Menej štátu… viac slobodyHľadať
Mix

Šmejdi a dementi

Radek Domica5 min čítania63 komentárov

Tak nám konečne s veľkou medzinárodnou pompou predložili súčasne v českej a slovenskej TV dokumentárny film Šmejdi. Myslím, že samotný film po stránke profesionálnej nijak zvlášť nevybočoval z filmárskeho priemeru, bol profesionálne slušne odvedený, ale treba aj povedať, že umelecky nezaujímavý. Lenže to ani nebolo jeho cieľom.

Sylvie DymákováMorálny relativista môjho razenia sa však dobre bavil. V prvom rade nevyhnutným štandardom každého moralizujúceho diškurzu, kedy moralizátor káravým prstom poukazuje na niekoho a s naivitou hodnou dedinského farára si ani nevšimne, že zároveň troma prstami ukazuje na seba. Laitmotívom filmu je odsúdenie manipulačných praktík, ktorými niektoré firmy vnucujú svoj tovar seniorom na predvádzacích akciách. Pričom tón a zámer filmu je dokonale manipulačný, nemusel by sa zaň hanbiť ani taký velikán propagandy, akým bol Ejzenštejn. Počnúc sugestívnymi zábermi na vrásčité tváre ubohých oklamaných starcov, pokračujúc veľmi dlhým záberom na plačúcu starenu — ovcu, ktorú vlk ošklbal na kosť, až po podsúvanie názoru prostredníctvom právnika, ktorý tvrdí, že na praktikách šmejdov jasne vidno, ako je potrebná regulácia, pretože je nutné (ako inak?) ochrániť slabých proti silným? Vrcholom manipulácie v štýle ŠTB je scéna, kde režisérka Silvie Dymáková (určite bez súhlasu majiteľa) ukáže spoza plotu veľmi draho zreštaurovaný zámok majiteľa jednej z obchodných spoločností  — šmejda  — a napokon k nemu privedie oškubanú ovcu — zjavne retardovanú starenu. Skrátka jasná ohlušujúca etatistická propaganda, ktorá má vopred postarané o úspech. Prečo? Odpovede sú v kontextoch, ktoré film ale ani spoločenská diskusia okolo neho neskúma, a pravdu povediac ani skúmať nechce.

Šmejd je hanlivé označenie obchodnej firmy, ktorá riskuje svoje dlhodobé postavenie na trhu tým, že koná v rozpore s morálnym cítením spoločnosti, v ktorej podniká. Je to pravdupovediac krátkodobá stratégia, pretože skôr, či neskôr ju spoločnosť nejako vypudí a to sa aj pod vplyvom filmu stalo. Slovo „šmejd“ sa stalo hanlivým synonymom tohoto typu podnikania a je politicky a spoločensky korektné a módne takto šmejdov nazývať. Druhá strana, teda seniori, sú ako inak obete, chudáci, bezmocní dôchodcovia, ktorých treba chrániť. A kto ich má chrániť? Ich potomkovia? Príbuzní? Susedia? Alebo ja, či ty, čitateľ? Kdeže!!! Samozrejme, má ich chrániť ZÁKON. Charakteristický reflex domestikovaného psa, ktorý, keď sa mu deje niečo zlé, utieka sa o ochranu a pomoc k svojmu gazdovi.

Niekde v nevedomí filmu ostala skrytá otázka: ale prečo sú vlastne obeťami starci, prečo nie je cieľovou skupinou takéhoto predaja povedzme strednoveká komunita bankových úradníkov? Alebo inak: prečo treba chrániť nejakú subpopuláciu zákonom, ktorý potom bude obmedzovať všetkých? Odpoveďou na túto otázku je scéna, kedy šmejdi využívajú retardovanosť mentálne postihnutých na svoje pobavenie. Vnímavý čitateľ isto pochopil kam mierim. To, čo spája mentálne postihnutých a tých starcov je nejaká forma demencie. A kedže ja neuznávam politickú korektnosť slovníka a prijímam  výzvu filmu na pejoratívne pomenovanie nejakej sociálnej skupiny, tak použijem na túto skupinu tiež hanlivý výraz: dementi.

