Somálsko ako zlý argument
Kanadský filozof a zakladateľ Freedomain rádia Stefan Molyneux hovorí: “Ak by som mal dostať desať centov za každý e-mail s argumentom, že anarchia nemôže fungovať – lebo Somálsko, mohol by som to robiť na plný pracovný úvä… ou moment, veď aj robím.” 🙂
Niečo podobné si iste hovorí aj mnoho libertariánov spochybňujúcich štát v niektorých oblastiach, alebo aj celkovo, ktorí sa stretávajú s podobnými argumentami. Ak sa chystáte použiť tento argument aj vy, prečítajte si určite najskôr tento článok.
Somálsko nie je celkom anarchia
Ak komunisti tvrdia, že Sovietský zväz nebol celkom komunizmus, musíme povedať aj to, že Somálsko nie je celkom anarchia.
- Teória racionálnej anarchie je založená na racionálnej náhrade štátnych inštitúcii dobrovoľnými agentúrami.
- Je to teda niečo ako “kontrolovaná demolícia” rozpadajúceho sa starého domu.
- Somálsko je niečo ako mesto náhle zasiahnuté meteoritom.
- Ak kongregáciu veriacich náhle zasiahne meteorit, výsledkom nebude “ateizmus”, ale len menej veriacich.
Ak analyzujeme praktické efekty bezštátia v Somálsku, musíme sa vždy spýtať základnú filozofickú otázku: „V porovnaní s čím?“
Aké bolo Somálsko keď malo vládu…
- V roku 1960 britský Somaliland a talianské Somálsko získali nezávislosť od kolonizátorov a vytvorili Somálsku Republiku.
- V roku 1969 v prevrate bola zvrhnutá demokratická vláda, ktorá vládla od získania nezávislosti. Po tomto prevrate začal vládnuť diktátor Barre, ktorý nastolil krutú diktatúru.
- V roku 1991 sa diktátorská vláda po 21 rokoch rozpadla a odvtedy začala na území Somálska bezštátna spoločnosť.
Sovietský štýl socializmu – v roku 1970 pod vplyvom Sovietského zväzu, Barre transformoval armádu na socialistickú. Centrálne plánovanie v plnom rozsahu pod názvom “vedecký socializmus” brutálne zaobchádzalo so somálskym ľudom. Vláda likvidovala civilistov, ktorí predstavovali hrozbu pre vládu alebo plány politickej moci. Používala zastrašovanie na získanie podpory u verejnosti pre svoje aktivity.
Štátna genocída – podľa správy “Africa Watch Comitee” z roku 1990 sa rovnako urbanizovaná populácia, ako aj nomádi žijúci na vidieku, stali terčom masového zabíjania, náhodných únosov, umiestnení do táborov s otrasnými podmienkami, mučenia, znásilňovania, ohromnému obmedzeniu slobody pohybu a vyjadrovania a psychického zastrašovania.
Sloboda informácií – štát hrubo a bez milosti potláčal slobodu slova a kontroloval všetky informácie, ktoré prichádzali k Somálcom. Noviny (boli dovolené len jedny vládne), rádio a televízia boli plne cenzurované a akákoľvek forma disentu bola rozdrvená silou. Šírenie klebiet sa považovalo za útok proti štátu.
Štátna korupcia – štát bol notoricky skorumpovaný. Politici a byrokrati spreneverili štátny majetok, vydierali a vraždili slabé časti populácie, a spustili agresívne rozpredávanie štátneho majetku. Ako to popisoval rozvojový program OSN: “21-ročný režim Siyada Barreho mal jeden z najhorších záznamov o ľudských právach v Afrike.” Toto vyhlásenie nie je žiadna maličkosť, keďže v tej dobe bola Afrika domovom najhorších diktátorov, vrátane diktátora Mobuta v republike Kongo.
Štátna lúpež – v roku 1975 sa všetky pozemky znárodňovali, vrátane všetkých hlavných priemyselných odvetví, čo znamená, že sa ukradli pôvodným vlastníkom. Toto umožnilo vláde vyvlastniť majetok ľuďom a využívať ho na štátne projekty – ako napríklad obrovské štátne farmy alebo aj na osobné užívanie politikmi. Celková kapacita utilizácie v štátnej výrobe bola v tej dobe menej ako 20%, čo je bežné pri krajinách pod plne centralizovane kontrolovanou správou.
Vládna hyperinflácia – v 80tych rokoch sa vláda uchýlila k inflácii na financovanie jej skorumpovaných a zbankrotovaných projektov. Medzi rokmi 1983 a 1990 bolo medziročné znehodnotenie somálskeho šilingu oproti americkému doláru cez 100% (!). V niektorých rokoch bolo toto znehodnotenie meny aj cez 300%. Táto hyperinflácia zničila úspory Somálcom, ktorým sa podarilo po určitom čase našetriť nejaké peniaze.
Závislosť na zahraničnej pomoci – vláda úmyselne zanedbávala menežovanie verejných zdrojov, čím sa stala odkázaná na zahraničnú pomoc. Medzinárodné rozvojové agentúry masívne podporovali Somálsko zahraničnou pomocou. V 80tych rokoch až 100% rozvojového rozpočtu krajiny a 50% celkového rozpočtu bolo financovaného zo zahraničnej pomoci. V roku 1987 bolo viac ako 70% rozpočtu financovaného zo zahraničnej pomoci.
A ako iste viete, zahraničná pomoc chudobným krajinám je len hnusný trik, ktorý v konečnom dôsledku znamená obohacovanie bohatých ľudí a ľudí z vlády v rozvojových krajinách a podporu ich ozbrojovania.
Hladomor – koncom 80tych rokov, po takmer 20tich rokoch nekontrolovateľnej korupcie, represie a štátnej kontroly sa blahobyt v Somálsku znížil na hrôzostrašnú úroveň. Poľnohospodárstvo bolo v troskách a podvýživa a nedostatok potravy boli úplne bežné. V tomto období malo Somálsko jeden z najnižších kalorických príjmov na obyvateľa na svete. Na konci dekády vláda míňala na ekonomické a sociálne služby menej ako jedno percento HDP, pričom armáda a administratíva zhltla až 90% HDP.
Štátny kolaps – v roku 1988 vypukla civilná vojna v severnej časti krajiny (Somalilande), čo bolo začiatkom konca vlády v Somálsku. V januári roku 1991 bol zvrhnutý Barreho režim a vzniklo bezštátie.
