Menej štátu… viac slobodyHľadať
Mix

Kotlebova lekcia z demokracie

Andrej Fandak3 min čítania34 komentárov

Minulý týždeň sa redaktori denníka SME v stredoslovenskej dedinke s ľúbozvučným názvom Hrochoť pýtali obyvateľov prečo v prvom kole volili Mariána Kotlebu. Dostali nekonkrétnu odpoveď: ‘Lebo cigáni…’. Rómovia by podľa miestnych mali pracovať, nemali poberať sociálne dávky a slušne sa správať. A keď začnú večer v krčme večer vystrájať, tak by ich mali poriadkové sily adekvátne umravniť. S tým sa veľmi nedá nesúhlasiť.

Preto občania Banskobystrického kraja uprednostnili v prvom kole Kotlebu pred Kaníkom.

Naše Slovensko

Ľudovít Kaník je politik s husto popísanou minulosťou. Svojich 15 minút slávy (v Kaníkovom prípade približne tri roky) si užil za druhej Dzurindovej vlády, keď zastával pozíciu ministra sociálnych vecí a rodiny. Mal pod svojim patronátom dôchodkovú reformu, ktorej dôležitou súčasťou bolo aj osekanie sociálnych dávok. A to výrazne zasiahlo Rómov, ako najchudobnejšiu časť spoločnosti.

Rómovia začali proti obmedzeniu sociálnych transferov protestovať. Neviem, či si niekto ešte pamätá na horúcu jeseň 2004. Tá sa na východnom Slovensku niesla v znamení rabovania a rómskych nepokojov. Vláda sa rozhodla situácii čeliť a podržať dané opatrenia v platnosti. Zareagoval vtedajší minister vnútra Vladimír Palko posilnením policajných zložiek v postihnutých oblastiach.

Kaník teda obmedzil rómskym spoluobčanom sociálne dávky. Keď začali protestovať, tak ich spacifikoval silou. A paradoxne druhá Dzurindova vláda naštartovala hospodársky rast, ktorý vyvrcholil v rokoch 2008, ukončila ho až hypotekárna kríza. To bola doba, keď na Slovensko kvôli nedostatku pracovnej sily vozili firmy robotníkov z Rumunska a Bulharska. Čiže každý, len trochu zamestnatelný občan, si našiel prácu.

Aj vám to pripomína presne tie opatrenia, ktoré požadujú Hrochoťania na riešenie rómskeho problému?

Ak chceme analyzovať, prečo voliči odmietli politika, ktorý už raz zrealizoval nimi preferované riešenie a dali prednosť Kotlebovi, treba sa pozrieť na voľby 2006. Slovenská ekonomika rástla dvojciferným tempom a Robert Fico sedel v opozičných ľaviciach. Podarilo sa mu spraviť z volieb referendum o neľudských reformách asociálnych neoliberálov. Konkrétne Kaník obišiel asi najhoršie a obdržal prestížny titul Sociálny netvor. Fico žal s touto taktikou úspech a voľby vyhral.

Víťazstvo Kotlebu nad Kaníkom v prvom kole je už iba opakovanie histórie a môžme ho čítať nasledovne - voliči požadujú obmedzenie sociálnych transferov a tvrdú ruku len v prípade, že sa to netýka ich samých. Teda sociálny štát áno, ale nedaj Bože sa ocitnúť na nesprávnom konci transferového reťazca. A Kaník spravil tú chybu, že na rozdiel od verbálneho Kotlebu (o jeho reálnych činoch môžme zatiaľ iba teoretizovať), sekal sociálne dávky spravodlivo každému.

Tento spôsob demokratického rozhodovania nieje žiadna slovenská špecialita. V Kalifornii bolo pred nedávnom referendum, kde sa mali voliči vyjadriť k dvom návrhom zvýšenia daní. Návrh číslo 30 zvyšoval dane pre všetkých bez rozdielu, návrh číslo 39 iba občanom zarábajúcim viac ako 250 000 dolárov ročne. Prvý návrh bol masívne zamietnutý (okolo 70 percent hlasovalo proti) zatiaľ čo druhé zvýšenie daní bolo odsúhlasené. Voliči jednoducho odmietli rast svojich daní, ale hlasovali za ich navýšenie pre niekoho iného. Nepripomína vám to niečo?

