Hotely dotovať je treba

Podľa UNWTO zavíta ročne na Slovensko zhruba 1,5 milióna zahraničných turistov a strávia u nás celkovo niečo cez 4 milióny nocí. A čo by sme to boli za štát, keby sme to aspoň trochu nezadotovali. Chceli sme pôvodne viac, ale sme iba na začiatku, tak aspoň trošku. Aktuálny návrh počíta s dotáciou 35,- EUR, ktorá bude od roku 2014 poskytnutá ubytovaciemu zariadeniu ak:

  • ubytuje zahraničného vízového turistu
  • na 5 a viac nocí kontinuálne v jednom ubytovacom zariadení
  • pri minimálnej hodnote 684 EUR

A pretože sa podľa odhadu na túto dotáciu kvalifikuje zhruba 60.000 turistov, tak v rozpočte bude na ňu vyčlenených celkom 2.100.000 EUR pre rok 2014. Za zmienku určite stojí aj celkový odhad ďalších rokov 2015 - 2.555.000 EUR a 2016 - 2.835.000 EUR. Buď sa teda počíta s každoročným nárastom návštev týchto turistov o 16% (!) alebo sa jednoducho plánuje zvýšenie dotácie.

Ktoré hotely majú šancu dostať dotáciu?
Minimálna hodnota pobytu je 684 EUR. Pri piatich nociach je to asi 136 EUR za noc. Áno, ak dotyčný zostane desať nocí, tak sa na získanie dotácie kvalifikuje aj hotel, ktorý ho ubytuje za 68 EUR za noc. Priznám sa, že netuším ako presne je dotácia myslená, ale vzhľadom k tomu, že sa dotuje pobyt turistu, tak ide asi o cenu za jednu osobu. Ak by to bolo skutočne takto, tak pri týždňovom pobyte pre pár, musíte takto drahý hotel nejakú dobu hľadať. A ani týždeň tu, tu alebo niekde tu by sa v tom prípade nemusel kvalifikovať. Tak ako tak sa jedná o dotáciu poskytovanú pre nadštandartný alebo luxusný typ ubytovania. Myslíme sociálne.

Vplyv na verejné financie.
Dobre, tak už vieme, koľko bude tá sranda stáť. V Doložke vybraných vplyvov by sme mali nájsť aj nejaký ten pozitívny dopad. Vplyv na rozpočet plus mestá a obce v roku 2014 - plus 6.990.000 EUR, z toho rozpočet samotný 6.840.000 EUR. Príjem z DPH, vypočítaný jednoducho takto:

684 EUR na pobyt x 60.000 pobytov / 6

Predpokladal som, že vplyv opatrenia by sa mal porovnávať k nulovej variante. Teda som čakal aspoň nejaké vyčíslenie rozdielu medzi stavom bez dotácie a očakávanými dôsledkami zadotovania. Napríklad: Vďaka dotácii príde o 10.000 turistov viac a títo turisti len na ubytovaní zaplatia toľko a toľko a z toho je DPH „x“. Ak by som plánoval zaradiť DPH zo všetkých 60.000 pobytov kvalifikujúcich sa na pridelenie dotácie do pozitívneho vplyvu, tak by predpokladaný počet takýchto pobytov bez dotácie musel byť “0“. Aby aspoň kupecké počty sadli, tak potrebujeme porovnať náklad (2,1 milióna) s výnosom na dodatočne vybranej DPH (60.000 mínus tí, ktorí by prišli aj tak).

Predstavte si, že plánujete zadotovať napríklad požičovňu lyží pre cudzincov. Predpokladáte, že za 40 EUR sa ich požičia 1000 kusov. Ak dáte dotáciu predajcom 4 EURá na jedny lyže, tak predpokladáte nárast na 1100 kusov, teda o 10%. Nákladom tohoto opatrenia je 4.400 EUR na dotovanie (1100ks x 4EUR/ks). Ak za pozitívny dopad na rozpočty pokladáte nárast výberu DPH (podobne ako v návrhu), tak pozitívny vplyv bude 600 EUR (DPH z tej stovky lyží, ktoré by sa inak nepožičali – to všetko za tichého predpokladu, že plná dotácia bude prenesená na klienta). Do pomyslenej doložky vplyvov by ste však podľa vzoru napísali: negatívny vplyv na rozpočty 4.400,- EUR a pozítívny vplyv 6.600,- EUR (DPH zo všetkých požičaných lyží).