Doslova v tom istom roku ako “anarchia” nahradila vládu, 400.000 somálskych utečencov sa z Etiópie vrátilo do svojich domovov v Somálsku.
Somálsko po zvrhnutí vlády…
Nárast mieru – niektoré boje pokračovali do polovice deväťdesiatych rokov, no významne sa znížili po roku 1991. Koncom 90tych rokov prevažoval v Somálsku mier na väčšine územia. Dnes sú konflikty izolované a veľmi sporadické, týkajúce sa malých konfliktov na niektorých územiach. Významný okrem nárastu mieru bol aj nárast obchodu. V modernom Somálsku nie warlordi, ale obchodníci kontrolujú podniky v krajine.
Ešte raz teda – ak hovoríme o “režime” bezštátia v Somálsku, musíme sa vždy spýtať základnú filozofickú otázku: „V porovnaní s čím?“
Somálske násilie? – mnoho zobrazení Somálska zveličuje reálnu situáciu v tejto oblasti. V skutočnosti oveľa menej ľudí zomrie v ozbrojených konfliktoch v niektorých častiach Somálska, ako je tomu v susedných krajinách, ktoré majú vládu. V týchto oblastiach Somálska je väčšia bezpečnosť, ako tomu bolo v čase vlády. Približne rovnaký počet mŕtvych ročne je spôsobených úmrtím pri narodení, ako je spôsobených ozbrojenými konfliktmi. A aj tieto úmrtia sú úmrtiami bojovníkov, nie civilistov. O násilí na civilistoch dnes v Somálsku takmer ani nepočuť. Pre porovnanie, približne rovnaký počet mŕtvych majú dnes stredne rozvojové krajiny ako napr. Mexiko spôsobené len samovraždami.
Kľúčové indikátory
| 1985-1991 | 2000-2010 | Zmena blahobytu | |
| HDP na obyvateľa | 210$ | 600$ | nárast |
| Očakávaná dĺžka života | 46 r. | 50 r. | nárast |
| Úmrtnosť pri narodení na 1000 obyv. | 116 | 108 | nárast |
| Úmrtnosť matiek (na 100.000 obyv.) | 1600 | 1000 | nárast |
| Počet narodených s podvýživou | 16% | 0,3% | nárast |
| Gramotnosť dospelých | 24% | 38% | nárast |
| Prístup k čistej vode | 35% | 29% | pokles |
| Prístup k sanite | 18% | 26% | nárast |
| Prístup aspoň k jednej nemocnici | 28% | 54,8% | nárast |
| Počet lekárov (na 100.000 obyv.) | 3,4 | 4 | nárast |
| Počet zaočkovaných do 1 roka proti osýpkam | 30% | 40% | nárast |
| Počet zaočkovaných do 1 roka proti TB | 31% | 50% | nárast |
| Extrémna chudoba (< $1 / deň) | 60% | 43,2% | nárast |
| Kombinovaná školská dochádzka | 12,9% | 7,5% | pokles |
| Televízorov (na 1000 obyv.) | 1,2 | 3,7 | nárast |
| Rádií (na 1000 obyv.) | 4,0 | 98,5 | nárast |
| Telefónov (na 1000 obyv.) | 1,92 | 14,9 | nárast |
Zdroje: CIA Fact Book, World Bank, UNDP, WHO
Sumár – Ako vidíme podľa tejto tabuľky, v drvivej väčšine kľúčových indikátorov sa hodnoty zlepšili pri súčasnej anarchii v Somálsku, oproti obdobiu z posledných rokov vlády v tejto krajine. Pokles vidíme v indikátoroch vzdelania a to gramotnosti dospelých a kombinovaného systému vzdelávania. Na to, že zahraničná pomoc kompletne financovala vzdelanie v Somálsku pred rokom 1991, to nie je vôbec prekvapujúce. Takže to ani nie je vďakou vtedajšej vlády a jej schopnosti zabezpečiť ľuďom kvalitné vzdelanie, ale skôr obrovskou zahraničnou pomocou, ktorá financovala toto vzdelávanie až do pádu vlády.
Dôležitá vec, ktorú tabuľka neobsahuje, a na ktorú nemôžeme zabúdať, je podstatný nárast osobnej slobody a spoločenských slobôd Somálcov po vzniku anarchie. Väčšina slobodného prejavu bola v čase vlády úplne zakázaná alebo trestaná smrťou a vycestovanie mimo krajiny bolo zakázané. Dnes môžu Somálci cestovať, kde chcú (sú obmedzení len okolitými krajinami) a môžu si užívať úplnú beztrestnú slobodu slova v súkromí a na verejnosti.
| Džibutsko | Etiópia | Keňa | Somálsko | |
| HDP na obyvateľa (PPP) | — | +15,5 | -4,1 | +390 |
| Predpokladaná dĺžka života | -15,4 .r | +9 .r | -15,6 .r | +5,4 r. |
| Gramotnosť dospelých | — | — | +3,7% | -20% |
| Úmrtnosť pri narodení (na 1000 obyv.) | +16 | +28,5 | +7,4 | +24,4 |
| Prístup k pitnej vode | +1,4% | -4,3% | +35,6% | 0 |
| Prístup k sanite | +3,8% | +333% | +7,5% | +44,4% |
| Telefónne linky (na 1000 obyv.) | +40 | — | +28,6 | +1150 |
Pokrok – Dáta z tabuľky popierajú hypotézu, že Somálsko by pokročilo rovnako, či by ostalo pod vládnou kontrolou alebo nie. Tak ako je uvedené aj v prvej tabuľke, Somálsko zaznamenalo pokles v gramotnosti dospelých v porovnaní z ostatnými krajinami.
Napriek tomu vo všetkých hlavných uvedených indikátoroch si Somálsko polepšilo oproti svojim susedom počas rovnakého obdobia. Na základe tohto môžeme teda predpokladať, že pád vlády vyústil do rýchlejšieho rozvoja oproti tomu, ako by tomu bolo, ak by vláda nepadla. Vo väčšine indikátorov sa Somálsko rozvíjalo, pričom jeho susedia stagnovali, alebo klesali.
Rozvoj ekonomiky
- export dobytka do Keňe sa viac ako zdvojnásobil medzi rokmi 1991 a 2000.
- Lokálni provajdri telekomunikačných služieb sa spojili s veľkými hráčmi ako Sprint, ITT alebo Telenor na zabezpečenie lacných, kvalitnejších a rozsiahlejších telekomunikačných služieb v krajine. Podľa The Economist je v Somálsku momentálne najkvalitnejšia telekomunikačná sieť s najnižšími cenami na celom kontinente.