Welfare state, alebo ako hovorí Robert Fico sociálny štát, takýto prístup umožňuje, pretože diferencuje svojich občanov a nevytvára pre každého rovnaké podmienky. Na základe príjmu platíme rôzne daňové sadzby. Ak máte deti, dostávate peniaze, na ktoré bezdetný nemajú právo. Zatiaľ čo niekto musí platiť plné cestovné, iný majú nárok na zľavu. Podľa najnovších nariadení bude zákon pristupovať rôzne k mužom a rôzne k ženám, ak sa budú snažiť o vyššie manažérske pozície.

Ak teda pristupujeme rôzne k občanom na základe príjmu, respektíve pohlavia, ako vysvetlíme bežnému voličovi, že na základe národnosti a rasy to už nie je správne? Pretože práve tento akceptovaný nerovnaký prístup k občanom je Pandorinou skrinkou všetkých ostatných menšiny diskriminujúcich opatrení.

Ja samozrejme rozumiem, prečo je národny socializmus zdiskreditovaná ľavicová platforma. V tridsiatich rokoch minulého storočia ešte intelektuáli po celom svete obdivovali rázne riešenia, ktoré vyviedli Nemecko z hospodárskej krízy. Až hrôzy druhej svetovej vojny a hlavne správy spojeneckých vojsk z Osvienčimu ukázali, kam môže viesť politika, ktorá uprednostňuje občanov na základe národnosti respektíve rasy.

Je škoda, že nejaké spojenecké armády nepodali celému svetu správu zo sovietskych gulagov, keď tie bežali na plné obrátky. Potom by možno socialisti akceptovali premisu, že obviniť zo všetkého zla na svete židov je rovnako nebezpečné, ako zvaliť vinu na bohatých, kapitalistov, kulakov, respektíve každého, kto je na tom materiálne lepšie ako ja

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Sociálna politika

Tomášove trináste dôchodky: Pyramídová hra pred neodvratným krachom

Priebežný dôchodkový pilier vykazuje miliardové manká a výber poistného už dnes nestačí ani na bežné výplaty. S blížiacim sa odchodom silných ročníkov do penzie a prepadom pôrodnosti sa štátna pyramídová schéma nezadržateľne rúti do kolapsu. Namiesto plytvania na trináste dôchodky na dlh je najvyšší čas začať systém demontovať a vrátiť zabezpečenie na starobu do rúk občanov.

Martin Bulák

Štát

Perpetuum mobile na úradnícke stoličky

Britské koloniálne ministerstvo naberalo stovky nových úradníkov práve v čase, keď sa impérium rozpadalo a kolónie získavali samostatnosť. Slovenská verejná správa predvádza rovnaký úkaz: obyvateľov v krajine ubúda, no armáda štátnych zamestnancov narástla za pätnásť rokov o stotisíc ľudí a zhltne takmer štvrtinu všetkých verejných výdavkov. Bujnenie aparátu nie je náhoda, ale zákonitý dôsledok systému bez zisku a straty, ktorý žiadny nový minister z princípu nedokáže zastaviť.

Martin Bulák

Sociálna politika

Krivé zrkadlo príjmovej nerovnosti

Giniho koeficient slúži politikom a bruselským úradníkom ako univerzálna modla sociálnej spravodlivosti, hoci v skutočnosti meria iba statické rozdelenie peňazí v jedinom okamihu. Slovensko patrí na papieri k najrovnostárskejším krajinám v celej Európskej únii, no v skutočnej kúpnej sile sa krčí na chvoste. Meradlo, ktoré ignoruje reálnu životnú úroveň aj šancu vymaniť sa z chudoby, vedie k opatreniam, ktoré škodia práve tým najzraniteľnejším.

Martin Bulák

Diskusia (34)