Prichádza obdobie istoty
Vyzerá to, že prichádza obdobie istoty nie len na Slovensku, ale aj vo svete. Medzinárodný menový fond sa vyjadril, že globálna ekonomika ožíva. Vraj svetová ekonomika už nestojí nad priepasťou. Christine Lagardeová, šéfka MMF, pomenovala tri problémy, ktoré by mal celý svet riešiť. Zaujímavé, že nepomenovala inštitúciu, ktorá to všetko spôsobila - centrálne banky.
Zdroj: mjperry.blogspot.com a Gasoline Prices Are Not Rising, the Dollar Is Falling
Ako prvú z troch hrozieb pomenovala Lagardeová zraniteľnosť finančného systému, ktorý je zaťažený verejným a súkromným dlhom.Verejný dlh vo veľkej miere financujú centrálne banky a bez nich by do takých rozmerov nemohol nikdy narásť. ECB za poslednú dobu vytlačila 1 bilión nových, ničím nekrytých, eur. Z toho veľká časť išla na nákup verejného dlhu Talianska a iných problémových krajín EÚ. V USA sa FED choval veľmi podobne, do obehu pustil 2 bilióny dolárov. S uvoľnenou monetárnou politikou súvisí aj súkromný dlh. Ak centrálna banka vytlačí ničím nekryté papieriky (inflácia), kupná sila ostatných papierikov (ale aj tých vytlačených) sa zníži = ceny rastú. V prostredí vysokej inflácie sa sporenie stáva nevýhodným, čo tlačí na konzum. Zároveň sa však stáva výhodnejším zadlžovanie - ľudia/firmy, ktorí by inak sporili, nesporia, alebo sa dokonca snažia dostať na stranu dlžníkov + zadlžujú sa ľudia/firmy, ktoré nemajú perspektívu požičané peniaze vrátiť. Súkromný dlh sa zvyšuje.
Po druhé, rastúca cena ropy sa stáva hrozbou pre globálny rozvoj.Cena ropy vyjadrená v dolároch naozaj rastie, ale dôvodom nie je úplne rast hodnoty ropy. Znovu za to vo veľkej miere môže zníženie hodnoty štátnych peňazí - v tomto prípade dolára. Ak si porovnáte cenu ropy vyjadrenú v cene zlata (ako odvekého platidla), zistíte, že cena ropy je v skutočnosti podpriemerná.
Zdroj: mjperry.blogspot.com a Gasoline Prices Are Not Rising, the Dollar Is Falling
A po tretie, stúpa riziko, že aktivita v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách sa v strednodobom období spomalí.Centrálnym bankám sa doteraz vždy darilo vytvoriť ilúziu rastu. Tým, že vytlačili ďalšie papieriky, ekonomika si myslela, že je tu hojnosť a naštartovala svoje motory. Problém bol ten, že hojnosť bola len iluzórna a vytvárala umelé zvýšenie cien v istých oblastiach ekonomiky - dot-com bublina v roku 2000, hypotekárna bublina v USA v roku 2008, alebo súčasná bublina na trhu štátnych dlhopisov 2011/2012. Ukazuje sa, že centrálnym bankám sa ekonomiku darí oblbnúť, čím ďalej, tým krátkodobejšie. Takže áno, Lagardeová sa správne obáva, že aj táto bublina upokojenia spľasne. Zároveň však z pochopiteľných dôvodov problémy nepomenuje správnym menom a dokonca chváli kroky, ktoré k týmto bublinám smerujú. Súčasní mainstreamoví ekonómovia sú v riešeniach našich problémov impotentní, dokážu totiž robiť len to, čo robili doteraz - spôsobovať prúsery a riešiť prúsery ešte väčšími prúsermi. PS: Pre obhajcov inflácie odporúčam Karpišovu prednášku Inflácia vs. deflácia.
ivansml ·
"Verejný dlh vo veľkej miere financujú centrálne banky. ECB za poslednú dobu vydala 1 bilión nových, ničím nekrytých, eur. Z toho veľká časť išla na nákup verejného dlhu Talianska a iných problémových krajín EÚ. V USA sa FED choval veľmi podobne, do obehu pustil 2 bilióny dolárov."
Neviem co je pre autora "za poslednu dobu", ale pri rozumnej definici su tie cisla minimalne dvakrat nadhodnotene [1], [2]. Navyse velka cast zo zvysenej penaznej bazy sa nedostava do obehu a ostava na rezervnych uctoch bank.
"Ak centrálna banka vytlačí ničím nekryté papieriky (inflácia), kupná sila ostatných papierikov (ale aj tých vytlačených) sa zníži = ceny rastú."
To pocuvame uz stvrty rok a stale nic, hyperiflacia sa nekona [3]. Cim to je?
"Cena ropy vyjadrená v dolároch naozaj rastie, ale dôvodom nie je rast hodnoty ropy. Znovu za to môže zníženie hodnoty štátnych peňazí – v tomto prípade dolára. Ak si porovnáte cenu ropy vyjadrenú v cene zlata (ako odvekého platidla), zistíte, že cena ropy je v skutočnosti podpriemerná."
A este prez zlatom sa ako peniaze pouzivali ine veci, v Mezopotamii napriklad jacmen. A hla, cena ropy v pomere k cene jacmena pomaly atakuje historicke maxima [4]. Takze cena ropy vzhladom k k este odvekejsiemu platidlu skutocne stupa.
Rozdiel je samozrejme v tom ze cena zlata v poslednom obdobi stupla relativne nielen k dolaru, ale aj k ostatnym cenam, co sa neda vysvetlit tlacenim dolarov. Ale to som asi prilis mainstreamovy ze mi takyto cherry-picking vadi.
"Súčasní mainstreamoví ekonómovia sú v riešeniach našich problémov impotentní, dokážu totiž robiť len to, čo robili doteraz – spôsobovať prúsery a riešiť prúsery ešte väčšími prúsermi."
Odporucam sa odstahovat do Estonska, kde su ochotni dodrzat vyrovnany rozpocet aj za cenu 20% nezamestnanosti, alebo este lepsie do Somalska kde ziadni mainstreamovi ekonomovia nie su, ale zato maju skvelu mobilnu siet a spory riesia slobodne bez ucasti statu pomocou kalasnikova. My ostatni sa medzitym budeme moct bavit k veci, namiesto vyvracania nepravdivych, stokrat opakovanych libertarianskych klise.
[1] http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=123.ILM.M.U2.C.LT01.Z5.EUR
[2] http://research.stlouisfed.org/fred2/series/BASE?cid=124
[3] http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=122.ICP.M.U2.N.000000.4.ANR
[4] https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AsWSe9dD8mRedEpGa0ZhMnZFbThDQVZsQWk3YS1kWkE
Tibor Peták ·
V podstate by som sa k celému komentáru nemusel vyjadriť, pretože nijak nevyvracia moje tvrdenia. Ale predsa...
1. To, že istá časť peňazí zostane na účtoch bánk, nič nemení na tom, že sa z nich nakupuje vládny dlh.
2. O hyperinflácii som nepísal, písal som o zvýšení cien v istých oblastiach ekonomiky a následnom vytriezvení - spľasnutí bubliny. Ale keď už sme pri tom - že sa riziko hyperinflácie zvyšuje (aj keď len z nuly na 5 %), priznávajú aj mainstreamoví ekonómovia.
3. Cena ropy vyjadrená v metrických centoch jačmeňa je niečo iné. Jačmeň omnoho viac podlieha sezónnym vplyvom, technológiám, ponuke a dopytu a dnes už peniazom nie je. Nepočul som o tom, že by centrálne banky nakupovali jačmeň, alebo že by sa ľudia/firmy/ktokoľvek vo veľkom chránili voči inflácii nákupom jačmeňa. Zlato je peniazom aj dnes. Inak, ak aj porovnám cenu ropy a jačmeňa, tak v roku 1980 je to rovnaké ako dnes.
4. "cena zlata v poslednom obdobi stupla relativne nielen k dolaru, ale aj k ostatnym cenam, co sa neda vysvetlit tlacenim dolarov" Takže to nebude kvôli tomu, že zlato slúži ako zabezpečenie sa voči inflácii?