- letecké spoločnosti ponúkajú väčšie služby a viac svetových destinácii, ako tomu bolo, keď Somálsko bolo pod vládou
- Somálsky šiling (SoSh) je oveľa stabilnejšou menou, ako tomu bolo počas vlády. Neexistuje žiadna centrálna banka, to znamená, že cirkulujú hlavne staré bankovky, pričom v niektorých prípadoch súkromné subjekty začali tlačiť vlastné bankovky ako náhradu za SoSh.
Dane – Somálsko je samozrejme primitívna krajina, kde v niektorých častiach úradujú warlordi a títo vyberajú od ľudí “dane”. No toto sa nedá ani náznakom porovnať s obchodnými obmedzeniami a zdaňovaním počas vlády. Dane, ktoré poberajú miestne autority, sú len málokedy vyššie ako 5% (v Mogadishu je to viac), za ochranu sa platí ďalších 5%.
Právo – Právo a poriadok je zabezpečované súkromne systémom xeer, čo je Somálsky systém spravodlivosti, ktorý zavádza pravidlá týkajúce sa manželstiev, vojen, použitia zdrojov, sociálnych zmlúv medzi klanmi. Je takisto podporované diyou, ktorá definuje pravidlá týkajúce sa napr. vraždy alebo krádeže. Existujú aj nejaké sekulárne súdy, no súdy sharia zabezpečujú základnú funkciu v právnom poriadku. Súkromné súdy sú financované príspevkami úspešných biznismenov, ktorí profitujú z existencie tohto zabezpečovateľa verejného poriadku v urbanizovaných centrách. Pod týmto systémom sú súdne rozhodnutia spravodlivé a rýchle podľa medzinárodných štandardov.
Školstvo – V Somálsku je dnes viac základných škôl, ako ich bolo na konci osemdesiatych rokov pod vládou a tieto čísla rastú rapídne. Počet formálnych škôl sa zvýšil z 600 v r. 1990 na dnešných 1172 v dnešnom bezštátnom systéme. Vysoké školy takisto získali tým, že padla vláda. Predtým bola v Somálsku len jedna vysoká škola, no momentálne sú vysoké školy v Borame, Hergeisi, Bassase a Mogadishu.
Sociálny systém – súkromné sociálne zabezpečenie poskytuje bezpečnú sieť prostredníctvom zahraničných prevodov. Tieto prevody činia za rok až 4170$ na domácnosť. Expanzívne domestikovaná klanovo založená sociálna sieť takisto poskytuje sociálne zabezpečenie. V ťažkých časoch vie súkromný sociálny systém zabezpečiť 25-60% príjmov domácností.
Zdravotníctvo – napriek tomu, že úroveň zdravotnej starostlivosti zostáva v Somálsku veľmi nízka, návštevy u zdravotníka sú veľmi dostupné (0,50$/návštevu). Takisto prístup Somálcov k zdravotníckym zariadeniam sa za tie roky oproti posledným obdobiam vlády (1989-1990) takmer zdvojnásobil.
Kľúčová otázka
Chceli by ste žiť v Somálsku pod represívnou diktatúrou, ktorá míňa 90% svojho príjmu na zbrane, mučenie a genocídu?
Alebo v dnešnom…
—
Tento článok je hlavne prekladom podcastu z Freedomain Radia + iné zdroje + aktualizácia dát.
A na záver na pobavenie ešte jedno video, ktoré sa šíri momentálne internetom a živí argumenty tých, ktorým by mal pomôcť práve tento článok. 🙂
Zdroje: Freedomain Radio, Mises, iDnes, WolrdBank
Filip Zajac ·
Na takýto článok som celý čas čakal. Určite budem sledovať krajinu aj ďalej.
Tibor Pospíšil ·
1000x vďaka, Martin. Mňa v diskusiách posielajú do Somálska pravidelne. Už nebudem musieť vypisovať odpovede, prihodím len tento link :)
ja ·
ešte by sa zišlo zanalyzovať vplyv zahraničnej pomoci. Alebo sa to dá odbiť jednoducho tak, že tá pomoc bola aj za Barreho = nemá vplyv?...
No a samozrejme opäť vďaka za článok, aj ja som už bol do somálska pár krát poslaný. Aj keď musím uznať, že keď mi pretiekli nervy tak som zase ja posielal do severnej kórey :-D
deflator ·
ja len.. GDP per capita je v 2010 dolaroch (cia factbook), dolare boli v 1991 o kustok silnejsie, teda ten rozdiel nie je tak velky~ samozrejme stale to je narast
jaap ·
a naozaj neexistuje iná alternatíva ako brutálna diktatúra alebo súčasný stav, keď sa v krajine už viac ako dvadsať rokov bojuje? prečo dávaš len tieto možnosti?
podľa mňa by štát v istej forme, ktorý by nerobil genocídu, bol pre krajinu prospešnejší ako to, čo majú teraz.
nehovoriac o tom, že o slobode slova v Somálsku by som celkom nehovoril. väčšinu územia ovládajú islamisti a vládne tam režim podobný Talibanu.
Martin Bulák ·
Samozrejme, mierumilovný panovník, ktorý by chcel pre každého len to najlepšie, by musel byť predsa vždy lepší, ako nejaký chaos.... Ale sklamem ťa, nebol, lebo nič také ako mierumilovný panovník neexistuje > http://www.youtube.com/watch?v=sfsdrEIBXSo
palo ·
to video je bullshit. aspon jeho prva tretina, dalej sa mi hnusilo ho pozerat. nikdy nevyhovies vsetkym(napr pedofilom, masovym vrahom apod), ale som absolutne presvedceny ze spravnym vyuzivanim zdrojov by tento svet mohol byt 100x lepsi
Martin Bulák ·
No ja môžem povedať že nie je a môžeme sa takto baviť. Alebo začneme vecne argumentovať...
ads ·
Posielanie linkov na jutjuboviny je podľa teba vecná argumentácia?
Martin Bulák ·
Určite vecnejšia, ako napísať že je niečo blbosť a ani na nič neodkázať. Ale ak chceš, tak ti tie titulky z toho videa sem veľmi rád skopírujem. :-)
Tibor Peták ·
Ja som to tak nevnímal, že by dával v článku na výber len dve možnosti. Porovnával dve možnosti a tvrdil, že anarchia je lepšia, ako bol štát pred tým. To nie je tvrdenie, že neexistuje nič medzi tým. Alebo?
