Strašiak vykúpenia sa spod obvinenia
Aj tí „najväčší liberáli“ majú problém akceptovať predstavu súkromného vymáhania práva, kde by systém spravodlivosti v spoločnosti kompletne zabezpečovali súkromné spoločnosti. Systém, v ktorom by si každý mohol vybrať vlastného
Aj tí „najväčší liberáli“ majú problém akceptovať predstavu súkromného vymáhania práva, kde by systém spravodlivosti v spoločnosti kompletne zabezpečovali súkromné spoločnosti. Systém, v ktorom by si každý mohol vybrať vlastného „dodávateľa bezpečnosti a spravodlivosti“ a nebolo by to založené len na princípe monopolného postavenia jednej gigantickej organizácie, ktorá sa nemusí obávať straty zákazníkov – a teda robiť si, čo sa jej zachce.
A pritom o čo by to bolo lepšie. Nehovoriac o rýchlejšom a efektívnejšom vymáhaní spravodlivosti – ušetrili by sa aj enormné prostriedky už len z toho dôvodu, že by sa nezatýkali ľudia, ktorí nikomu neublížili (tzv. victimless crime). Podľa niektorých odhadov spadá až 86% väzňov vo federálnych väzniciach v Spojených štátov do tejto kategórie, z celkového počtu 1,5 milióna!
Ľudia už zistili, že ak je monopolne štátom zabezpečovaná produkcia potravy, znamená to hlad, ak je rovnako zabezpečovaná doprava, znamená to nedostupnosť, meškanie a diskomfort, ak zdravotná starostlivosť, znamená to zbytočné úmrtia a ak je rovnako zabezpečovaná spravodlivosť, znamená to väčšinou nespravodlivosť, alebo jej veľmi dlhé a náročné vymáhanie.
Napriek tomu sa obávajú systému spravodlivosti založeného na trhovom princípe, pričom hlavným argumentom je to, že potom by sa bohatí ľudia jednoducho vykupovali spod obvinení a ušli by tak „spravodlivému trestu“. Na tejto výčitke by nebolo nič zvláštne, ak by to neplatilo práve pre dnešný systém spravodlivosti, kde sa to deje buď neoficiálne alebo oficiálne tam, kde je to legalizované.
Jedným z posledných prípadov, ktoré zarezonovali médiami, bolo 100 miliónové vykúpenie sa spod obvinení Bernieho Ecclestona. Sudca mníchovského súdu akceptoval 100 miliónov dolárov od Ecclestona a tým fakticky zastavil ďalšie jednanie v tejto veci. Bernie bol obvinený zo 44 miliónového úplatku nemeckému bankárovi Gerhardovi Gribkowskemu (ktorý si už odpykáva 8,5 ročný trest), za to že v roku 2006 podpísal predaj práv Formuly 1 spoločnosti CVC, čím si Bernie upevnil svoju pozíciu šéfa F1.
Hrozil mu 1o ročný trest, no ako neformálny šéf F1 s ročným obratom 1,5 miliardy dolárov nemal problém túto sumu zaplatiť, čo samozrejme vyvolalo vo verejnosti vlnu kritiky.
V prípade štátneho systému spravodlivosti a vymáhania práva táto kritika ale nemá absolútne žiadny vplyv na ďalšie fungovanie týchto inštitúcií. Nik nemôže povedať, že ich služby už nebude využívať, alebo že im nezaplatí. Nik neskrachuje. Naopak vytvorí to precedens, ktorý budú právnici radi využívať.
Toto je prípad, ktorý by sa aj v trhovom systéme spravodlivosti dal riešiť finančnou kompenzáciou, keďže predpokladám že Bernie nie je človek, ktorého nevyhnutne treba pred verejnosťou zamykať do klietky. No ak má byť reč o spravodlivosti, tak si dovolím predpokladať, že by suma za uzavretie prípadu s 1,4 miliardovým prevodom nebola taká nízka a že Bernie by po vynesení rozsudku neodchádzal s úsmevom na tvári. Na druhej strane ak by to aj bola adekvátna kompenzácia, arbiter ktorý vo veci rozhodol by sa musel snažiť dôveryhodne zdokladovať závery svojho rozhodnutia.