5. Nezamestnanosť Estónska je momentálne 11,4 % a aj v období najväčšej krízy mala 18,8 % (len na pol roka!!!). Narozdiel od nás (a iných zadĺžených krajín EÚ), u nich nezamestnanosť odvtedy prudko klesala. Pred krízou mali nezamestnanosť aj pod 4 %. Vďaka za tento krásny príklad. http://www.google.com/publicdata/explore?ds=z8o7pt6rd5uqa6_&met_y=unemployment_rate&idim=country:ee&fdim_y=seasonality:sa&dl=en&hl=en&q=estonia+unemployment
6. Somálsko je anarchia, neviem, prečo to sem pletieš. Tam je pre mňa zaujímavé ako voľný trh, napriek neexistencii štátu, dokáže riešiť komplexné problémy.
To odporúčanie na sťahovanie je tiež teda argument... :-/ Ak človek nesúhlasí s istými vecami, odporučme mu odsťahovať sa. To je riešenie vysťahovať každého, kto nesúhlasí. Podľa rovnakej logiky by na Slovensku žilo len málo ľudí a asi ani ty.
ivansml ·
3. Zlato nie su peniaze, lebo sa nim neda platit, t.j. nesplna zakladnu funkciu penazi ako medium of exchange. Zlato je v sucasnosti iba komoditou, takze sa opravnene pytam, preco prave cena ropy relativne k zlatu a nie k inej komodite je ta "prava".
4. Zlato moze sluzit na zabezpecenie proti inflacii, aj ked ti co ho kupuju teraz na vrchole bulbiny na nom urcite prerobia. Ale to neznamena ze zlato je nejakym magickym meradlom inflacie. Opakujem, ak by narast ceny zlata bol sposobeny tlacenim dolarov, tak by logicky rovnako museli rast aj ceny vsetkych ostatnych statkov, t.j. cena zlata relativne voci ostatnym statkom by bola zhruba rovnaka. Nic take sa nedeje, naopak cena zlata voci ostatnym statkom v priemere prudko stupla.
To znamena ze narast ceny zlata je sposobeny niecim specifickym, nie vseobecnym narastom cien. Je mozne ze dovodom je spekulativny dopyt investorov ktory ocakavaju prudku inflaciu v _buducnosti_ a zaroven pokladaju zlato za specialne odolne voci inflacii, ale to je z ekonomickeho hladiska dost odlisna situacia.
5. V Estonsku rastla nezamestnanost dva roky, zo 4% na 19%, a po dalsom roku klesla iba o tretinu. Zatial co pred krizou bol estonsky HDP na hlavu vacsi ako slovensky, dnes je to naopak. Neviem co je na tom krasne.
Tibor Pospíšil ·
Ak teda zlato nie sú peniaze, prečo typicky v krajinách s papierovou štátnou menou je platenie inými "peniazmi" zákonom zakázané? Však ak zlaté mince nie sú peniaze, tak by ich nikto nepoužíval. Načo to teda zakazovať?
libertarian ·
Tibor,
síce formalne, aj logicky máš pravdu. Ale zaroven je pravdou aj to, že zlatom by nik neplatil, aj keby to bolo dovolené. Ludia by robili to, čo mnohí robia už teraz : Úspory by menili na zlato, a zakopavali ho. A bežné výdavky by platili tým papierovým šmejdom.
To, že zlato rastie, je vyvolané aj tým, že stale viac ludí ho kupuje a odkladá. Zlato bude mať stale vyššiu cenu (meranú v tých papierových šmejdoch). A benmarke a Trichet II. sa o to postaraju.
libertarian ·
A ešte doplnam :
Nie je to tak, že stat zakazuje platby zlatom.
Je to tak, že : Stat ZAKAZUJE, ABY SI ODMIETOL PLATBU V PAPIEROVEJ STATNEJ MENE . A toto je trochu iný význam.
Ludia by boli radšej, keby ich vyplacali priamo v zlate. Aj ked, priznavam, že dnes ešte väčšina ludi tomuto nerozumie. Ale zanedlho pochopia.
Tibor Pospíšil ·
Alebo inak, aby sme sa tu neslovíčkarili:
Zlato sa nepoužíva ako medium of exchange preto, že je to zákonom zakázané. Nevieme povedať, či by sa používať nezačalo, keby jeho používanie nebolo blokované násilne. Naviac to, že centrálne banky zlato v poslednom čase nakupujú, tiež niečo signalizuje.
ivansml ·
Zakon prikazuje v niektorych sitaciach pouzivat statnu menu, ale nie vo vsetkych. Ak dvaja podnikatelia uzatvoria zmluvu, mozu si kludne dohodnut kompenzaciu v unciach zlata. Ale nezda sa mi ze by sa to stavalo prilis casto, preco asi?
A inak aj ked peniaze boli kryte zlatom, zaroven boli odjakziva kontrolovane vladou alebo panovnikom. Takze odvodzovat z historie ze v systeme sukromnych konkurencnych mien by zvitazilo krytie zlatom je trosku odvazne.
Karolisimo ·
A ak nie som podnikatel?
Mas pravdu, podnikatelia si mozu dohodnut kompenzaciu v comkolvek, ale vzdy to musia zuctovat v €. Takze prakticky cisty barter alebo uhrada v niecom inom ako oficialna mena nie je mozna (v skutocnosti sa to samozrejme deje, ale z pohladu etatistu alebo statu je to vysoko nemoralne priam ilegalne nepouzit oficialnu menu a nezaevidovat tranzakciu a neodviest dan z tohto obchodu).
kri ·
prepocitavat na statnu menu to musis z dovodu zaplatenia dane. ziadny iny dovod neexistuje. takze z pohladu etatistu to je uplne jedno, lebo dane tuto legalizovanu kradez musime platit ci menime priamo, alebo nepriamo.
George ·
Musím s Ivanom súhlasiť, zlato reaguje už len na oznámenie uvoľnenia menovej politiky prudkým nárastom (podľa fundamentov aj o 3% behom pár hodín popoludňajšej seansy). Merať ceny v zlate je zradné práve kvôli tomu, čím argumentuje Tibor (inflačnáňé fluktuácie sú príliš nerovnomerné)- cena zlata rastie príliš rýchlo a tak ako každá komodita podlieha bublinám (ajkeď osobne by som netvrdil, že bublina na zlate sa končí, ona bude pokračovať hneď ako Fed začne uvoľňovať- teraz vedie expanzívnu politiku ECB, BoJ, BoE a SNB čo prirodzene tlačí dolárový index nahor a ten zas odrádza špekulantov od longovania zlata).
Ak chcete mať lepší prehľad o cene ropy, tak by ste ju museli očistiť nejakým komoditným indexom, alebo aspoň vyjadriť cenu ešte v niekoľkých ďalších komoditách. Vyjadriť cenu ropy v zlate má nulovú výpovednú hodnotu... Keď si vyjadríte americké HDP v zlate, tak tiež od roku 2000 výrazne klesalo a predsa americká ekonomika v tomto období vzrástla :)
Ronnie König ·
kratka poznamka k inflacii:
v USA, ak sa pouzije na vypocet inflacie ta metoda, aka bola pouzita napr. za Nixona, kedy sa hovorilo o velkej inflacii, tak dnes je inflacia porovnatelna. Dnes je to v USA asi 10%. Hyper to nie je, ale je to velmi zle a bude horsie, ak sa bude pokracovat v nastolenom style.
Braňo ·
Za Nixona nerastla kvalita vyrobkov tak ako dnes. Pokial si dnes kupis auto za rovnaku cenu ako pred 10 rokmi, tak to neznamena, ze je to rovnake auto, kedze dnes v cene dostanes klimu, elektroniku, bezpecnostne prvky, atd.