Zároveň tvrdí, že anarchia posúva celú somálsku spoločnosť smerom k lepšiemu - bez centrálneho riadenia. To na margo tých, ktorí Somálsko používajú ako argument toho, ako spoločnosť bez štátu nefunguje. Ich zaostalosť vyplýva z histórie poriadne silného štátu, nie z ich súčasného spoločenského zriadenia.
marcel ·
V somalsku sa bojuje v Mogadishu a na juhu, Somaliland okrem svojej zapadnej hranice je celkom pokojny, Puntland sa neustale meni... neda sa povedat, ze sa stale bojuje, v podstate tam funguje normalny zivot.. ale ta nestabilita logicky brani rozvoju
Tibor Peták ·
Logicky bráni rozvoju stabilita. Je to priamo z definície. :)
Matej Števove ·
otazka je ci sa to v buducnosti nezvrhne k nejakej forme statu... alebo ci tam nevtrhne nejaka cudzia krajina a nevnuti im svoj sposob riadenia krajiny.. najma v buducnosti, ak sa im bude dalej darit a zacnu byt pre konkurentov zaujimavi...
Martin Bulák ·
Ak by niečo také hrozilo, tak určite by bolo lepšie ak by Somálsko zostalo čo najrozdrobenejšie. Ako povedal Stefan - ak máš prísť do lesa kde voľne pobehujú zvieratá, je veľmi ťažké ich dostať pod svoju kontrolu. Oveľa ľahšie je prísť na farmu a tam vystriedať farmára. To je hračka.
marcel ·
No ja v somalsku pracujem a nie je celkom pravda ze Somalsko nema vladu - ma ju, Somalsko su 3 krajiny, z ktorych bez vlady je centralna a juzna oblast. Nedostatok verejnych statkov je samozrejme v Somalilande a Puntlande ocividny a nie len to je problem...
Martin Bulák ·
Somálsko je iste veľmi chudobná a zaostalá krajina. Myslené to bolo skôr z tak, že Somálsko nemá jednu centrálnu vládu. Ak beriem x vlád ako "vládu", potom môžeme každý menší klan ktorý ovláda určitú skupinu ľudí považovať za vládu.
Ale som rád, že niekto, kto je priamo z tohto prostredia sa vyjadril v tejto diskusii. Budem rád ak nám o Somálsku porozprávaš bližšie detaily.
V každom prípade, mali by sme stále vychádzať z otázky - "V porovnaní s čím?" ak narážame na ich zaostalosť. Napr. v porovnaní s tým čo tam mali alebo s okolitými krajinami.
PS: A ak chceme teda tvrdiť, že Somálsko vládu má, tak potom ten argument neplatí už vôbec. :)
marcel ·
Nie celkom. Somalsko sa sklada zo Somalilandu, ktore pocas poslednych 20 rokov myslim malo niekolko krat uspesne slobodne volby, dalej Puntland a zvysok cize South and Central Somalia - co sa snazi ovladat TFG - prechodna federalna vlada. Kazdy z regionov ma svoju menu, pricom ekonomiky su predovsetkym vedene USD. Napr Somaliland ma dost rozvinuty parlament, kde jedna komora je "komorou staresinov", co tiez prispieva k stabilite. Situacia v somalsku je ale prilis komplexna, cize len priame porovnanie bez poznania pozadia co bolo pred 10 rokmi a teraz neviem ci je na mieste. Existuju vsak studie a viac ekonomov sa somalskom zaobera, s viacerymi som sa v somalsku aj stretol. Mozno ked bude cas napisem aj nejaky blog ako to tam vyzera :)... urcite by som somalsko nepouzival ako priklad, ze absencia verejneho sektora je vlastne na uzitok spolocnosti - to je podla mna demagogia...
Filip Zajac ·
No už som sa tam chcel ísť pozrieť sám
marcel ·
Co sa meny tyka - somalsko ma 3 meny, napr v somalilande sa vobec nevedia dohodnut na bankovom systeme z viacerych dovodov, bankovky maju len nominalne hodnoty 500 (a mozno vyssiu ktoru som nevidel), centralna banka bez akejkolvek pravnej upravy len koriguje mnozstvo penazi, aby drzala kurz s USD inac nerobi nic, je pravda ze sa pripravuje Central bank act prave, urcite aspekty rozhodovania staresinov mozu byt zaujimave, ale neustala hrozba konfliktu, nemoznost uvazovat dlhodobejsie velmi brzdi krajinu... pocet skol je jedna vec, druha vsak je k comu tie skoly su a co ponukaju...
maros. ·
Ahoj, velmi by ma zaujimali informacie z prvej ruky o povahe Somalcanov. Zatial som pocul iba info o Kenanoch, som zvedavy, ako su na tom Somalcania
.
Ako su na tom ohladne zodpovednosti? Ked sa s niekym dohodnete na schodzke, pride nacas? Ak nepride, da vam vediet?
.
Popisali by ste domacich ako vo vseobecnosti chytrych a chapajucich alebo skor naopak?
.
Ako je na tom ich respekt k zakonom a nariadeniam?
.
Su skor sporivy alebo utracajuci?
Dakujem
Filip Zajac ·
Marcel by nam mohol napisať aj súvislý článok.
ads ·
Hm, takže na príklade mučeného väzňa, ktorébo potom prepustili z väzenia a zostal bez zdravotnej starostlivosti, dokážeme, že absencia zdravotnej starostlivosti je dobrá vec, lebo jeho zdravotný stav je teraz výrazne lepší, ako vtedy keď ho mučili, aj ked je už dosť na skapanie?
Takže do somálska vás budeme posielať naďalej.
Martin Bulák ·
Asi si nepochopil celkom odkaz tohto článku, resp. neprečítal si si ho asi vôbec. V článku sa jasne píše, že zdravotná starostlivosť v Somálsku je oproti vtedajšiemu systému s vládou DOSTUPNEJŠIA, teda v zmysle > zdravotná starostlivosť nezanikla > naopak je ešte lepšia. S mučenými väzňami to nemá absolútne nič spoločné. :)
Peter Kupčík ·
Podľa mňa ads prirovnával Somálsko pod totalitnou vládou o mučenému väzňovi a prepusteného väzňa bez zdravotnej starostlivosti k Somálsku bez centrálnej vlády.
