Demokracia vs. sloboda

Sloboda často stojí v protiklade s demokratickým rozhodovaním. Chyba demokracie ako systému je, že jednotlivci, ktorí majú moc, disponujú pomerne veľkým manévrovacím priestorom na to, čo im umožňuje rozhodovať, ako chcú. Hodnotenie ich práce je totiž často založené viac na emóciách ako na reálnom faktickom základe. Politici sú skôr šikovnými hercami, než svedomitými manažérmi.

Aby som len neteoretizoval, skúste vymenovať štyroch politikov, ktorých ste krúžkovali v predposledných voľbách a povedať, čo reálne presadili. Kto splní prvú časť úlohy má u mňa čokoládu, ale kúpiť si ju musí sám. 🙂

Volebný proces nie je nejakým striktne racionálnym konaním, ale politickí vodcovia dneška sa stávajú akýmisi šamanmi, ktorí vedia zmanipulovať davy, napriek tomu, že ich politiky nemajú faktické výsledky. Napriek týmto výrazným nedostatkom demokracie viacerí tzv. konači dobra, napravovatelia krívd a iné druhy filantropov volajú po tom, aby štát v mene demokracie zasiahol do čoraz viac oblastí nášho života a odstránil tak nespravodlivosť.

My na Menej štátu preferujeme radšej proces tzv. liberalizácie – viac slobody a menej štátu do každej spoločenskej oblasti. Vážime si slobodu jednotlivca a veríme, že spoločnosť bude úspešnejšia a harmonickejšia, keď sa na základe slobodných rozhodnutí vytvorí spontánny poriadok, miesto poriadku stanovovaného demokratickým riadením.

Niektorí skeptici demokracie poukazujú na to, že ľudia by mali mať zodpovedné informácie, aby vedeli správne odvoliť. Ale ako v článku ukážem, voliči tieto informácie poväčšinou nemajú a preto ich rozhodovanie je často také, aké je. Veď ako si možno vysvetliť, že v demokratickej spoločnosti existujú také inštitúty ako buzerácia políciou, dane a odvody, ktoré hraničia s vyvlastňovaním a totálne neefektívne štátne školstvo, ktoré slúži na indoktrináciu detí.

Aby som len nerozprával svoje domnienky, v USA bol raz urobený prieskum medzi voličmi, či vedia povedať politickú príslušnosť kongresmanov, ktorí ich reprezentujú – viac ako 50 % na túto otázku vôbec nevedelo odpovedať. Ľudia tieto informácie jednoducho nemajú, keďže ich racionálne ignorujú. Je to úplne logické, keďže v dnešnom svete je informácii tak veľa, že ich ľudská myseľ nedokáže poňať.

Zasvätený fanúšik demokracie ihneď oponuje, že dokonalé informácie nemajú ani občania v konaní na trhu. Áno, súhlasím, ale poďme sa pozrieť na správanie jednotlivca vo volebnom a tržnom procese.

Pri voľbách je proces zistenia správnych informácií zdĺhavý a náročný – musíte prekuknúť morálny charakter politika, študovať zákony, na ktorých tvorbe sa podieľal, odmena za túto námahu je často veľmi pochybná – váš kandidát nemusí byť vôbec zvolený a keď by aj zvolený bol, nemusí mať dosť politickej sily, aby presadil svoj program. Navyše je intelektuálne náročné zistiť, či je navrhovaný program dobrý alebo zlý. Do tohto procesu môžeme zakomponovať prenos informácií cez média, ktoré tiež radi skresľujú realitu. Aby to nebolo všetko, daný politik môže svoj názor pod tlakom politického statusu quo zmeniť, pretože okrem vás nemusia ostatní účastníci volebného procesu podstúpiť takúto náročnú intelektuálnu výzvu.

Na druhej strane si zoberme konanie jednotlivca na trhu. Ani na trhu jednotlivec nedisponuje dokonalými informáciami. Keď sa pozrieme napr. na situáciu pomerne bežnú – kúpa motorového vozidla. Priemerné vozidlo sa skladá z tisícky rôznych súčiastok a jednotlivec tak isto nemá dokonalé informácie o stave každej jednej súčiastky. Keď sa rozhoduje pre konkrétne vozidlo, tak si väčšinou zoberie na obhliadku odborníka (keby sme sa pri výbere politickej strany spoliehali na politológov, tak veľa z ich vyjadrení asi nezistíme). Ďalej existujú rôzne servery s osobnými skúsenosťami ako autorecenze.cz, či mnoho recenzií časopisov a pod. Taktiež možnosť skúšobnej jazdy, čo v prípade demokratického procesu nehrozí.

Ale čo je najpodstatnejšie v rozdiele medzi demokratickým rozhodovaním a rozhodovaním jednotlivca na trhu je motivácia – pri kúpe vozidla ovplyvním toho veľmi veľa a rozhodujem o vlastných peniazoch, kdežto na druhej strane pri hlasovaní je šanca ovplyvnenia veľmi malá, štatisticky až zanedbateľná. (Ráta sa každý hlas je skôr ľúbivé politické heslo, než realita.)

Z týchto uvedených dôvodov, keby som si mal vybrať medzi demokraciou a slobodou, jednoznačne si vyberám systém, ktorý je založený na rešpektovaní slobodného rozhodovania. Nemohlo by sa nám stať, že najdôležitejšie oblasti spoločenského života, akými sú zdravotníctvo, školstvo či sociálny systém by boli ovplyvňované silnými záujmami rôznych pochybných lobistických skupín, ale utvorili by sa na základe našich vlastných rozhodnutí.