosť. Počína si tam naozaj skvelo. Ôsmeho novembra sa jedna z týchto realít rozpadne.“ Počas volebnej noci sa tieto dve reality doslova zrazili a tá virtuálna sa rozpadla na kusy. Ich zrážku zachytáva graf New York Times, ktorý zobrazoval expertné odhady šancí oboch kandidátov na víťazstvo. Nedajte sa pomýliť, toto nie je obyčajný graf. Zachytáva zrážku svetov, zrážku dvoch realít a zároveň ukazuje, aké vzdialené a oddelené sú od seba tieto dve reality.