Ale aj keby sme sa pozreli na ceny cez deflator HDP, ktoreho metodika sa nijako nemeni, tak inflacia urcite nie je 10%:
http://research.stlouisfed.org/fredgraph.png?g=5ML
Ronnie König ·
V tomto vidim 2 problemy:
1. tiez si neviem predstavit, ze za Nixona nekupili lepsie auto ako za LBJ-a alebo Kennedyho.
2. ak by za Nixona ratali inflaciu metodou ako dnes, tak by dosli k tomu, ze vtedy vlastne ani inflacia nebola.
Ten vypocet 10% som nerobil ja, to robili analytici, co dnesnej metode neveria.
ivansml ·
To maju byt tie udaje zo shadowstats.com? Ze vraj analytici, ten bol dobry :)
Ide o jedneho cloveka, ktory k oficialnym statistikam pricita nejaku konstantu (metodiku nezverejnuje) a potom to predava za peniaze na svojej stranke. Fakt doveryhodny zdroj.
Braňo ·
1. Ja predsa netvrdim, ze sa predtym auta kvalitativne nezlepsovali. Ale zalezi predsa aj na rychlosti akou kvalita rastie. Takisto nastupili nove produkty, elektronika, PC, atd.
2. Tak to asi tazko. Pozrite si spravu Boskinovej komisie alebo to aspon niecim podlozte.
Dakujem za informaciu, ze ste ten vypocet nerobili vy, ale to znie ako keby ste sa priznali, ze problematike nerozumiete. Tiez by som radsej uvital informaciu, kto teda ten vypocet urobil a ako ho urobil.
Ronnie König ·
Dal som si namahu a uploadol som co sa hovorilo o inflacii, metodologii vypoctu posledne v Peter Schiff radiu:
http://www.menejstatu.sk/wp-content/uploads/2012/03/pa_20120316-RealInflation.mp3
Napr. Ron Paul v diskusii s Bernankem spomina 9% inflaciu podla starej metody (3:47 -> )
http://www.youtube.com/watch?v=wjd0-aVCrec
American Institute for Economic Research (AIER) uvadzaju 8%
Cez google sa da samozrejme najst dalsie zdroje. Ja som nasiel tak od 6 do 10%. Teda ovela vyssie cisla ake uvadzaju vladne zdroje v USA.
Braňo ·
Peter Schiff ani Ron Paul neobjasnili svoju metodiku, takze zareagujem len na ten AIER, kde sa da aspon nieco docitat:
"The not-for-profit research group measures inflation without looking at the big, one-time purchases that can skew the numbers. That means they don''t look at the price of houses, furniture, appliances, cars, or computers."
V podstate si vyselektovali spotrebny kos, vyhodili z neho dve tretiny nakupenych vyrobkov a ukazali, ze rast cien zvysnej tretiny je "sokujuco" iny ako rast cien v celom CPI. Takisto nie je zname, ake vahy zvolili, ci je to prevazene skutocne nakupenym mnozstvom, alebo len jednoduchym priemerom.
Dobry marketing, na ludi to zjavne zabera.
Ronnie König ·
Tak vlada ma svoj marketing tiez. Zjavne aj ten zabera :) To ale teraz sa bavime, kto comu veri, lebo je jasne, ze statistiky sa daju tak naformulovat, aby vyslo to, co komu vyhovuje. Myslim, ze prestrelka liniek na taky alebo onaky vypoceta asi v pripade nesej diskusie moc nepomoze.
Ja verim Schiffovi a spol. Vy Krugmanovi a spol. Nakoniec vsak rozhodnu ludia, volici, ktori vedia kolko im z penazenky dolarikov uteka. Tej vladnej verzii ludia uz moc neveria. Ako by aj mohli, ked za sto rokov z dolara zmizlo cez 90 centov.
Braňo ·
Nechapem, co ma s tymto vsetkym Krugman, ale ja teda nie som jeho fanusik.
"Ako by aj mohli, ked za sto rokov z dolara zmizlo cez 90 centov."
Realna mzda sa sa ludom za sto rokov niekolkokrat znasobila. A ludom je uplne jedno kolko si kupia z jedneho dolara, ak maju v penazenke dolarov stale viac a viac.
Zili by ste poslednych 20 rokov radsej v Japonsku pri priemernej 0% inflacii, alebo skor v USA pri priemernej 2% inflacii?
Ronnie König ·
OK, tak s tym Krugmanom som sa netrafil. On je takym velkym obhajcom vladnych reportov, tak som myslel, ze aj nazorovo by ste si rozumeli.
Ked clovek zije z vyplaty do vyplaty a vyplata mu rastie tak isto ako ceny, tak samozrejme mu to je v celku jedno. Ti co maju uspory, tak tym to samozrejme jedno nie je. Ci realna mzda stale rastie, o tom by som si dovolil pochybovat. Podla toho co som cital, tak napr. generacia baby-boomers sa mala urcite lepsie ako dnesna.
Ak sme ale este diskusiu neukoncili, tak musime najprv rozriesit co je teda ta inflacia :) Neviem presne ako ste mysleli, ze Ron Paul ani P.Schiff nevysvetlili metodu. Vsak sme jasne povedali, ze ta metoda, ktora sa pouzivala vtedy. To nie je tajomstvo, ako vyzeral ten kosik vtedy, ci je?
".. where economists calculating CPI according to the original basket of goods have determined that price inflation has increased 9.5% per year since 2006, rather than the 2.25% reported by the government."
Tibor Pospíšil ·
" A ludom je uplne jedno kolko si kupia z jedneho dolara, ak maju v penazenke dolarov stale viac a viac. "
.
To je pekný argument. Som zvedavý, čo povieš na to, keď ho použijem v opačnom garde
http://pospisil.blog.sme.sk/c/80955/Inflacia-robia-si-z-nas-srandu.html
.
Mne je totiž jedno, či náklady, ktoré štát do inflácie nepočíta (náklady na bývanie) nazveš investícia, resp. iným "sofistikovaným" spôsobom mi zdôvodníš, prečo by sa do inflácie nemali počítať. Pretože ja, ak chcem bývať, tak ich zo svojej peňaženky zaplatiť musím.
ivansml ·
"Ak sme ale este diskusiu neukoncili, tak musime najprv rozriesit co je teda ta inflacia :) Neviem presne ako ste mysleli, ze Ron Paul ani P.Schiff nevysvetlili metodu. Vsak sme jasne povedali, ze ta metoda, ktora sa pouzivala vtedy. To nie je tajomstvo, ako vyzeral ten kosik vtedy, ci je?"
Predpokladam ze Schiff ani Paul neratali inflaciu sami, ale maju tych 9.5% z ineho zdroja. Pokial nevieme z akeho a podla akej metodiky, tak asi tazko mozeme nieco vyriesit.
V kazdom pripade si odporucam pozriet http://bls.gov/cpi/cpiqa.htm#Question_5 a detailnejsie http://bls.gov/opub/mlr/2008/08/art1full.pdf . V skratke: odhady inflacie okolo 10% su zalozene na uplne nerealnych predpokladoch o tom, ako zmeny v metodike ovplyvnili vypocet CPI. Aj ked neexistuju oficialne data ratane kompletne pomocou starej metodiky, parcialne vypocty nasvedcuju tomu ze zmeny mali minimalny vplyv (v desatinach percenta).
Braňo ·
Ronnie,
"Podla toho co som cital, tak napr. generacia baby-boomers sa mala urcite lepsie ako dnesna."
Mate zdroj? Lebo oficialne cisla hovoria nieco ine:
http://research.stlouisfed.org/fredgraph.png?g=5NB
Takto vyzera historicka inflacia (modrou), ked na nu pouzijeme sucasnu metodiku. Cervena je standardne CPI:
http://i41.tinypic.com/2ilycso.jpg
Ziaden velky rozdiel tam nie je. Data su od BLS:
http://www.bls.gov/cpi/cpiursai1978_2010.pdf
"according to the original basket of goods"
Toto ale nie je povodna metodika. Toto vyzera len na porovnanie cien dnesnych vyrobkov s kosom v 1982. Nemate link na original vypocet, lebo si skutocne neviem predstavit ako mohol niekto porovnavat ceny bez toho, aby zohladnil kvalitativny vyvoj produktov, geograficke zmeny, a pod.