Chcel tým asi povedať, že východzie podmienky v tom porovnaní z článku boli také zlé, že už skoro nemohli byť horšie a teda museli byť lepšie.
bill. ·
A čo takto porovnať Somálsko dnes a v dobe pred dekolonizáciou? Či to by sa ctenému autorovi už nehodilo do krámu?
Autorova poznámka - že aj komunisti argumentovali, že pred 1989 to nebol naozajstný komunizmus a tak on teda argumentuje, že ani Somálsko nie je úplná anarchia - zvýraznila podobnosť rétoriky aj celkového spôsobu uvažovania libertariánov a komunistov. Túto paralelu som si všimol už dávnejšie, no ďakujem autorovi za jej zvýraznenie.
Skrátka, komunisti aj "libertariáni" majú spoločného nepriateľa - demokraciu. Čo k tomu dodať?
Martin Bulák ·
K tomu porovnaniu pred osamostatnením - kľudne, hor sa do toho! Ak to bude podložené faktami, rád to doplním do článku.
Čo dodaťk tomu, že libertariáni sú proti demokracii? No azda len toľko, že je to prirodzené, keďže sú proti násiliu.
A komunisti? Veď tí sú najväčší demokrati. Teda aspoň tak to hlásajú - aká je realita, to už je druhá vec. Ale demokracia je proste taká v praxi.
Peter Kupčík ·
Ak definujeme vládu ako inštitúciu vymáhajúcu dodržiavanie určitých záväzných pravidiel na určitom území, tak potom v Somálsku existuje niekoľko vlád pre niekoľko území. Ak aj tam niekedy bolo bezvládie, tak len krátku dobu.
Z toho teda plynie, že nemá zmysel posielať extrémnych libertariánov do Somálska, lebo nimi vysnívaný bezvládny raj tam nenájdu. Ostáva im teda jediná možnosť: ďalej debatovať o svojich snoch na internete.
Alebo snáď ešte niečo. Mohli by sa vykašľať na vládu tu a teraz. V každom väčšom meste žijú desiatky ľudí, ktorí na vládu (a dane a zdravotné zabezpečenie a iné vládou vnútené "vymoženosti") zvysoka kašlú a až na vzácne výnimky, vláda kašle na nich. Bežne ich nazývame bezdomovci, ale hádam by si zaslúžili krajšie pomenovanie, napr. praktikujúci libertariáni.
Martin Bulák ·
Len si zabudol dodať, že tí praktikujúci libertariáni majú problém s vládou ihneď ako začnú produkovať hodnoty. Vláda im ich nikdy nenechá. ;)
Peter Kupčík ·
Nuž, potom vám fakt ostávajú len tie sny. Pretože všade, kde žije viac ľudí, tí ľudia si medzi sebou dohodnú záväzné pravidlá spolužitia a dodržiavanie tých pravidiel potom vynucujú. Nuž a to je vlastne štát.
Martin Bulák ·
Práveže nie je. Štát - teda hovorme o vláde - je centralistická absolútna moc, ktorá si definuje vlastné ohraničené územie, teda si ho PRIVLASTNÍ a na tomto území podľa vlastnej vôle určuje pravidlá.
Teraz ak sa nejaká skupina v slobodnej krajine bez hraníc a bez centrálnej moci dohodne na pravidlách, znamená to len toľko, že tie pravidlá sa týkajú skupiny, ktorá sa na tom dohodla. Ak vlastním pozemok na ktorom bývam, v slobodnej krajine nemôže prísť nik za mňou a nemôže mi určovať, že akú žiarovku si musím zamontovať do lustra. Nemá ho to prečo zaujímať.
V slobodnej spoločnosti ľudí zaujíma len to, aby ste niekoho nepoškodzovali. A o tom je liberalizmus. Aby ste VY svojim konaním niekomu neškodili. Ak niekoho ohrozíte, akýmkoľvek spôsobom, má legitímne právo sa brániť. Teda ak vy prídete k niekomu a budete sa mu vyhrážať tak ako sa vám dnes vyhráža EÚ, že vás zavrie do basy alebo pokutuje, ak si zamontujete starú žiarovku do lustra, alebo použijete ortuťový teplomer, potom je to už ohrozenie a v slobodnej spoločnosti sa máte právo brániť.
Skúste sa brániť teraz. Nemáte šancu. O to ide... zachovanie si osobnej slobody. Mierumilovné slobodné spolužitie na základe jasných pravidiel ochrany slobôd ľudí. Štát s tým nemá nič spoločné - štát je opak.
Peter Kupčík ·
Centralistická absolútna moc je totalitný štát. Ak ale tá moc nie je centralizovaná a nie je ani absolútna, ale obmedzená časovo a funkčne, to už nie je štát?
Píšete, že "V slobodnej spoločnosti ľudí zaujíma len to, aby ste niekoho nepoškodzovali". Nuž ale veď aj zákaz predaja žiaroviek a ortuťových teplomerov je motivovaný snahou zabrániť poškodzovaniu. Žiarovka má vysokú spotrebu, ktorá vyvoláva vyššie znečistenie a väčšiu závislosť na dovážaných surovinách a možno aj iné veci, ktoré niekoho poškodzujú. Nuž a každý ortuťový teplomer sa raz rozbije, ortuť sa vyparí a poškodzuje zdravie.
Samozrejme by sa dalo diskutovať, či je zákaz predaja žiaroviek a ortuťových teplomerov adekvátny pravdepodobnej škode, ktorú by spôsobili. Ale je absurdné, keď v mene slobody kritizujete štát za to, čo je podľa Vás prioritným záujmom slobodnej spoločnosti ľudí.
Martin Bulák ·
Ide o to, že či mi chcete zakazovať niečo používať, čo by vás mohlo poškodiť, alebo niečo, čo vás poškodzuje. To je zásadný rozdiel. Ak by sme to teda mali brať podľa toho, že čo vás môže poškodzovať, museli by sme zakázať všetko... skutočne všetko. Každý odpad, každú chemicky vyrobenú časť. Aj taký nožík vás môže ľahko poškodiť. Aj také auto.. si zoberte že ste môj sused... čo všetko z takého auta vyjde... a čo ak vás prejdem na aute, čo potom? Zakázať!
Nehovoriac o úžasnom zákaze žiaroviek, ktoré obsahujú wolfrámové vlákna a ich náhradou za ortuťové žiarivky. Skutočne famózny ekologický postup. :-)
Peter Kupčík ·
Žiarovka aj ortuťový teplomer reálne škodia. Pritom ich používanie nie je nevyhnutné, lebo za oboje je adekvátna náhrada (čo neplatí pre nožíky, keď už ste ich spomenuli). Je len otázka, či škodia tak veľmi, aby sa museli zakazovať. Ich používanie však myslím nie je zakázané, len výroba a predaj nových.