V trhovom systéme sa dodávatelia musia obávať reakcie spotrebiteľov aby nestratili trhový podiel. Preto sa snažia dodávať čo najkvalitnejšie služby. To platí v každej oblasti a takisto by to platilo aj v prípade spravodlivosti. Stačí ak si verejnosť uvedomí, že dodávanie bezpečnosti a spravodlivosti je služba ako každá iná. Dovtedy tu budeme mať skôr nespravodlivosť a konformisti budú stále hovoriť o potenciálnych trhových rizikách.
mrakoplas ·
len poznamka k tomuto:
''Ľudia už zistili, že ak je monopolne štátom zabezpečovaná produkcia potravy, znamená to hlad, ak je rovnako zabezpečovaná doprava, znamená to nedostupnosť, meškanie a diskomfort, ak zdravotná starostlivosť, znamená to zbytočné úmrtia a ak je rovnako zabezpečovaná spravodlivosť, znamená to väčšinou nespravodlivosť, alebo jej veľmi dlhé a náročné vymáhanie.''
Nezistili, staci sa pozriet na volby, kdekolvek vo svete...
PS: stale nejdu kolaciky
Tibor ·
V danom prípade je pochybná trestnosť samotného skutku, úplatkárstva. Nedokážem pochopiť, prečo by toto malo riešiť trestné a nie výhradne obchodné právo. Myslím samozrejme na prípady, keď sa podpláca v súkromnom biznise. Čo sa bezpochyby aj prípad podplácania v iných športových súťažiach, ale napríklad aj doping v športe. Všetky tieto prípady sú jasné prípady porušenia súkromných dohôd v súkromných sporoch.
Existuje však aj opačný paradox, keď jasné ublíženie na zdraví nie je riešené trestne, ale na úrovni sankcií v súkromnom biznise, športe.
To, čo sa dnes považuje za právny štát, aj keby neboli pochybnosti o spravodlivosti a rýchlosti konania je podľa mňa riadny paškvil. Pretože je založený na veľkej miere sociálneho inžinierstva. Ak nie som na konkrétnom biznise zúčastnený, prečo by ma malo zaujímať, že niektorá zo strán nehrá fér? Prečo by som mal financovať políciu, prokuratúru, či súdy, ktoré riešia napríklad doping na cyklistickom preteku? Sú to svojprávni ľudia, nech si pichajú čo chcú. Dodržiavanie súkromných pravidiel súkromného biznisu by si mali dohliadať a vynucovať za vlastné. Štátna polícia, či iné orgány tam nemajú čo hľadať.
Roman Kanala ·
Tu vidím problém. Súkromná spravodlivosť by mohla fungovať len vtedy a len tam, kde sú nejaké všeobecne uznávané pravidlá. Tam, kde je pravidlo "pravdu mám ja a kto to spochybní, rozbijem mu hubu", tam bude stále platiť zákon džungle a právo silnejšieho. Viď Americko 19. storočia, Zlodejsko 21. storočia, či Rusko odjakživa a navždy. Všeobecne uznávané pravidlá sú buď ohraničené nejakou komunitou, napríklad v obchode sa dá dohodnúť arbitrážne konanie, ktoré je rýchlejšie a lacnejšie, ako súd. Alebo sú ohraničené nejakou kultúrou, kde sa uprednostní dohoda pred sporom, napríklad na Švajčiarsku po švajčiarsky. Ale sú ohraničené, lebo nie všetci uznávajú pravidlá a nie všetci uznávajú čo i len ich potrebu. A tu musí prijsť štát s kodifikovanými a štandardizovanými univerzálnymi pravidlami. Podiel písaných a zvykových pravidiel môže byť v rôznych kultúrach rôzny, viď môj príspevok k predošlému článku "Pravidlami k vyhynutiu ľudstva".