Vplyv na verejné rozpočty je teda fakticky celý zle. Nie je s čím argumentovať, nie je sa čoho chytiť.

Čo sa deje s dotáciou.
Dotáciu dostane hotel. Ten zvýši svoj zisk alebo časť dotácie presunie na zákazníka v podobe nižšej ceny či vyššieho komfortu. Náklady spomínaného turistu na slovenskú dovolenku zahŕňajú poplatok za vystavenie víz, s veľkou pravdepodobnosťou letenku na Slovensko, pobyt za minimálne 684 EUR a vreckové na nejakú zábavku. Vzhľadom k podmienkám poskytnutia dotácie a štatistikám o turizme sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou jednať o Rusa alebo Ukrajinca. Čísla z UNWTO, ktoré sú súčasťou Stratégie rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 nepustia. Takýto typ dovolenkára zrejme nebude príliš citlivý na 35 EUR a nie je racionálny dôvod domnievať sa, že by hotel túto dotáciu preniesol na zákazníka. Jedná sa de facto o dotáciu hoteliérov samotných. Návrh Stratégie tiež uvádza: „Z porovnania počtu návštevníkov a počtu prenocovaní vyplýva rozdielnosť dĺžky pobytu. Pokiaľ v Bratislavskom kraji prevládajú krátkodobé pobyty, v Žilinskom, Prešovskom a v Trnavskom kraji ide o dlhodobé pobyty, ktoré sú spojené s kúpeľníctvom a dovolenkami“. Natíska sa spojenie: Rusi - Tatry - hotely J&T. Ale je to len nesmelý dojem, tak sa v tom nebudeme patlať.

Ide o dva milióny EUR ročne. V roku 2016 už skoro milióny 3. Neexistuje dôvod sa domnievať, že aj keby bola celá dotácia 35 EUR prenesená na vízového turistu, že by to nejak ovplyvnilo rozhodovanie potenciálnych návštevníkov a teda neexistuje ani motivácia hoteliérov čokoľvek vďaka tomuto opatreniu meniť. Tieto peniaze dostanú od daňových poplatníkov zrejme od roku 2014 majitelia luxusných hotelov bez ohľadu na to, že by čokoľvek urobili. Kto u nás vlastní luxusné resorty a ku komu na účet pristane dotácia vieme. My ostatní si budeme musieť do Tatier možno už v blízkej budúcnosti zaplatiť vstupenku, lebo je treba získať prostriedky na údržbu turistických chodníkov, na zlepšenia služieb, na vybudovanie odpadkových košov a toaliet … a peniaze na to jednoducho nie sú.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Hospodárska politika

„Lacnejšie ceny elektrickej energie pre domácnosti.“ Preklad: vládnu sekeru zaplatíte na daniach

Ministerka hospodárstva Denisa Saková ohlásila, že cena silovej elektriny pre domácnosti má na základe memoranda dosiahnuť približne 79 eur za megawatthodinu, pričom vláda žiada od elektrární ďalšie ústupky. Zastropovanie cien však reálne náklady neodstraňuje, iba ich prenáša z faktúr za energie do štátneho deficitu a budúcich daní. Umelé potláčanie trhových cien navyše deformuje správanie spotrebiteľov a bráni prirodzenému šetreniu zdrojov.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Politické kŕmidlo pre organizované menšiny

Teória verejnej voľby Jamesa Buchanana zbavila politiku romantických ilúzií o nezištných úradníkoch pracujúcich pre takzvané spoločné dobro. Vládne prerozdeľovanie sa neriadi anjelskými úmyslami, ale chladnou matematikou koncentrovaných ziskov a rozptýlených nákladov. Výsledkom sú dotačné schémy a privilégiá, pri ktorých pár tisíc vyvolených profituje na účet miliónov daňovníkov.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Lagardovej peňazotlač: Prečo vládne dotácie na úroky ani štátne byty nezlacnia bývanie

Ceny nehnuteľností na Slovensku sa držia na historických maximách napriek drahším úverom a slabšiemu hospodárskemu rastu. Vládne dotácie na hypotéky a prísľuby štátneho nájomného bývania však krízu neriešia, ale len maskujú dôsledky dlhoročnej peňazotlače a zlyhania stavebných úradov. Skutočným dôvodom drahých bytov je zmes uvoľnenej menovej politiky, meniacich sa demografických potrieb a zviazanej ponuky.

Martin Bulák

Diskusia (7)