Menej štátu

Confirmation bias, alebo konfirmačný omyl je kognitívne zlyhanie vo forme vyhľadávania a interpretovania informácii spôsobom, ktorý potvrdzuje naše názory, predstavy a hypotézy. Je to jeden z najrozšírenejších omylov vo väčšine diskusií a dokonca aj v akademických prácach. Sám často pociťujem príjemné pocity, keď nájdem niekde informáciu o tom, ako súkromný sektor vyriešil ďalšie – údajne dobrovoľne neriešiteľné – trhové zlyhanie alebo štát zase niečo pokazil. Problém nastáva, keď si človek túto svoju slabosť nepripúšťa, systematicky sa jej dopúšťa a ešte sú výsledkom jeho tvorby arogantné a často až dementne znejúce príspevky. Klasickým príkladom je pán Blaha.

Jeho posledný príspevok priniesol okrem pre mňa niekoľko nových pojmov ako napr. „turbokapitalizmus“ aj preňho klasické konfirmačné orgie. Vo svojom výbuchu radosti nad smútkom niekoho iného (naozaj sociálne cítiaci človek) označil denník SME za vyhranene pravicový. Nebudem sa tu teraz púšťať do diskusií o tom, do akej miery je denník SME pro kapitalistický, stredopravý, či ľavicový. Za prvé nie som jeho pravidelný čitateľ a za druhé to záleží od referenčného bodu, ktorý považujete za svoj ideál usporiadania spoločnosti. Je jasné, že od krku vyššie paralyzovanému marxistovi bude každé médium bez pravidelných Leninových citátov a adorácie Che Guevaru pripadať ako pravicová propaganda. Ale na iné veci by som rád upozornil.

Spájanie systému založeného na rešpektovaní súkromného vlastníctva s úspechom Penty a podobných finančných skupín nie je nič iné ako uspokojovanie si závislosti na konfirmačnom ukojení. Človek naozaj nemusí byť génius, ani mať načítaného Hayeka, aby pochopil rozdiel medzi tým, keď nejaká firma zbohatne poskytovaním služieb zákazníkom na dobrovoľnej báze a keď nejaká firma zbohatne na tom, že jej predstaviteľ ide s niekým z parlamentu na kofolu a dohodnú si kšeft, kde zisk pochádza z nedobrovoľne získaných zdrojov. Prvý spôsob je ideálom kapitalistickej spoločnosti, pričom druhý je prípadom absencie princípov kapitalizmu a je ukážkovým princípom zlyhania štátu – demokracie.  Ja neviem aký pomer tvoria tieto dve vyčerpávajúce možnosti tvorby zisku u aktivít Penty. Toto je však kľúčové rozdelenie a ak je pán Blaha aspoň trochu pri zmysloch, mal by ho zahrnúť do svojej predstavy o svete.

Môžem pokojne pre potreby článku predpokladať, že denník SME predstavuje radikálneho obhajcu laissez-faire. Avšak zo skutočnosti, že ich chce kúpiť (kúpila) Penta a oni sa búria (odišli) nič ironické nevyplýva. Žiadny produkt ideológie nezožral svojich najoddanejších ideológov, ako sa snaží tvrdiť pán Blaha. V skutočnosti keby chcel produkt ideológie zožrať svojho ideológa, musel by zožrať samotného pána Blahu a to aj s oblohou – celým Smerom. Jeho šéf je totižto „obchodný partner“ Pente a podobným. Nie SME a predovšetkým nie ich 60 bývalých zamestnancov.

Ak by tak pán Blaha prejavil čo i len náznak pokusu zamyslieť sa nad zdrojom úspechu tých „hrozných finančných skupín“, možno by prišiel na to, že to on by mal okázalo opustiť svojho zamestnávateľa. To on však nespraví. To by totižto musel opustiť ružovú krajinu konfirmačného biasu. Nasledovala by dlhá detoxikačná procedúra, na konci ktorej by si musel pán Blaha uvedomiť, že celý jeho model sveta, tak ako si ho vystaval vo svojej hlave, je pravdepodobne jeden veľký omyl. Bolo by to racionálne, ale v tom mu bráni ďalší častý omyl ľudskej mysle – omyl utopených nákladov.

13,448 celkovo návštev, 1 návštev dnes