Ronnie König ·
ad BabyBoomers: odvolavam sa napr. Stefana Molyneuxa: http://www.youtube.com/watch?v=a78P4g7wwDs
alebo aj po kratkom hladani som nasiel toto:
http://money.usnews.com/money/blogs/planning-to-retire/2008/11/21/3-reasons-baby-boomers-aare-the-richest-generation-in-history
Braňo ·
Tibor,
neviem presne, co je tvoja vyhrada, ale ceny nehnutelnosti zohladnuje imputovane najomne. Nie je to dokonaly indikator, ale v case, ked si pisal tvoj clanok, tvorilo imputovane najomne 8,50% spotrebneho kosa (co je najvyssia vaha zo vsetkych poloziek) a skor naopak nadhodnocovalo inflaciu.
Tibor Pospíšil ·
8,5% výdavkov na bývanie .... tak presne o tom som hovoril. Však nech sa prihási ten, čo na bývanie (nájomné, alebo splátky hypotéky) platí LEN 8,5%.
Braňo ·
Tibor,
"Však nech sa prihási ten, čo na bývanie (nájomné, alebo splátky hypotéky) platí LEN 8,5%."
V spotrebnom kosi vystupuje skutocne najomne a aj imputovane najomne, ktore spolu davaju okolo 10% (cize to su dve rozne veci). Okrem toho je tam samozrejme aj vodne, stocne, atd.
Ale treba si tiez uvedomit, ze tych 8,5% neznamena, ze tolko dava clovek z platu na nejake pomyselne najomne. Mozeme to ilustrovat napr. na polozke cigarety, ktora tvori 2,3% spotrebneho kosa. Vy zacnete uvazovat, ze ked priemerne zarabam 700€, tak 2,3% je tak 15€, co je absurdne male cislo. Ibaze nie kazdy Slovak fajci. Obdobne nie kazdy si kupil sam byt alebo plati sam najomne.
Braňo ·
Ronnie,
ten clanok ukazuje, ze baby boomers, sucasni 50-60 rocni, ludia su najbohatsia generacia, lebo vsetci spolu naakumulovali najviac prijmu. Nejde o zarobok na jedneho cloveka, ale vsetkych spolu.
Sucasni tridsiatnik- styridsiatnik zaraba realne viac ako baby boomer, ked mal tridsat- styridsat.
George ·
Laspeyresov index sa mení podľa štatistických prieskumov štruktúry spotrebného koša... použiť súčasný index na meranie inflácie pred 40 rokmi je ako merať školským pravítkom Golden Gate...
Ronnie König ·
Myslis to tak, ze pouzit dnesny kosik aj s vyrobkami, ktore vtedy este neexistovali je hlupost alebo sucasnu metodu na vtedajsiu dobu je hlupost? Totiz to prve nikto netvrdi a to druhe je podla mna uplne normalne. Ked je raz metoda dnes uz lepsia a mame vsetky potrebne historicke udaje z tej doby, tak nie je dovod, preco by taky vypocet nemal vypovednu hodnotu.
George ·
Index spotrebiteľckých cien merá vývoj spotrebiteľských cien, preto ho treba obmieňať :). Pred 50-timi rokmi mal kôš inú štruktúru (iné váhy, produkty atď...). Dnes už ani neexistujú tie produkty čo vtedy, takže tak či tak ich musíte nejako nahradiť a aké výrobky zoberiete?
Ja som len chcel napísať, že zostavenie spotrebiteľského cenového indexu nie je také jednoduché, on totižto musí reprezentovať koše spotrebiteľov...
Ronnie König ·
aha, ale v tom pripade to vyzera, ze celkom nevies v com je ten rozdiel medzi metodou vtedy a teraz. Nie je to len v kosiku. Su tam take finty, ktore umoznuju napr. ignorovat narast ceny tovaru A, ak si pani statistici povedia, ze existuje alternativa B a teda, ze uz nie je dovod dalej kupovat A. Takisto ta nova metoda vseliako naraba s tym, ze ci je zdrazeny tovar nejako vylepseny a teda narast ceny sa nemusi vobec ratat. Ono to v teorii vyzera vsetko pekne a mudro, ale je to alchymia, ktora umoznuje podla subjektivnych nazorov vyprodukovat akekolvek vysledky.
Ja najviac verim nazoru, ze objektivny vypocet inflacie neexistuje. Nazor co prezentoval Peter Schiff (linka co som uviedol inde v diskusii) alebo ina linka tu:
http://www.menejstatu.sk/wp-content/uploads/2012/03/pa_20120319_high-inflationOldMethod.mp3
mi pripada nazor zdraveho rozumu a vladne udaje, ktore hovoria ako nam je vsetkym stale lepsie a ze inflacia je uplne zanedbatelna, mi pripadaju ako ucelova hra na volica, ktora na mna neucinkuje.
George ·
"Ja najviac verim nazoru, ze objektivny vypocet inflacie neexistuje." -to ani nikto netvrdí, CPI nám dáva len obraz o vývoji spotrebiteľských cien, nič viac. Ekonómovia to dobre vedia. Každý človek má individuálny spotrebný kôš, ktorý sa môže meniť odlišne od CPI. Na tom nie je nič kontroverzné.
"ignorovat narast ceny tovaru A, ak si pani statistici povedia, ze existuje alternativa B a teda, ze uz nie je dovod dalej kupovat A." -Nie je to finta ale substitučný efekt :) Ako som napísal vyššie Laspeyresov index sa zostavuje na základe štatistických prieskumov :)
"Takisto ta nova metoda vseliako naraba s tym, ze ci je zdrazeny tovar nejako vylepseny a teda narast ceny sa nemusi vobec ratat. Ono to v teorii vyzera vsetko pekne a mudro, ale je to alchymia, ktora umoznuje podla subjektivnych nazorov vyprodukovat akekolvek vysledky. "
-Áno, očisťuje sa a? Na samotný CPI to nemá nejaký závratný vplyv. Takýto CPI zohľadňuje už aj kvalitatívne zlepšenie, ktoré je v súčasnosti v niektorých sektoroch badateľné už aj v horizonte jedného roka :) A akékoľvek výsledky asi nevyprodukujete, ak máte zadanú určitú štruktúru a určité reálne ceny.
Ak Vám tak vadí výpočet CPI, tak máte k dispozícii aj napríklad GDP deflator a iné... Btw. podľa toho bola inflácia za posledný čas ešte nižšia ako podľa CPI.
Čo celkom dobre zapadá, pretože Laspeyresov index má tendenciu nadhodnocovať infláciu (a nadhodnotil ju napriek tomu, že ho štatistici podľa Vás umelo podhodnocujú "alchýmiou").
A keď je pdoľa Vás spotrebiteľská inflácia niekde pri 8-9% , vôbec Vám nepríde divné, že sa životná úroveň drasticky neznižuje? Teda popravde neviem ako dlho podľa Vás už trvá takáto vysoká inflácia.
Ronnie König ·
vsak to! Ja mam pocit, ze sa zivotna uroven sa znizuje.
George ·
Tak v období recesie sa určite znížila to popierať nejdem, ale to nebolo spôsobené infláciou ale poklesom výkonu ekonomiky... Preto som sa Vás nepriamo opýtal ako dlho trvá tá inflácia na úrovni cca 9% :) ?
Braňo ·
"V prostredí vysokej inflácie sa sporenie stáva nevýhodným, čo naozaj tlačí na konzum."
Zakladna chyba. Pre output je uplne jedno, ci setrite alebo konzumujete. Setrenie = uspory su totiz investicie. Vid. ekonomika Ciny, ktora setri okolo 40% svojho prijmu (HDP). Problem nastava vtedy, ked peniaze zostavaju v ponozkach, ci trezoroch. Uplne ignorujete V z Fisherovej identity MV=PY a pozerate stale len na M.
"ECB za poslednú dobu vydala 1 bilión nových, ničím nekrytých, eur. Z toho veľká časť išla na nákup verejného dlhu Talianska a iných problémových krajín EÚ."