Martin Bulák ·
Ak škodia, otázka je - komu konkrétne škodia a či je rozumné kvôli jednému prípadu možno z milióna (napr. ja niekoho zapichnem nožom tak zakážme nože) zakazovať všetko paušálne.
Peter Kupčík ·
Chápem Vaše rozhorčenie a chápem, keby Vás to motivovalo bojovať proti tomuto konkrétnemu paušálnemu zákazu. Ale nechápem, prečo bojujete proti štátu ako takému. To akoby ste kvôli smradľavému vzduchu vanúcemu od susedovej žumpy chceli zrušiť vzduch. Malo by to logiku, lebo vo vákuu neexistuje smrad. Ale nedá sa tam ani žiť.
Rado ·
Stat, da sa tak povedat, je akakolvek "institucia", ktora si nasilim vynucuje dodrziavanie pravidiel na urcitom uzemi s osobami, ktore jej na to nedali dobrovolny suhlas.
Kazdy ma zodpovednost sam za seba, ziadny uradnici z Bruselu. Ak niekto chce pouzivat akekolvek ziarovky, nech ich pouziva. Tak isto nema ziadny uradnik pravo prikazovat co niekto bude, alebo nebude vyrabat.
Ak niekto chce pouzivat ortutovy teplomer, kto a preco mu to zakazuje ? Ma snad niekto iny zodpovednost za jeho zdravie ?
Nema.
Peter Kupčík ·
Vaša definícia štátu sa hodí na totalitný štát. U demokratických štátov sa predpokladá, že kto chce byť občanom, ten súhlasí s tým, že štát bude vynucovať dodržiavanie istých pravidiel na istom území. A tiež sa predpokladá, že občan má možnosť participovať na tvorbe tých pravidiel a že jeho súhlas je funkčne a časovo obmedzený.
Je samozrejme možné obviňovať reálne štáty, ktoré si hovoria demokratické, že nie sú tak celkom demokratické. Ale chcieť preto zrušiť štát, je ako chcieť zrušiť reštaurácie za to, že Vám v jednej z nich presolili polievku.
Súhlasím, že každý má zodpovednosť sám za seba. Ale čo ak sa niekto nespráva zodpovedne? Tí zodpovední musia nájsť spôsob, ako si od neho zodpovedné správanie vynútiť. Okrem toho musí byť autorita, ktorá posúdi, ktoré správanie je či nie je zodpovedné. A to už je taký zárodok štátu.
Martin Bulák ·
Znovu pletiete násilnú autoritu v spoločnosti so súkromným dobrovoľným subjektom. Predstavte si to ako farmu, kde je nejaký dobytok. Vy ste kôň (nič slušnejšie ma nenapadlo - tak to neberte ako urážku) s vlastnou ohradou. Rozhodnete sa, že idete ku kobyle na kávu. Kávu vám spraví zlú. Nie je dôvod aby ste nadávali na kobylu, lebo vy ste sa dobrovoľne rozhodli za ňou zájsť a môžete ísť kdekoľvek inde (v rámci farmy samozrejme). Ten kto vás ale na tej farme drží, nie je tá kobyla, ale farmár. Farmár vás využíva na prácu, drží vás v zajatí a dáva vám jesť (za odvedenú prácu). Ak odmietnete pracovať alebo mu urobíte škodu - nebodal mu ublížite, najskôr vás dá utratiť. A teraz k prekladu do reálneho sveta: Štát je farma, vláda je farmár, vy ste kôň a reštaurácia je kobyla. Dúfam že som už môj uhol pohľadu vysvetlil dostatočne jasne.
Peter Kupčík ·
Nie je to dobrý príklad, ale keď ste už začali...
Kone žijú v čriedach s max. pár desiatkami členov a úroveň sociálnej komunikácie medzi nimi je slabá. Ak sa tam objaví nezodpovedný kôň, ktorý škodí iným, pár ďalších koní ho kopancami privedie k rozumu. Kone nepotrebujú farmára, aby medzi nimi zjednával poriadok a preto môžu farmu oprávnene vnímať ako väzenie.
Kým ľudia žili v tlupách a komunikovali asi toľko ako kone v čriede, tiež si vystačili sami a nepotrebovali štát. Ale teraz žijú v spoločenstvách, ktoré majú tisíce až milióny členov. Nie je možné všetkých dostatočne spoznať a potom si ich pamätať. Preto na riešenie sporov a vynucovanie dodržiavania pravidiel spolužitia už nestačí konsenzus pár susedov. Ľudia na tie účely vytvorili inštitúcie, ktoré v súhrne tvoria štát.
Je samozrejme dobré, ak majú ľudia možnosť vybrať si, aký štát by chceli, a aj v jeho rámci toľko slobody, koľko je to len možné. Ale zrušiť štát znamená hneď v zápätí riešiť problém, ako vynucovať dodržiavanie záväzných pravidiel spolužitia. A keď to v momente, keď to vyriešite, tak vlastne vytvoríte ďalší štát. Možno lepší, než ten súčasný, ale podľa mojej definície je to stále štát.
Oudeicrat Annachrista ·
S argumentom posielania odstahovat sa do somalska je okrem veci spominanych v clanku este jeden podstatny problem, ktory by stale platil aj keby niekde existovala idealna slobodna krajina.
Ked statolatrista povie zastancovi slobody aby sa odstahoval, obhajuje tym implicitne "polo-bezstatny" stav spolocnosti bez poskytovania ochrany a spravodlivosti, kde nekontrolovane vladne kriminalita. Obhajca slobody totiz kritizuje stat ako kriminalny zivel. Statolatrista na to posielanim odstahovat sa odpoveda, ze riesenim kriminality je odstahovat sa. Ak teda kriminalitu ma podla statolatristu vyriesit odstahovanie, potom su policia, sudy a podobne statne institucie zbytocne.
Peter Kupčík ·
Stretol som sa (v diskusii na menejstatu.sk) s definíciou, že organizovaný zločin je prekračovanie nezmyselných zákazov štátu. Ak by to mala byť pravda, potom je odsťahovanie niekam, kde nefunguje štát, naozajstným a konečným riešením problému kriminality. No teda aspoň tej organizovanej.
