Inflácia, kríza a Keynes.

Skoro každý vie, že inflácia sa prejavuje rastom cien. Má však ešte jeden nie veľmi známy dôsledok. Pre jeho objasnenie je vhodné položiť si otázku, ako sa správa človek, alebo rodina, ktorá má mesačne k dispozícii 1.000€ a ako sa správa tá istá rodina, ak disponuje sumou 1.050€.

Je pravdou, že netuším, čo kto s 50€ navyše urobí, ale viem, že sa bude správať inak. Dokonca viem aj to, že 50€ navyše použije na upokojenie menej dôležitých vecí.

Dôvod je jednoduchý. Každý uspokojuje najprv dôležitejšie potreby, až potom tie menej dôležité. Je pravdou, že posudzovanie dôležitosti je nanajvýš subjektívna záležitosť a teda u každého bude vyzerať inak, to však nič nemení na usporiadaní z hľadiska subjektívnej dôležitosti.

Zatiaľ vyzerá byť všetko v poriadku a 50€ navyše sa jednoducho použije na uspokojenie potrieb nasledujúcich v poradí dôležitosti. Niečo iné vznikne vo chvíli, v ktorej k 1.050€ v hotovosti existuje iba 1.000€ tovarov a služieb v ponuke. Kto si prečítal úvod do ekonómie, odpovie, že ceny stúpnu na úroveň 1.050€ a tým je to vybavené. To však nie je celá realita. Okrem toho sa udeje drobná nepríjemnosť. Statky, ktoré boli takto nakúpené, nie sú zoradené podľa dôležitosti. Kupujúci totiž v momente nákupov nevedel, že za svojich 1.050€ dostane iba statky v pôvodnej hodnote 1.000€ a 5% infláciu. Rozhodoval sa tak, ako by mal dostať statky v plnej sume. To ale znamená, že má nakúpené i niečo, čo by inak nekúpil a pre zmenu mu chýba niečo, čo by viac potreboval.

Na prvýkrát si takýto problém nik nevšimne. Keď sa to celé N krát zopakuje nastane stav, že doma sú nie až tak potrebné veci, za to akútne chýba niečo dôležité a súčasne nie sú peniaze na kúpu tejto chýbajúcej veci. Ak si uvedomíme, že v inflačnom prostredí pri pohľade na svojich 1.050€ nik netuší, koľko statkov k nim existuje a teda nutne robí tú istú chybu, problém sa nám rozširuje na celú ekonomiku. V nejakom čase nastane stav, kedy stoja domy, ktoré neboli až tak potrebné, existujú fabriky a dokonca celé odvetvia priemyslu a služieb, ktoré neboli až tak potrebné. Za to niečo chýba a na to niečo nie sú peniaze. Takýto stav sa zvykne nazývať krízou.

Z uvedeného vyplýva, inflácia nutne vedie k chybným rozhodnutia a chybné rozhodnutia vedú ku kríze. Čím vyššia miera inflácie, tým viac chybných rozhodnutí. Súčasne je miera nezoradenia nákupov podľa dôležitosti náhodilá. Keď k tomu pridáme iné náhodné udalosti, napr. rodine sa pokazí práčka, alebo kvôli vojne na blízkom východe prudko stúpnu ceny ropy, zistíme, že predpovedať, kedy dôjde ku kríze je takmer nemožné. Čo sa ale s istotou povedať dá, je fakt, že inflácia krízu priamo spôsobí, avšak nik nevie, kedy sa tak stane.

Aby som nezabudol na Keynesa. Ten si správne všimol, že chýbajú peniaze na dôležité veci. Nevšimol si však zbytočné svetre v skriniach. Riešenie dotlačením chýbajúcich peňazí síce krátkodobo krízu zaženie, súčasne však položí základ pre krízu budúcu a nutne väčšiu.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Monetárna politika

Tritisíc eur na hlavu a ani cent navyše v digitálnej pasci ECB

Európska centrálna banka a Národná banka Slovenska spúšťajú prípravu na testovanie digitálneho eura, ktoré má byť realitou do konca desaťročia. Pod rúškom modernej elektronickej hotovosti a obrany pred americkými kartovými gigantmi však úradníci budujú infraštruktúru na úplnú kontrolu peňažných tokov. Ak nechceme skončiť v menovom chomúte s úradným limitom na vlastné úspory, skutočnou obranou zostáva hotovosť a decentralizované peniaze.

Martin Bulák

Diskusia (63)