Voluntarizmus
Voluntarizmus je politická a etická filozofia, podľa ktorej musia byť všetky formy ľudskej spolupráce a spoločenskej organizácie založené výhradne na dobrovoľnom súhlase bez použitia donútenia.
Voluntarizmus je filozofický a politický smer vychádzajúci z presvedčenia, že akákoľvek medziľudská interakcia musí byť založená výhradne na dobrovoľnej báze. Odmieta iniciovanie násilia alebo hrozby násilím, z čoho logicky vyvodzuje aj nelegitímnosť štátu financovaného z povinných daní a udržiavajúceho si monopol na moc. Spoločenský poriadok a pravidlá podľa voluntaristov nevznikajú z donútenia zhora, ale zo slobodných dohôd a zmlúv medzi jednotlivcami.
Ako to vyzerá v praxi
Prevažná väčšina každodenného života už dnes funguje na voluntaristických princípoch. Keď idete do obchodu, uzatvárate pracovnú zmluvu, prispievate na charitu alebo hráte v amatérskom športovom klube, nikto vás k tomu nenúti pod hrozbou trestu. Podobne fungujú rozsiahle globálne projekty ako otvorený softvér Linux, Wikipedia alebo komunitné crowdfundingové platformy, ktoré vytvárajú obrovskú hodnotu bez jediného zákona či povinnej platby.
Spor nastáva v oblastiach, ktoré si dnes monopolizuje štát – predovšetkým súdnictvo, polícia a obrana. Voluntarizmus predpokladá, že aj bezpečnosť a právo môžu poskytovať súkromné, vzájomne si konkurujúce agentúry a arbitrážne súdy, ktoré si ľudia platia dobrovoľne. Predobrazom sú existujúce súkromné bezpečnostné služby, ktorých je v mnohých európskych krajinách viac než štátnych policajtov, alebo medzinárodné obchodné arbitráže riešiace cezhraničné spory bez zásahu národných súdov.
Kritici voluntarizmu namietajú, že systém postavený čisto na dobrovoľnosti zlyháva pri takzvaných verejných statkoch – napríklad obrane územia pred vonkajším agresorom – kde vzniká problém čiernych pasažierov. Obávajú sa tiež, že bez centrálnej autority by sa spoločnosť prepadla do chaosu alebo by najsilnejšia ozbrojená agentúra časom vytvorila nový štát. Voluntaristi oponujú, že riziko zlyhania slobodného trhu je stále menšie než istota zneužitia moci štátnym monopolom.
Prečo o tom píšeme
Pre náš magazín je voluntarizmus dôležitým morálnym kompasom a myšlienkovým zavŕšením libertariánskej filozofie. Kým bežná politická diskusia rieši iba to, aké vysoké majú byť dane a čo všetko by mal štát regulovať, voluntarizmus kladie principiálnu otázku: je morálne vynucovať poslušnosť a financovanie projektov násilím len preto, že sa na tom zhodla väčšina? Ide o radikálny hodnotový postoj, ktorý nesľubuje bezproblémovú utópiu, ale odmieta kompromisy všade tam, kde končí dobrovoľná dohoda a začína štátne donútenie.
Viac si prečítajte v článku Čo je horšie, mafia alebo štát?.