Nuž, čo sa dá robiť. Tak ja, ako aj ty, vážený čitateľ, skôr, či neskôr budeme starecky dementieť. Postará sa o to naša medicína, ktorá síce nevie choroby liečiť, zato však skvele dokáže predlžovať umieranie do čoraz vyššieho veku. Evolúcia nás dizajnovala na vek umierania do päťdesiatky, ale to už je dávno pasé. Vďaka felčiarom umierame stále dlhšie a dlhšie za všetky naše, ale hlavne cudzie peniaze. Nuž a umieranie je spojené s degeneráciou orgánov, vrátane mozgu. Podľa viacerých štúdií bude o pár desiatok rokov napríklad alzheimer rozšírenejšia príčina úmrtia ako sú kardiovaskulárne choroby. A to je len jedna z foriem stareckej demencie. To v kontexte filmu neznačí nič iné, ako nárast skupiny obyvateľov, ktorých treba chrániť, pretože mentálne nestačia na svoju dobu. Nevedia obslúžiť bankomat smart televízory, nerozumejú používaným novotvarom, internetu sa vyhýbajú, pretože už sa ho nedokážu naučiť používať atď.

Nie sú to však jediní dementi. Je tu stále väčšia skupina jedincov, ktorí z rôznych dôvodov nemajú dosť schopností k tomu, aby sa sami o seba postarali. Sú to všelijako vzletne a humanistickým newspeakom nazvaní hendykepovaní, mentálne znevýhodnení, sociálne znevýhodnení, skrátka rôzni sociálni dementi. Aj táto skupina má tendenciu sa rozširovať. Jednak je to opäť vďaka felčiarom, ktorí napríklad zachraňujú každého novorodenca, pričom už o ňom vopred vedia, že bude celý život nejakým spôsobom sociálne dementný. Zároveň k tomu úžasne prispieva diktát ľudských práv aj tým, že ženám priznal práva, zato ich zbavil povinnosti plodiť deti. A tak si to odkladajú na dobu, kedy už budú s rastúcou pravdepodobnosťou rodiť psychických a sociálnych dementov. Potom sa stačí postaviť pred kameru na každý škandál ochotného média a natrčiť zúfalú, zato pre kameru starostlivo upravenú matku a malého slintajúceho dementíka so slovami, že štát nijako nepomáha ľuďom odkázaným na pomoc. Veď ona chudera musí dementíka opatrovať celý deň, ako má popri tom aj pracovať? A dať ho do zberne dementíkov, pardón do ústavu, kde je to predsa len pre spoločnosť aspoň o niečo lacnejšie,  je nehumánne a nemoderné. Nie sme predsa v stredoveku, že?

To je však dnes už nudná stránka veci. Zábavnejšiu vec si uvedomíme, keď si domyslíme do posledných dôsledkov názor právnika z filmu. Treba zaviesť reguláciu na ochranu slabších, pretože sami sa ochrániť nedokážu. Toto vo viacerých vstupoch potvrdzovala fešanda psycholožka školskými poučkami.  Seniori sú podľa nej zmätení, manipulovateľní, pomalí v reakciách, nevyznajú sa v reáliách súčasnosti. A teraz položím kľúčovú otázku: nie sú teda de facto nesvojprávni? Veď špeciálnu ochranu vyžadujú práve kvôli svojej mentálnej nedostatočnosti plniť právne úkony. Tí istí, čo slzia nad bezbrannosťou dementov im však s rozhorčenosťou hodnou rozumnejšej veci priznávajú VOLEBNÉ PRÁVO!!! A to súčasne silnie tlak EU na členské štáty aby spod nesvojprávnosti vylúčili rôzne formy ľahšej debility. Potom sa z podporou verejnoprávnych TV platených z vynútenej dane vyrobí dojímavý ľudskoprávny dokument, ako dvaja ľahší debili pod každodenným, verejnosťou plateným dozorom opatrovateľky spolu bývajú v byte, ktorý im venovala spoločnosť, žijú z dôchodkov, ktoré im za nič dáva spoločnosť ale s vyčítavým apelom v kometári, že akosi ich nechce tá krutá, zaostalá a nespravodlivá väčšina uznať za rovnoprávnych a nechce ich začleniť medzi seba.