ECB v prvom rade nic nevydala. Druha vec: chce autor volnemu trhu zakazovat, co nakupovat a co nie? Volny trh si na rozdiel od autora nemysli, ze Taliansko je problemova krajina. Naopak Portugalska rizikova prirazka je stale vysoko, takze kroky ECB neznamenaj automaticky pomoc pre statne dlhopisy. Doporucujem si tiez pozriet vyvoj TedSpreadov, alebo nejakeho euribor OIS spreadu, mozno autor pride na to, preco ECB robi to, co robi:
http://www.bloomberg.com/quote/!LOIS3:IND
Vsetkym zastancom Karpisovho linku inflacia vs deflacia doporucujem moju seriu s Karpisom:
http://blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2012/01/27/branislav-zudel-inflacna-panika/
http://blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2012/02/03/branislav-zudel-este-raz-k-inflacii/
http://blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2012/02/21/branislav-zudel-milton-friedman-ako-advokat-hyperinflacie/
Tibor Pospíšil ·
A aby to bolo komplet, tak ja pridám reakciu Juraja Karpiša
http://www.iness.sk/stranka/6836-Odpoved-Branislavovi-Zudelovi.html
Braňo ·
To nie je komplet, JK mal este jednu reakciu. Citujem ho vzdy v uvode.
Tibor Peták ·
Ten pokec s Karpišom som už v dobe uverejnenia čítal, bol zaujímavý.
Predsa len otázka... Tvrdíš, že hospodárske cykly sú spôsobené krátkodobou rigidnosťou cien. Zdá sa ti ale, že momentálna monetárna politika zmierňuje dopady hospodárskych cyklov? Nie sú tie bubliny čoraz častejšie? Nie je tých zlých vedľajších účinkov priveľa? Naozaj sa dá urobiť z ničoho niečo?
Ja voľnému trhu nechcem nič prikazovať, či zakazovať, ale ja ten voľný trh v tomto veľmi nevidím. Vidím len garantovaný výnos ECB-ečkou. Nič také voľný trh nedokáže.
(To nie je reakcia na tvoju reakciu.) Všeobecne, argument plánovačov, že niečo nenastalo (napr. hyperinflácia), je divný. Komunisti mohli 40 rokov tvrdiť, že ich plánovanie funguje.
Braňo ·
"Zdá sa ti, že momentálna monetárna politika zmierňuje dopady hospodárskych cyklov?"
Ano, od Volckera az do 2008 bola americka monetarna politika implicitne zamerana na stabilizaciu M*V a teda vlastne nominalneho HDP a bola celkom uspesna. Variabilita viacerych premennych poklesla. Od 2008 je vsak FED konzervativnejsi, kvoli netradicnej menovej politike.
Bubliny nie su taky problem a monetarna politika ich nevyriesi a ani by nemala. V clanku som ukazal priklad Australie, ktora mala rovnaku "bublinu" na trhu s nehnutelnostami ako Spanielsko, ale takmer ziadnu recesiu. Cize ked sa chce, tak to ide. Bublina dotcom tiez nespravila v USA nejake velke skody. Subprime hypoteky sa paradoxne najviac rozbehli az na vrchole cyklu, pri najvyssich urokovych sadzbach.
Taktiez si nemyslim, ze primarnou pricinou bublin je monetarna politika. Ludia mozu kludne vytvorit bublinu aj pri konstatnom mnozstve penazi. Staci ak sa zvysuje velocita, horuckovito rastie pocet transakcii.
To, ze centralna banka garantuje nejaku urokovu sadzbu (aj do konkretnej buducnosti) neznamena isty vynos. Pri nevyuzitych kapacitach a nezamestnanosti je uplne normalne, ze urokove sadzby su dole.
A komunisticky system 40 rokov predsa za zapadom zaostaval. To, ze sa nezrutil, neznamena, ze bol do 1989 rovnako efektivny ako zapadny system. Ten argument, ze inflacia neprichadza, nie je divny. Divna bude asi skor teoria, ktora predikuje vysoku inflaciu, ktora vsak v realite neprichadza.
George ·
1) Bublina môže vzniknúť aj bez veľkej monetárnej expanzie- súhlas, za špecifických podmienok :)
2) Otázka je skôr, prečo by prasknutie dotcom malo spôsobiť veľký output gap? Pri realitnej bubline vUSA to bolo jasné- ľudia nešetrili a mali veľmi natesnané výdaje (veď na cene mi naberajú domy). Americké domácnosti majú na krku dlh o niečo menší ako americké GDP. Väčšina z toho dlho sa jednoducho roluje :). Zvýšením úrokových sadzieb nezmeníte fakt, že úvery treba prerolovať, samozréjme vyššie splátky zatlačia nadol spotrebu domácností (C).
Súhra mnohých okolností :)
Fakt, že na vrchole bolo poskytnutých veľa hypoték celkom zapadá do kontextu, že to bol vrchol :) Ďalej, nepoznáte štruktúru dlhu domácností, takže konkrétny objem poskytnutých úverov môže mať x príčin.
3) Nepoznáte štruktúru dlhu austrálskych domácností a nepoznáte ich rozpočty atď, atď... Spľasnutie bubliny sa môže prejaviť stagnáciou alebo len nižším rastom. Dôležitá je veľkosť distorzie časovej štruktúry kapitálu a zlej alokácie zdrojov. Cenové porovnávanie veľkosti bublín Vám nič nepovie o reálnych pomeroch :)
4) Vlaste vo zvyšku už s Vami súhlasím :) napríklad ČNB robí aj pekné grafické pravdepodobnostné predikcie budúcich úrokových mier :)
Braňo ·
"Otázka je skôr, prečo by prasknutie dotcom malo spôsobiť veľký output gap?"
Za prve tam mozu byt nalady trhu: trh zacne narychlo zhanat likviditu, klesa velocita, ceny su rigidne, realny output klesa.
Druha vec moze byt fakt, ze ak padne cena akcii, tak sa znizuje wealth, ktory uz nemoze byt pouzity ako kolateral pri uveroch. Toto je aj pripad subprime krizy. Opat rastie dopyt po peniazoch, klesa velocita,...
Preto sa priklanam k tomu, aby centralna banka cielovala M*V, teda ked V klesa, tak banka navysi M, aby udrzala celkovy nominalny produkt stabilne rastuci.
Zvysenie sadzieb zatvori output gap (znizi spotrebu domacnosti), ale nemalo by z pozitivneho gapu spravit prudko negativny.
"Fakt, že na vrchole bolo poskytnutých veľa hypoték celkom zapadá do kontextu, že to bol vrchol"
Argument rakusanov je, ze centralna banka oklame ludi nizkymi sadzbami a ti si naberu uvery. Potom pride zvysenie sadzieb a ludia nebudu mat na splacanie. Ibaze empiricky toto neobstoji. Najhorsie boli na tom hypoteky brane tesne pred krizou.
"Dôležitá je veľkosť distorzie časovej štruktúry kapitálu a zlej alokácie zdrojov."
Tak uvedte velkost oboch "distorzii" a uvedte aj mechanizmus ako vznika tato distorzia a ako nasledne sposobuje pokles HDP.