Luco ·
Nepoznam konkretne tento pripad, ale podvody v bankovom sektore vacsinou sposobuju niekomu skodu, napr. akcionarom. Akcionarom moze byt desat milionov ludi, ktorych sa tato skoda dotyka. Takze tento podvod uz nie je iba na urovni uplatkar - prijmatel uplatku, ale dotyka sa mnozstva ludi... Samozrejme podrobmosti tohto pripadu nepoznam, len to co sa javi ako dvojstranna zalezitost nemusi byt vzdy tak...
fayn ·
vzdy a vsade plati pravo silnejsieho. Trik by bol v tom aby nikto nebol extremne silny v porovnani s ostatnymi, teda aby sa vymahaci prava drzali v sachu a dohliadali na to aby nikto z nich prilis nezosilnel. Doplnkovy trik je, ze ludia aspon do istej miery pochopia, ze spolupraca je vyhodnejsia ako boj. Oba triky uz dnes funguju medzi statmi v EU.
Je tu vsak jeden paradox: ak by si bezpecnostne agentury uvedomili ze x krat vyhodnejsie ako bojovat je spolupracovat tak by si jednoducho podelili uzemia a stali by sa z nich staty. Ak by si naopak neuvedomili vyhodnost spoluprace tak by medzi sebou bojovali v survival of the fittest a zase by nakoniec vznikol stat z last man standing. Kdesi som videl tento paradox vyvrateny ale uz sa mi v tejto hodine nechce googlit ani nad tym rozmyslat
tomasko ·
Pripomina mi to časy feudalizmu na Slovensku. Každý vlastník pôdy poskytol ochranu svojím nevolníkom. V prípade napadnutia vlastnil vlastné bezpečnostné zložky. Zaújímavo vyznieva myšlienka, že by sme sa k tomu vrátili. Všetko by vyplývalo od vlastníctva pôdy, ako vtedy.
Martin Bulák ·
Tá teória je trochu iná. :)
http://www.menejstatu.sk/vymahanie-prava-v-slobodnej-spolocnosti/
Martin Bulák ·
Presne. Tak ja už som dlho toho názoru, že korupcia je etatistický pojem a v trhovom systéme by sme to ako spoločenský problém určite nevideli. Tak ako nevieme o nejakých obchodných sporoch, tak by sme nevedeli ani o tom, či niekto v nejakej firme dal nejaký úplatok niekomu. Firma by na to doplatila a prišla by iná... spotrebiteľ by nevedel prečo, no ani by na tom nezáležalo.
KtosiIný ·
Roman Kanala :
Tvoj komentár, ktorý si napísal , ktorý začínal :
"Ako to je na Švajčiarsku po švajčiarsky? Tuná existuje niečo ako principes généraux, teda “všeobecné princípy”. ................ "
- to je absolutne zásadná téma, ktorá vysvetluje ten obrovský morálny, politický svrab našej spoločnosti. A myslím nielen europsku, ale aj celo -europsku spoločnosť. Ten komentár je bezva , myslím, že by si ho mal trošku rozšíriť, a vydať ako samostatný text tu, ale aj na iných weboch s právnou tématikou. Mám pocit (obavu) , že takéto nazory na princíp práva sa už celkom vytratili do zabudnutia, a spoločnosť by potrebovala ich oživiť.
Dnešný právny systém, v ktorom zdrojom práva je vôla tých debilov v parlamente, je šialený. A ludia si myslia, že je jediný a správny.
kri ·
Korupcia prip. uplatok zrealnuje trhovu cenu, dokonca to je v skutkovej podstate aj vyzname trhovou cenou, nakolko doslo pripadne dojde v buducnosti k obchodu, k vymene.
Vo vasom fiktivnom svete by to existovalo rovnako ako je tomu dnes, len by sa to nevolalo korupcia ci uplatok. Naozaj ste tak naivni, ze toto v sukromnej sfere dnes neexistuje? Vyssi menezment robi kontrakty s dodavatelmi a akcionari, vlastnici nemaju casto ani paru o tom, ze neslo o najlepsiu, najvyhodnejsiu, najlacnejsiu ponuku na trhu.
PS ze spotrebitel nieco nevie, to este neznamena, ze to neexistuje. Napokon jeden ekonomicky zakon hovori jasne: vsetko nakoniec zaplati spotrebitel.