Je to však stále ešte väčšina? Keď zrátame deti, čo sú de facto sociálni zatiaľ-dementi a už-dementov, teda vyššie spomínané skupiny, tak z pohľadu schopnosti sa postarať úplne sám o seba, prípadne ešte o niekoho iného to už veru väčšina nebude. Opak je pravdou, väčšinu tvoria dementi.

Logika veci je nemilosrdná. Posilňovanie ochrany slabších sytémom, ktorý je nad spoločnosťou a mimo zložitosť jej vnútorných interakcií súčasne vedie k posiňovaniu podielu dementných na celku populácie. V prostredí demokracie to rovnako nemilosrdne zákonite selektuje do popredia politikov, ktorí nárast dementnosti podporujú tým, že podporujú ochranu slabších. A teraz sa vynára rozkošné čaro nechceného filmu „Šmejdi“. Tým, že hormonálna rekacia na obchodných šmejdov prinútila mozoček Sylvie Dymákovej volať po ochrane seniorskych dementov pred obchodníkmi — šmejdami, zrejme nechtiac poskytla podporu iným šmejdom, ktorí používajú pre dosiahnutie svojich cieľov presne tie isté praktiky, ako šmejdi z jej filmu.  O kom je reč? Správne!!! Ide o politokov typu R. Fico, F. Hollande, či B. Obama, ktorí veľmi dobre vedia, ako veci v skutočnosti sú, ale to im nebráni s dokonalým vedomím si vlastnej lži a manipulácie dementov postaviť sa pred kamery a záhlásiť: „Za mojej vlády sa plyn pre obyčajných ľudí nezdraží. My ochraňujeme slabších, pravica bohatých.“ Alebo: „Republikáni nechcú dopriať každému Američanovi kvalitnú zdravotnú starostlivosť.“. Alebo: „Zdaníme bohatých, nech na krízu doplatia oni, čo ju spôsobili,  nie obyčajní Francúzi“. Aký je rozdiel medzi takýmito a im podobnými výrokmi politikov a propagačnými letákmi šmejdov z filmu, ktorí ZADARMO sľubujú hory doly? Tí aspoň mikroskopickým písmom uvedú, že hory-doly budú, ale za takých a takých nesporne pochybných podmienok.

Šmejdi Ficovho typu (ako každý správny psychopat) cielene využívajú dementnosť toho, koho chcú ovládnuť. V tom sa úplne ničím nelíšia od šmejdov z Dymákovej filmu. Líšia sa len osobným prospechom, ktorý chcú dosiahnuť. Kým Dymákovej šmejdi chcú zbohatnúť, špičkoví politickí šmejdi chcú moc nad druhými. Je to pre nich droga, čo je mimochodom tiež vlastnosť typická pre psychopatiu. Vzniká tu jasná symbióza medzi psychopatickými šmejdami a nimi zmanipulovaným stádom dementných voličov. V záujme psychochopatických šmejdov je aby bol počet dementov maximálne možný a záujem dementov je, aby im vládli psychopatickí šmejdi.

Na záver mi nedá, aby som, nepoložil jednu otázku, ktorá nevyhnutne z celého textu vyplýva. Je Sylvie Dymáková šmejd, pretože pre svoj úspech cielene manipuluje dementov, alebo dement, pretože nedokáže pochopiť hlbšie súvislosti a dopad svojho konania?

Súvisiace články

Mix

Program PS/SPOLU 2020 – zhrnutie

Na program PS/SPOLU (ďalej len “progresívci”) sa veľmi dlho čakalo. Progresívci totiž dlhodobo prichádzali s rôznymi víziami a nápadmi, ktoré však často boli brané skepticky, keďže pôsobili naivne. Mnohí preto očakávali, že progresívci vo

Filip Vačko

Diskusia (63)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.