Tých, ktorí samých seba nazývajú obhájcami slobobody, by som nazval skôr obhájcami pokrivených definícií. Tie potom logicky rozvíjajú do záverov, ktoré sú celkom mimo, lebo mimo boli už počiatočné podmienky ich úvah. Čo keby sme sa najskôr skúsili dohodnúť na definícii základných pojmov? Som si istý, že potom by sa nám ľahšie rozprávalo aj tých odvodených pojmoch.
Martin Bulák ·
Presne tak. Dohodnime sa na definícii základných pojmov. Môžeme začať napr. s tým, čo je to štát. Lebo ako vidím, vôbec vám to nie je jasné.
Peter Kupčík ·
Mne je jasné, že štát je inštitúciou na vynucovanie dodržiavania všeobecne záväzných pravidiel spolužitia. Ak to nie je štát, ako by ste to teda nazvali?
Martin Bulák ·
Vláda - skupina ľudí, ktorí si myslia, že majú právo určovať to, ako máme všetci žiť.
Peter Kupčík ·
Čo keby ste mi radšej odpovedali na otázku?
Ako by ste nazvali to, čomu ja hovorím štát a čo podľa Vás štát nie je?
oudeicrat annachrista ·
"všeobecne záväzných" ???
Peter Kupčík ·
To má byť otázka? Ak áno, skúste jej naformulovaniu venovať viac ako 5 sekúnd.
potkan ·
článok mi len dokázal, že bezvládie môže byť lepšie ako veľmi zlá vláda.
ináč by som sa len vyjadril k tomu právu :
Existujú aj nejaké sekulárne súdy, no súdy sharia zabezpečujú základnú funkciu v právnom poriadku. Súkromné súdy sú financované príspevkami úspešných biznismenov, ktorí profitujú z existencie tohto zabezpečovateľa verejného poriadku v urbanizovaných centrách. Pod týmto systémom sú súdne rozhodnutia spravodlivé a rýchle podľa medzinárodných štandardov.
takže buď šaría alebo biznismenmi platená súkromné súdy. no fakt si neviem vybrať, čo je stej dvojice lepšie :)
Martin Bulák ·
U nás máš súdy kontrolované jedným centrálnym orgánom s absolútnou mocou, ktorý ťa navyše okráda o polovicu príjmu. Čo sa ti zdá ako najlepšie z týchto možností?
potkan ·
Náš model má aspoň šancu byť spravodlivý.( že je realita iná, bohužial, určite stoho nemám radosť)
Nič súkromne platené byť spravodlivé nemôže. Platí jednoduchá rovnica moje peniaze = moje pravidlá . Ak sú u nás štátne súdy zkorumpované a právo ohneš podľa objemu svojho vrecka, netreba veľa aby som si predstavil ako môže asi fungovať súkromný súd( + polícia a väznice).
Dodám len toľko , že by som určite nechcel byť chudobným kresťanom v Somálsku.
Martin Bulák ·
A vyznávateľom duchovnej cesty Falun Gong v Číne by si chcel byť?
potkan ·
Nechcel :)
Ale opakovane porovnávate stav bezvládia buď to s nechutnou diktatúrou ( somálsko) alebo autoritatívnym komunistickým štátom ( činou).
To môžem aj Slovensko porovnávať s KĽDR a môžem byť spokojný na základe výsledkov ako je tu dobre.
Ak chcete niekoho presvedčiť o vhodnosti anarchie porovnávajte funkčnými štátmi na vysokej úrovni , nie s príkladmi , kde sa všetci zhodneme, že ten štát stojí za starú belu...
Martin Bulák ·
Ja nikoho nepresviedčam o vhodnosti anarchie. Vy ste začali s tým, že by ste nechceli byť v somálsku niekým lebo toto a toto... pritom somálsko je úplne zaostalá krajina. Ja som vám na to dal argument, že pozrime sa na čínu, ktorá zákonom ZAKAZUJE viesť súdne procesy, mučí a vraždí ich... pričom Čína ako iste uznáte je civilizovanejšia.
Takže ak hovoríte, že v Somálsku by ste nechceli byť niekým lebo MOŽNO by to nedopadlo dobre, treba sa pozrieť na štátny systém, kde vám garantujem, že by ste mali zo života peklo, ak by ste niekým (falun gong) boli.
Štát vám tú garanciu pekla dá... sloboda ale o žiadnych garanciách nie je, sloboda je o príležitostiach.
potkan ·
Ehm poznámku nič súkromné nemôže byť spravodlivé prosím chápať len na vec o ktorej sa bavíme. Klasické "koho chleba ješ, toho pieseň spievaš" nám nepadlo z neba. Dosť presne vypovedá o ľudskej povahe.
Ale aby som len nefilozofoval. Somálska spoločnosť je silne kmeňová, čo priamo ovplyvňuje záležitosti práva (xaar), ktoré je zvykové. Má špecifické rozdieli od kmeňa k kmeňu, od oblasti k oblasti teda ho nemôžeme definovať určite ako všeobecné. Nehovoriac o šaríi , ktorú osoba uznávajúca liberálne hodnoty nemôže ani považovať za právo.
Podľa môjho názoru jediné funkčné právo mimo štát je právo silnejšieho.
Peter Kupčík ·
P. Bulák, ste tam niekde? Prečo ste mi neodpovedali na otázky? Nechcete pokračovať v diskusii? Došli Vám argumenty?
Martin Bulák ·
Nie nedošli, len jednoducho nestíham na všetko reagovať. Čo sa týka vášmu prirovnaniu súdnej moci k štátu... tam sa vás musím opýtať - za štát teda považujete len súdy? Alebo čo je vlastne pre vás štát? Ak hovoríte, že akonáhle vytvorím v slobodnej spoločnosti súdnu moc, vtedy to už bude štát. To je to isté, ako tvrdiť, že akonáhle si ja objednám bezpečnostné služby v nejakej súkromnej sbske, vytváram štát v štáte, teda som narušiteľ štátu. To je to isté ako pri súdoch... to že nemáme súkromné súdy, je len tým spôsobené, že to štát nedovoľuje, lebo chce mať úplnú moc nad "spravodlivosťou".
Tá spravodlivosť je ale rovnaká služba na trhu ako tá sbska napr., takisto ju vykonávajú ľudia, takisto si dávajú za ňu platiť a takisto to musí platiť niekto KONKRĚTNY. Nikdy nebudete mať súdnu moc, ktorej by padali peniaze na fungovanie z nebies. A vždy bude najefektívnejšie, ak bude súdnu moc financovať priamo jej klient, lebo jedine tak bude môcť dostatočne požadovať kvalitu služieb, tak ako je to aj v iných odvetviach...