George ·
1) No práve to, že to záleží od nálady a situácie na trhu :) Preto niekedy bublina spôsobí problémy a inokedy len pomalší rast :)
2) "zníženie sadzieb zatvorí output gap" -A tu je kameň úrazu. Čo ak bola pred krízou časť produkčných prostriedkov využitá práve na tvorenie statkov, ktoré nikdy žiadne potreby neuspokojili (pri daných cenách)? Myslím, že Vám netreba hovoriť o miliónových mestách duchov v Číne :) Počas bubliny bol dopyt po realitách čiste špekulatívny. Všade v USA boli domy na prenájom. Renty a ceny domov boli v šialenom pomere (pri prenajímaní by sa Vám investícia do domu nikdy nevrátila, vrátila by sa možno Vašim deťom v dôchodku). Minimálne časť prostriedkov bola využívaná len kvôli bubline, má zmysel dorovnávať tento gap? Asi nie... Ale uznávam,
stále sú aj produktívne odvetvia v neefektívnych pásmach
3) "Argument rakusanov je, ze centralna banka oklame ludi nizkymi sadzbami a ti si naberu uvery. Potom pride zvysenie sadzieb a ludia nebudu mat na splacanie. Ibaze empiricky toto neobstoji. Najhorsie boli na tom hypoteky brane tesne pred krizou." -A ? to je trochu irelevantné
http://research.stlouisfed.org/fred2/series/EVAXDBNQ?cid=32371
-vychádzate z tohto?
http://www.standardandpoors.com/servlet/BlobServer?blobheadername3=MDT-Type&blobcol=urldata&blobtable=MungoBlobs&blobheadervalue2=inline%3B+filename%3DFS_SP_Case-Shiller_Home_Price_Indices_LTR.pdf&blobheadername
-Nevidím nič rozporuplné na tom, že ľudia dopytujú viac úverov pred vrcholom :) Na trhoch sa deje to isté. Napríklad na FOREXe sa bežne využíva protitrendový indikátor SSI. Retail uzatvára najviac longov na vrcholoch a najviac shortov na dnách :) (samozrejme je to stochastický zákon)
Mimochodom keď poklesne úroková miera, tak mi viete povedať, že to je vina CB a že si nemám brať taký úver? A mám vôbec na výber keď chcem úver? Taktiež by ma zaujímalo, koľko domácností vie niečo o monetárnej politike- minimum. A koľko majú dlhov? cez 90% GDP v Amerike
4) :D a kde som napísal, že sú vôbec kvantifikovateľné? Alebo distorzia v časovej štruktúre neexistuje preto, lebo sa nedá zmerať? Potom neexistujú ani preferencie, lebo o cole nemôžem povedať, že ju mám 3- krát radšej ako minerálku.
Nechce sa mi tu veľmi rozpisovať, takže ak máte záujem tak:
http://www.slideshare.net/fredypariapaza/capitalbased-macroeconomics
George ·
http://www.standardandpoors.com/servlet/BlobServer?blobheadername3=MDT-Type&blobcol=urldata&blobtable=MungoBlobs&blobheadervalue2=inline%3B+filename%3DFS_SP_Case-Shiller_Home_Price_Indices_LTR.pdf&blobheadername2=Content-Disposition&blobheadervalue1=application%2Fpdf&blobkey=id&blobheadername1=content-type&blobwhere=1244084557673&blobheadervalue3=UTF-8
Pardon, ten odkaz na case-shillerov odkaz je zle skopnutý :)
Braňo ·
"Čo ak bola pred krízou časť produkčných prostriedkov využitá práve na tvorenie statkov, ktoré nikdy žiadne potreby neuspokojili (pri daných cenách)? "
Co vsetky tovary a sluzby co produkujeme nam neprinasaju ziadny uzitok? :) A co ma uzitok s output gapom?
Takisto nerozumiem, co s tym maju mesta duchov v Cine, ci plne chladnicky nevyuzitych piv, atd.
Nie, vychadzam z vyskumov o subprime hypotekach, napr. Demyanykovej zo St. Louis FEDu. Druhy link nefunguje.
"Nevidím nič rozporuplné na tom, že ľudia dopytujú viac úverov pred vrcholom."
Vam nepride divne, ked ludia s rastom urokovej sadzby dopytuju viac uverov?
"Mimochodom keď poklesne úroková miera, tak mi viete povedať, že to je vina CB a že si nemám brať taký úver?"
Aka vina? Preco by ste si nemali zobrat uver? Je uplne normalne, ze domacnosti dopytuju viac uverov pri nizsej realnej sadzbe (nizsej ako prirodzena miera). Domacnosti nepotrebuju vediet takmer nic o monetarnej politike.
"Potom neexistujú ani preferencie, lebo o cole nemôžem povedať, že ju mám 3- krát radšej ako minerálku."
Preco si myslite, ze preferencie musia byt kvazi kardinalne, aby sa s nimi dalo kvantitativne pracovat?
A na zaklade coho verite Hayekovmu trojuholniku, atd., ak ide o netestovatelnu hypotezu?
George ·
Na začiatok- druhý odkaz som poslal druhý krát, je to ten case-shillerov index, večer som už bol unavený, tak som urobil pár chýb :)
"Co vsetky tovary a sluzby co produkujeme nam neprinasaju ziadny uzitok? A co ma uzitok s output gapom?" -Podsúvanie :) Ide o to, že v ekonomike existoval špekulatívny dopyt po reálnych veciach, ktoré pri daných cenách neuspokoja potreby (napríklad tie mestá duchov :) ). Predstavte si, že výdavky na ich stavbu sa prejavili na raste GDP, na tom nevidím nič rozporuplné. Akonáhle bublina spľasle, spľasnú aj výdavky a tak tento sektor bude tvoriť časť output gapu :)
"Nie, vychadzam z vyskumov o subprime hypotekach, napr. Demyanykovej zo St. Louis FEDu." -Ach tak, mne potom ešte napadla MBA, lenže jej štatistík, ale sú platené, takže som sa nimi potom nezaoberal... :)
"Vam nepride divne, ked ludia s rastom urokovej sadzby dopytuju viac uverov?" -Ceteris paribus určite, aj by som prepísal učebnice. Lenže svet nie je ceteris paribus :)
V skutočnosti tam mohlo zohrať úlohu obrovské množstvo nemerateľných faktorov. Ako som uviedol so speculative sentiment indexom. Je to vlastne využitie stochastického zákona, ktorý zjednodušene hovorí, že "mánia sa rozbehne pod vrcholom". :) Chápem, že real estate sa nedá stotožniť s forexom, ale bolo to čiste ilustratívne :)
"Aka vina? Preco by ste si nemali zobrat uver? Je uplne normalne, ze domacnosti dopytuju viac uverov pri nizsej realnej sadzbe (nizsej ako prirodzena miera). Domacnosti nepotrebuju vediet takmer nic o monetarnej politike." -Prepáčte, ale zle ste si vyložili to slovo vina :D no možno je chyba na strane mojej formulácie... Týmto ste si vlastne ale zodpovedali na otázku, prečo sa nechajú ľudia "nachytať". Ak väčšina ľudí nevie nič o ABCT a väčšina ekonómov v pozíciach ju popiera, tak ako potom môžete očakávať rakúsky boom a bust? Prepáčte ale toto by bol už iný majsterštýk aj na mňa...
"Preco si myslite, ze preferencie musia byt kvazi kardinalne, aby sa s nimi dalo kvantitativne pracovat?"
Reč bola o meraní (yzmojej strany) a toto bol príklad.
Rovnako nemôžete (resp. nepoznám spôsob) ako chcete merať trhové distorzie a časovú štruktúru kapitálu a tým ich potvrdiť :)
"A na zaklade coho verite Hayekovmu trojuholniku, atd., ak ide o netestovatelnu hypotezu?" Je to odvodené apriori a taký charakter má celá RE. AK ich chcete napadnúť, tak musíte nájsť chybu v ich dedukciách.
Prehlásiť, že niečo nie je pravda, pretože nie je v mojich silách to EMPIRICKY potvrdiť je jedna z popredných logických falacií. Rovnako ako tvrdenie "Boh neexistuje, lebo nemožno potvrdiť jeho existenciu." -až na to, že tu ide o náboženstvo :)
Btw. nie som "echt rakúšan", takže ak chcete ísť do detailných debát, tak skúste mises.org alebo aspoň mises.cz :) Jediné o čo mi išlo je ukázať, že Vaša kritika v skutočnosti nie je k veci. Vo zvyšku s Vami aj s "ivansml" súhlasím :)
Braňo ·
"Predstavte si, že výdavky na ich stavbu sa prejavili na raste GDP, na tom nevidím nič rozporuplné. Akonáhle bublina spľasle, spľasnú aj výdavky a tak tento sektor bude tvoriť časť output gapu."
