Menej štátu

Poslanec Igor Matovič prednedávnom (v septembri) vysypal na svojho parlamentného kolegu Martina Poliačika injekčné striekačky. Dôvodom bolo Poliačikove priznanie k užívaniu drog. Poliačik v inkriminovanom texte pripustil, že človek po prvej dávke heroinu nemusí hneď na druhý deň ísť predávať svoje telo na ulicu. To Matoviča asi najviac rozzúrilo, pretože to nekorešponduje s jeho predstavou, ktoru nadobudol počas sledovania detektívnych seriálov v slovenskej televízií. Poliačik tým vraj nabádal deti na drogy. V októbri prišli poslanci z Matovičovho voľného združenia OĽANO s nápadom, aby boli obchody v nedeľu od šiestej ráno do druhej poobede povinne zatvorené. Netuším, prečo si páni vybrali práve tento časový interval. A nakoniec minulý týždeň poslanec za Matovičovcov navrhol, aby slovenské rádiá hrali povinne 30 percent slovenskej hudby. Igor Matovič tento nápad podporuje tak zanietene, až by som povedal, že pochádza z jeho hlavy. Predstavujem si to nasledovne. Igor cestoval autom z rodnej Trnavy na parlamentné rokovanie do Bratislavy. Počas hodiny strávenej v zápche mu v rádiu ani raz nezahrali jeho oblúbené Elány a tak mu v hlave skrsol nápad s povinnými kvótami pre domácich interpretov. Bežný človek si zaobstará (kúpi, respektíve napáli) hudobný nosič so svojim oblúbeným interpretom. Tento nosič si potom prehráva v aute, keď nemôže nájsť v rádiu nič, čo by mu v momentálnom psychickom rozpoložení vyhovovalo. Igor Matovič na to šiel z opačného konca. On si žiadnu hudbu zháňať nemieni. Občan Matovič prinúti rádia hrať to, čo chce počúvať on! Igor Matovič má veľmi presnú predstavu, čo by mali ostatní ľudia počúvať, čo by mali fajčiť, čo by si mali pichať do žíl, kedy by mali nakupovať v supermarketoch. Predpokladám, že za nejaký čas začne riešiť, aké filmy by mali chodiť v televízií. Už sa teším, keď nás oboznámi so svojim filmovým vkusom. Stavil by som sa, že jeho oblúbeným seriálom z mladosti je Majka z Gurunu. Takže nejaká kvóta na percento slovenskej pôvodnej tvorby v televízií nás určite neminie. Potenciál Igora Matoviča zapratať slovenské zákony rôznymi textami o tom, čo treba počúvať, čítať, jesť, či piť je momentálne obmedzený. OĽANO je bohužiaľ v opozícií a na reguláciu životov cudzích ľudí sú dnes v parlamente iní experti. Ale politik s takym drivom, ako Matovič sa určite skôr či neskôr do nejakej koalície dostane. A vtedy sa naplno rozvinie Matovičov talent na organizovanie životov svojich spoluobčanov. Preto by som mal jeden návrh, kým ešte nie je neskoro. Namiesto novelizácie množstva zákonov riešiacich rôzne druhy ľudskej činnosti, ktorú by Igor Matovič chcel regulovať, mohol by sa zriadiť špeciálny zákon. Lex Matovič. Do tohto zákona by si Igor postupne vkladal všetky kvóty, obmedzenia a regulácie, ktoré by ho napadli. A nemusel by pre ne ani hľadať parlamentnú väčšinu, pretože platnosť zákona by sa obmedzovala výlučne iba na pána Matoviča a jeho rodinu. Každé nové rozšírenie zákona Matovič by som najprv konzultoval s lekárom, pretože povinné počúvanie Tublatanky, Elánov a Lipu podľa mňa k zdravému vývoju neprispieva. Ale ináč by mal Igor voľné ruky a mohol by sebe a svojim deťom zakázať/prikázať všetko, čo by ho len napadlo. A potom by sa už nemusel báť, že by na jeho deti mohlo mať nejaké interview s poslancom zlý vplyv. Jednoducho by mali všetci Matovičovi potomkovia zákonom zakázané

všetko, čo by ich otec považoval za nevhodné. Nesmeli by čítať Poliačikove rozhovory, počúvať zahraničnú hudbu, stravovať sa v sushi baroch a pizzeriach. A raz, keď zistia, aký je ten svet za plotom rodinného domu Matovičovcov skazený, tak sa svojmu otcovi úprimne poďakujú. Na ostatných by Lex Matovič nemal dosah. A preto by všetci ľudia, ktorí si myslia, že dokážu zodpovedne rozhodovať o živote svojom a živote svojich detí, nemuseli žiť v neustálom strese. V strese z toho, čo nám zase Igor Matovič zakáže.

9,615 celkovo návštev, 1 návštev dnes