Peter Kupčík ·
Zle ste ma pochopili. Na vynucovaní dodržiavania záväzných pravidiel pracuje vláda, všetky jej ministerstvá, úrady, samosprávne orgány a vlastne všetko, čo sa súhrnne nazýva štátom. Súdy len riešia sporné prípady, keď sa ľudia nevedia sami dohodnúť, ako má v danom konkrétnom prípade dodržiavanie záväzných pravidiel vyzerať.
SBSka je niečo ako pripoistenie, ktoré výši pravdepodobnosť včasného vynútenia dodržiavania tých vyššie spomínaných záväzných pravidiel. Ak by však nejaká SBSka fungovala nad rámec týchto pravidiel, alebo mimo nich, stala by sa z nej mafia - organizácia páchajúca zločin.
K Vašej predstave spravodlivosti ako služby mám jednu otázku: Čo v prípade, ak sa strany sporu nedohodnú na sudcovi? Alebo inak: Čo v prípade, ak jedna zo strán sporu nebude mať na súdnom urovnaní sporu vôbec záujem?
Mito86 ·
Ak je somalsko taka relativne bezpecna krajina so ziadnimi danami a odvodmi, preco sa tam nehrnu investory a nestavaju svoje fabriky?
Preco tam nie su farmari z holandska ci danska aby kupovali podu za facku a pestovali pre domaci trh?
Martin Bulák ·
Lebo každý si zráta plusy a mínusy. Somálsko je stále veľmi zaostalá krajina, tak ako sa aj píše v článku.
Mito86 ·
Dajme tomu...
K HDP, velmi zruby vypocet hovori, ze od roku 1991 do dnes dolar stratil 70% svojej hodnoty (cca 2.5% kazdy rok), takze 200$ v 1991 je asi tolko ako 600$ dnes. Realny narast teda nenastal. Ale zaujimalo by ma, ako meraju to HDP bez statu?
Co sa tyka krajin, ktore stat maju, len rychlo som pozrel zoznam a napriklad taka Botswana ma HDP $15,489, 25x viac Somalsko napriek tomu, ze tam posobi vlada.
Tretia otazka, co moze Somalsko spravit opre to, aby sa stalo vyspelejsim?
Martin Bulák ·
2,5% medziročne, to je na takú zaostalú africkú krajinu skvelé nie? Slovensko môže snívať.
Môžeš si zobrať aj iné krajiny. Môžeš si zobrať aj Zimbabwe, ktorá bola koloniou angličanov a vďaka tomu porástla. Tu vidno že aj keď vláda inej krajiny príde inde a zavedie tam svoj systém, vrazí tam svoj kapitál, tak to ide hore - logicky. Následne tam prišiel africký diktátor a ten z toho spravil katastrofu.
Čarovným prútikom to nepôjde. Somálci musia makať dlhé roky, desaťročia na sebe, aby im išla životná úroveň hore. Musia sa najmä otvoriť okolitým krajinám, okolitým trhom. Ak nebudú mať regulácie a prakticky žiadne dane, bude sa tam kapitál postupne nalievať. A čím bude Somálsko aj morálne ako spoločnosť vypelejšia, tým viac kapitálu tam príde.
Neexistujú žiadne zázračné obraty, len tvrdá práca. Tak ako hovoril Tomáš Baťa.
Mito86 ·
2.5% medzirocne rast coho? Ak sa bavime o inflacii, tak to je inflacia US dolara :) Ak sa bavime o raste, tak spomynana Botswana rastla skor 9% posledne dekady.
Vy poviete Zimbabwe, ja Botswana, vy inu krajinu a ja zase inu, podstata je rastlo somalsko rcyhlejsie ako priemer ostatnych krajin?
Suhlasim, tvrda praca.. je je nutne si vybrat aj spravne prostredie.
Mito86 ·
Nieco k teme, pre aj proti.. no proti prevazuju
http://digitalcommons.macalester.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1022&context=bildhaan&sei-redir=1&referer=http%3A%2F%2Fscholar.google.sk%2Fscholar%3Fstart%3D10%26q%3Dsomalia%2Beconomy%26hl%3Dsk%26as_sdt%3D0%2C5#search=%22somalia%20economy%22
Heidy ·
Dobrý deň, na začiatku by som chcela vysloviť vďaku autorovi článku, že rozprúdil debatu o krajine, ako je Somálsko, lebo na tieto krajiny sa väčšinou zabúda.
Chcela by som sa podeliť i ja o svoj pohľad.
Ja som mala možnosť rok pracovať so somálskymi utečencami a podľa toho, čo mi vraveli, by som Somálsku ani zďaleka nepriradila pojem "bezpečne" . Moji chlapci boli prevažne z okolia Mogadiša, a z južnejšej časti krajiny, celá táto časť je podľa ich slov veľmi sužovaná teroristickým hnutím Al Shabab. To, že tam majú moc je nespochybniteľné. Chlapci mi vraveli ako sa niekedy celé dni skrývali, koľko vrážd videli, mnohí boli silne traumatizovaní, jeden si to zakúsil i na vlastnej koži. Väčšina z nich nemala otca (smrť vraždou) a za jeden z hlavných dôvodov pre útek uvádzali násilné militarizácie obyvateľov- chlapcov od 16 rokov. To, že Al Shabab tam spôsobuje všeobecný strach, že sa tu konajú verejné popravy, ktorých sa musia účastniť všetci ľudia z okolia, to že tu nedávno zahynulo niekoľko lekárov z pomáhajúcej organizácie Lekári bez hranic
( http://www.lekari-bez-hranic.cz/cz/aktuality/2011/somalsko/lekari-bez-hranic-sokovani-a-zarmouceni-zabitim-dvou-spolupracovniku.php),
že ľudia, čo utekajú do susedných krajín sa vyjadrujú, že väčším dôvodom na útek je terorizmus ako hladomor, že potravinová pomoc prúdiaca do týchto krajín je zachytávaná členmi hnutia, pirátske aféry...
.....to mi neznie moc bezpečne. A to ani nehovorím o pretrvávajúcich konfliktoch medzi rodinnými klanmi... Počas mojej práce mi 70 % z nich v ohľade svojej vízie o svojom povolaní povedala, že chce byť prezidentom. A to je vraj najčastejšou príčinou medziklanových sporov...