To, ze bublina v nejakom sektore splasne, neznamena, ze cely output musi klesat. Jednoducho ak ludia prestanu kupovat a stavat domy, tak zacnu investovat alebo spotrebuvavat nieco ine. Pokles agegatneho outputu nastane, ak zacnu ludia peniaze drzat.
Motiv dopytu, ci uz je spekulativny, alebo iny, je irelevantny.
"Týmto ste si vlastne ale zodpovedali na otázku, prečo sa nechajú ľudia “nachytať”. "
Ale ved empiria ukazuje, ze ludia sa nenechali nachytat centralnou bankou. Nayvse ludia nepotrebuju skutocne vediet nic o monetarnej politike, ved im staci zobrat nejaku priemernu sadzbu a nemozu sa pomylit.
"Rovnako nemôžete (resp. nepoznám spôsob) ako chcete merať trhové distorzie a časovú štruktúru kapitálu a tým ich potvrdiť"
Nemozete a nepoznam su dve velmi rozdielne veci. Pokial to nejde, tak ide o nabozenstvo, vieru, netestovatelnu hypotezu.
"Je to odvodené apriori a taký charakter má celá RE. AK ich chcete napadnúť, tak musíte nájsť chybu v ich dedukciách."
Tak Hayekov trojuholnik urcite nie je "odovdeny apriori". Vsak to su kvazi odpozorovane fazy produkcie.
"Prehlásiť, že niečo nie je pravda, pretože nie je v mojich silách to EMPIRICKY potvrdiť je jedna z popredných logických falacií. Rovnako ako tvrdenie “Boh neexistuje, lebo nemožno potvrdiť jeho existenciu.”"
Vsak OK, ale pokial niekto hovori, ze cyklus sposobuje velke neviditelne spagetove monstrum, ktore nejde "odmerat", tak je to netestovatelna hypoteza. RE sa tym posuva smerom k nabozenstvu, k viere.
George ·
“To, ze bublina v nejakom sektore splasne, neznamena, ze cely output musi klesat. Jednoducho ak ludia prestanu kupovat a stavat domy, tak zacnu investovat alebo spotrebuvavat nieco ine. Pokles agegatneho outputu nastane, ak zacnu ludia peniaze drzat.” -A kde som napísal, že musí? Prepad jedného veľkého odvetvia zníži príjmy a v kontexte veľkého zadĺženia domácností sa znížia ich bežné spotrebné výdaje a začne aj klesať “wealth” ako ste písali. To vedie k zníženiu úverovania a tak sa tiahne špirála. Každopádne akosi ste odbočili od faktu, že boli vyprodukované statky, ktoré pri daných cenách nemajú žiadnu úžitnú hodnotu pre ľudí. A silne expanzívna monetárna politika drží ceny vysoko (resp ich hná ešte nahor v iných oblastiach). Nie je jedno, či sa postavia domy kvôli bývaniu alebo kvôli jednorázovej špekulácii, po ktorej zostanú stáť len tak. Je dosť výrazný rozdiel medzi špekulovaním s derivátmi, tulipánmi (že? ) a reálnymi objektami, ktorých výroba je kapitálovo náročná. Vzácne zdroje boli jednoducho využívané zle, to Vám ale GDP nezohľadní (rovnako ako ani výrobu zbraní atď…) Vy ale vravíte že je to irelevantné, treba sa pozerať na výšku a zmenu GDP, nie na to, či uspokojuje ľudské potreby.
“Ale ved empiria ukazuje, ze ludia sa nenechali nachytat centralnou bankou. Nayvse ludia nepotrebuju skutocne vediet nic o monetarnej politike, ved im staci zobrat nejaku priemernu sadzbu a nemozu sa pomylit.” -Fakt sa nenechali nachytať? Mne to tak veľmi nepripadá. Nabrali veľa hypoték? A vznikol problém s ich rolovaním keď sa úrokové sadzby zvýšili?
K tej znalosti- síce neviem o akých ľuďoch sa tu teraz konkrétne rozprávame ale napríklad real estateové projekty bývajú financované poväčšinou úvermi zafixovanými na LIBOR. Ale beriem to je už investovanie
Niekde ste tvrdili, že trvalo nejako príliš dlho kým prišla recesia. No keď sa pozriete na case-shillera, tak vidíte, že ceny začali prudšie klesať až okolo roku 2007, v 3. kvartáli sa začal CS umierňovať a potom začal znova výraznejšie padať ku koncu roka. 1. kvartál 2008 prišla recesia (ajkeď v druhom sa ekonomike USA podarilo ešte rásť- GDP beriem ako C+I+NX). Zmeny nastanú až keď sa ceny začnú výraznejšie uvoľňovať. Keď nejaká komodita dva týždne stagnuje (mierne klesá) tak tiež nikto nekončí dlhodobé shorty alebo longy (opäť len prirovnanie)
“Nemozete a nepoznam su dve velmi rozdielne veci. Pokial to nejde, tak ide o nabozenstvo, vieru, netestovatelnu hypotezu.” -Znova ste sa popreli (v danom kontexte) Povedzte mi ako odmeráte preferencie ľudí? Sú ich preferencie náboženstvo?
“Tak Hayekov trojuholnik urcite nie je “odovdeny apriori”. Vsak to su kvazi odpozorovane fazy produkcie.” -Ok Váš názor a chcete ho niečim doložiť? Chcete niečo vyvrátiť alebo poprieť?
“Vsak OK, ale pokial niekto hovori, ze cyklus sposobuje velke neviditelne spagetove monstrum, ktore nejde “odmerat”, tak je to netestovatelna hypoteza. RE sa tym posuva smerom k nabozenstvu, k viere.”- toto je nejaký nepodarený pokus o straw mana alebo ad hominem? Neviem Btw. skúste ísť medzi ľudí a odmerať tvar dopytovej krivky …skúste vyrátať aj smernicu alebo mi napíšte jej deriváciu
Prepáčte ale pokúšali ste sa niekedy konfrontovať s rakúšanmi? Lebo vidím, že Vaša kritika ide skôr smerom k tomu legendárnemu špagetovému monštru… Nech sa páči, ak máte záujem, napíšte súvislú kritiku a pošlite ju niekomu ako je Block , Boettke a spol. Najlepšie by bolo keby ste to viedli niekde verejne, fakt by ma zaujímalo, ako by to dopadlo
George ·
A ešte k tej Austrálii, ceny domov dosiahli maximum až v druhom kvartáli 2010 a v súčasnosti sú len o pár percent nižšie ako vtedy. Kde by bola Austrália keby ceny nehnuteľností padli tak ako v USA ťažko povedať....
http://www.abs.gov.au/AUSSTATS/abs@.nsf/Lookup/6416.0Main+Features1Dec%202011?OpenDocument
Andrej ·
odporucam:
http://ekonomika.sme.sk/c/6304560/ekonom-horvath-bohatym-treba-zdanit-palace.html
nejake citaty:
''Možno je tam priestor ešte z toho vyžmýkať viac, ale veľké sumy by som už nečakal'' -> ocenujem uprimnost
''Zároveň by bolo dobré zdaniť nielen nové autá, ale aj užívanie auta každý rok'' -> vsak ako by to bolo,keby sa nam tu ludia presuvali len tak zadarmo!
''a keď máme obavy o blahobyt nejakej skupiny obyvateľstva, je jednoduchšie im dať kompenzáciu priamo'' -> presne, treba kompenzovat nasledky zdanenia nejakou subvenciou
''my sme vo všeobecnosti medzi opatreniami privatizáciu veľmi neodporúčali. Sme presvedčení, že je lepšie ju robiť len vtedy, keď vieme, že to zefektívni fungovanie podnikov'' -> este by to nahodou bez statnych subvencii zbankrotovalo
''Najrealistickejšie je hovoriť o znížení sadzieb do druhého piliera. Prinieslo by to nové peniaze do rozpočtu, ktoré by sa dali vykázať ako nižší deficit. Otázka je, ako to zoberie do úvahy Brusel. '' -> ano, vzdy som si myslel, ze co sa tyka mojho zabezpecenia na starobu, tak najdolezitejsie je, co nato brusel!
a chutovka na zaver:
''Podstata dôchodkovej reformy bola, že sme mali nejaký implicitný dlh v dôchodkovom systéme. Teda sme prisľúbili nejaké platby do budúcnosti, na ktoré sme nemali. Reformou dôchodkového systému sme implicitný dlh premenili na explicitný, čo znamená, že sme ho preniesli z mimoúčtovnej položky do účtovnej. Zníženie sadzieb je opačná operácia. ''
Uzivatel ·
Smutné je, že Slovenská republika vyberá už i tak vysoké dane (v tomto patrí k špičkám vyspelého sveta) a stále sa nájdu ľudia, ktorým sa to zdá málo a vymýšľajú nové, vyššie alebo progresívnejšie dane.
