Zlyhanie trhu
Zlyhanie trhu označuje situáciu, v ktorej samotný trhový mechanizmus nealokuje zdroje ekonomicky efektívne, čo býva v štandardnej ekonómii hlavným dôvodom pre štátne zásahy.
Zlyhanie trhu označuje situáciu, v ktorej trhový mechanizmus bez vonkajšieho zásahu nevedie k paretovsky optimálnej alokácii zdrojov. V neoklasickej ekonómii k nemu dochádza najčastejšie vplyvom negatívnych či pozitívnych externalít, existencie verejných statkov, asymetrie informácií alebo vzniku monopolov. Tento koncept slúži v ekonomickom a politickom hlavnom prúde ako primárne teoretické odôvodnenie vládnych regulácií, dotácií a daní.
Ako to vyzerá v praxi
Učebnicovým príkladom je negatívna externalita, napríklad znečisťovanie ovzdušia či riek priemyselnou fabrikou. Keďže podnik za vypúšťanie emisií priamo neplatí poškodeným, jeho výrobné náklady sú umelo nízke, čo vedie k nadprodukcii tovaru a škodám pre okolie. Štandardnou odpoveďou štátu býva zavedenie emisných limitov, pokút alebo špeciálnych daní, ktoré majú podnik prinútiť tieto náklady zahrnúť do ceny výrobkov.
Kritici tohto konceptu, najmä ekonómovia z tradície rakúskej školy a teórie verejnej voľby, však namietajú, že mnohé zlyhania v skutočnosti nepramenia z trhu, ale z absencie alebo nevymožiteľnosti vlastníckych práv. Ak by napríklad rieka alebo pôda v okolí továrne mala jasného vlastníka a súdy by efektívne chránili jeho majetok pred poškodením, spor o znečistenie by sa dal vyriešiť súkromnoprávnou dohodou alebo kompenzáciou bez nutnosti rozsiahleho byrokratického aparátu.
V praxi sa navyše často zabúda na odvrátenú stranu mince: trhové zlyhanie sa v politických diskusiách automaticky porovnáva s predstavou dokonalého a nezaujatého štátu. Štátne zásahy však narážajú na jav známy ako zlyhanie štátu. Politici a úradníci nedisponujú všetkými potrebnými informáciami o potrebách ľudí a sami podliehajú tlakom záujmových skupín, takže výsledná regulácia často prinesie viac škody než pôvodný problém, ktorý mala vyriešiť.
Prečo o tom píšeme
Pojem zlyhanie trhu je najbežnejšou intelektuálnou skratkou, ktorou sa ospravedlňuje rozširovanie štátnej moci, zvyšovanie daní a zavádzanie nových zákazov. Ako libertariáni nepovažujeme voľný trh za dokonale fungujúci stroj z učebníc matematiky, ale za proces neustáleho hľadania a objavovania riešení v podmienkach neistoty. Náš hodnotový spor s obhajcami štátnych zásahov spočíva v tom, že nedokonalosť trhových výsledkov nepovažujeme za automatický mandát pre štát. Vždy trváme na poctivom porovnaní nedokonalého trhu s rovnako nedokonalým – a navyše donucovacím – aparátom štátu.
Články k téme: Od zlyhania po zlyhanie, Prečo ešte nemáme rešpektovanú súkromnú univerzitu a Peter T. Leeson – Anarchy Unbound.