A čo v článku navrhuje väčšie zdaňovanie nehnuteľností podľa výmery a cez cenové mapy, tak to je nehorázna drzosť. Ľutujem všetkých tých, ktorých rodičia sa za socíku (alebo ešte predtým) presťahovali do Bratislavy, žijú si svoj obyčajný život, majú tam rodinu, zázemie a teraz ich takýto blázon bude chcieť vydúriť preč.
Výsledkom bude, že o pár desaťročí sa nejaký ľavicový politik môže na tom priživiť, pretože si do volebného programu dá riešenie chudobných štvrtí, ktoré vďaka takýmto bláznovstvám budú (rýchlejšie) vznikať.
sydneysider ·
slovensko ma 1 z najnizsich celkovych danovych zatazeni v EU/OECD v pomere k HDP, rovna dan a jej degresivita vsak sposobuje, ze toto zatazenie je velmi nerovnomerne rozlozene na jednotlive vrstvy a najviac sa dotyka beznych/medianovych obcanov, zamestnancov a spotrebitelov, naopak bohatsi + kapital si uzivaju tutti-frutti
Andrej ·
http://www.iness.sk/stranka/6961-Tak-kto-ma-teda-najnizsie-vydavky.html
Tibor Pospíšil ·
V pomere k HDP. Akurát, že človek platí dane z peňazí, ktoré získa ako svoj príjem. A nie z nejakého há-dé-pé. Všetky dane v podstate zdaňujú príjem jednotlivca, pretože nikto iný netvorí hodnoty, nepoberá príjem.
libertarian ·
Na tom ficovom zdanovaní je najkrajšie to, že to odseru hlavne jeho voliči. Lebo oni su na konci zdanovacieho reťazca. Tie hnusne banky tie dane presunu ficovoličom do ich platieb za účty. Fakt príjemné.
Sice to odseru aj ostatní, ale tých ostatných je menej ako polovica.
Tibor Pospíšil ·
Článok o bilancii ECB:
http://finweb.hnonline.sk/c1-54958220-bilancia-ecb-tromfla-aj-nemecku-ekonomiku
George ·
"To, ze bublina v nejakom sektore splasne, neznamena, ze cely output musi klesat. Jednoducho ak ludia prestanu kupovat a stavat domy, tak zacnu investovat alebo spotrebuvavat nieco ine. Pokles agegatneho outputu nastane, ak zacnu ludia peniaze drzat." -A kde som napísal, že musí? Prepad jedného veľkého odvetvia zníži príjmy a v kontexte veľkého zadĺženia domácností sa znížia ich bežné spotrebné výdaje a začne aj klesať "wealth" ako ste písali. To vedie k zníženiu úverovania a tak sa tiahne špirála. Každopádne akosi ste odbočili od faktu, že boli vyprodukované statky, ktoré pri daných cenách nemajú žiadnu úžitnú hodnotu pre ľudí. A silne expanzívna monetárna politika drží ceny vysoko (resp ich hná ešte nahor v iných oblastiach). Nie je jedno, či sa postavia domy kvôli bývaniu alebo kvôli jednorázovej špekulácii, po ktorej zostanú stáť len tak. Je dosť výrazný rozdiel medzi špekulovaním s derivátmi, tulipánmi (že? :) ) a reálnymi objektami, ktorých výroba je kapitálovo náročná. Vzácne zdroje boli jednoducho využívané zle, to Vám ale GDP nezohľadní (rovnako ako ani výrobu zbraní atď...) :) Vy ale vravíte že je to irelevantné, treba sa pozerať na výšku a zmenu GDP, nie na to, či uspokojuje ľudské potreby.
"Ale ved empiria ukazuje, ze ludia sa nenechali nachytat centralnou bankou. Nayvse ludia nepotrebuju skutocne vediet nic o monetarnej politike, ved im staci zobrat nejaku priemernu sadzbu a nemozu sa pomylit." -Fakt sa nenechali nachytať? Mne to tak veľmi nepripadá. Nabrali veľa hypoték? A vznikol problém s ich rolovaním keď sa úrokové sadzby zvýšili?
K tej znalosti- síce neviem o akých ľuďoch sa tu teraz konkrétne rozprávame ale napríklad real estateové projekty bývajú financované poväčšinou úvermi zafixovanými na LIBOR. Ale beriem to je už investovanie :)
Niekde ste tvrdili, že trvalo nejako príliš dlho kým prišla recesia. No keď sa pozriete na case-shillera, tak vidíte, že ceny začali prudšie klesať až okolo roku 2007, v 3. kvartáli sa začal CS umierňovať a potom začal znova výraznejšie padať ku koncu roka. 1. kvartál 2008 prišla recesia (ajkeď v druhom sa ekonomike USA podarilo ešte rásť- GDP beriem ako C+I+NX). Zmeny nastanú až keď sa ceny začnú výraznejšie uvoľňovať. Keď nejaká komodita dva týždne stagnuje (mierne klesá) tak tiež nikto nekončí dlhodobé shorty alebo longy (opäť len prirovnanie)
"Nemozete a nepoznam su dve velmi rozdielne veci. Pokial to nejde, tak ide o nabozenstvo, vieru, netestovatelnu hypotezu." -Znova ste sa popreli (v danom kontexte) :D Povedzte mi ako odmeráte preferencie ľudí? Sú ich preferencie náboženstvo?
"Tak Hayekov trojuholnik urcite nie je “odovdeny apriori”. Vsak to su kvazi odpozorovane fazy produkcie." -Ok Váš názor a chcete ho niečim doložiť? Chcete niečo vyvrátiť alebo poprieť?
"Vsak OK, ale pokial niekto hovori, ze cyklus sposobuje velke neviditelne spagetove monstrum, ktore nejde “odmerat”, tak je to netestovatelna hypoteza. RE sa tym posuva smerom k nabozenstvu, k viere."- toto je nejaký nepodarený pokus o straw mana alebo ad hominem? Neviem :) Btw. skúste ísť medzi ľudí a odmerať tvar dopytovej krivky :) ...skúste vyrátať aj smernicu alebo mi napíšte jej deriváciu :)
Prepáčte ale pokúšali ste sa niekedy konfrontovať s rakúšanmi? Lebo vidím, že Vaša kritika ide skôr smerom k tomu legendárnemu špagetovému monštru... Nech sa páči, ak máte záujem, napíšte súvislú kritiku a pošlite ju niekomu ako je Block , Boettke a spol. Najlepšie by bolo keby ste to viedli niekde verejne, fakt by ma zaujímalo, ako by to dopadlo :)
libertarian ·
Tibor peták :
"Súčasní mainstreamoví ekonómovia sú v riešeniach našich problémov impotentní, dokážu totiž robiť len to, čo robili doteraz – spôsobovať prúsery a riešiť prúsery ešte väčšími prúsermi."
Ano.
Ale títo mainstreamoví ekonómovia su podporovaní väčšinou občanov. A dôsledky tej skazy si odserie kto ? No predsa tá väčšina voličov, ktorí podporuju politikov a mainstreamových ekonómov.
Je to teda aspon spravodlivé.
Max Payne ·
Zlato ma moc vela unikatnych a nenahraditelnych vlastnosti, nato aby bolo pouzite ako platidlo, alebo trcalo niekde v nejakom trezore, dokonca aj pozlatene konektory su plitvanie podla mna.