Na Slovensku po slovensky

Že na Slovensku po slovensky, vtĺkali do malého Dáriusa už od školských ľavíc. Rovnako ako do každého Slováka, ktorý si prešiel povinnou továrňou verejného školstva. Čiže do každého Slováka.

Slovenská obsesia jazykom má samozrejme svoju objektívnu príčinu. Od nášho arcinepriateľa (áno, maľokto si môže dovoliť arcinepriateľa – hádam len Sherlock Holmes a Sheldon Cooper) Maďarov sa bohužiaľ líšime iba jazykom. Dovolím si tvrdiť, že čo sa týka kultúry, histórie, náboženstva a schopnosti variť guláš, sme na nerozoznanie. Len si jednoducho nerozumieme (myslím tým všetko, čo sa dá pod týmto slovom predstaviť).

Celý maďarsko-slovenský spor je v podstate jazykový. A aj preto bol každý slovenský národný buditeľ slovenčinou posadnutý. Preto to notorické rušenie slovenských škôl zo strany budapeštianskych úradníkov. Ak nebude slovenčina, nebudú Slováci.

Ale Slováci už sú. Táto vojna je navždy vyhraná. A napriek tomu si Na Slovensku po slovensky žije pekne ďalej svojim životom. To čo malo možno v čase Apponyiho jazykových zákonov svoje rácio, už úplne zdegenerovalo do podoby, ktorú nám ukázal Dárius Rusnák. Také malé zadosťučinenie pre Hedvigu Malinovú. Môžeme už oficiálne prehlásiť, že dievčatá hovoriace verejne po maďarsky môžu prísť na Slovensku do problémov?

Že Slováci majú tendenciu brániť slovenčinu päsťami hlboko zakorenenú, som sa presvedčil na vlastnej koži. Sám mám nepríjemnú skúsenosť, keď som musel obhajovať právo priateľa z Islandu rozprávať po anglicky v Dolnom Kubíne. Rozprávať po anglicky so mnou, podotýkam.

Ruka v ruke s heslom na Slovensku po slovensky ide ešte jedna rozšírená predstava. Keby sme sa tu vraj kvôli jazyku navzájom netĺkli po hlavách, tak sa na ničom nedohodneme. Guyla po maďarsky a Ďurko po slovensky. Ako to teda je?

Existuje taký malý libertariánsky test o zmysluplnosti komunikácie. Ak je potrebné, aby pre obe komunikujúce strany stanovila vyššia moc povolený dorozumievací jazyk, tak niečo nefunguje. Jedna strana nemá dostatok motivácie. A tlačiť ju do toho násilím, nikdy neprinesie očakávané ovocie.

Existujú prirodzené trhové sily, ktoré motivujú obchodníkov, krčmárov, čašníkov, aby sa dokázali dohovoriť so svojimi zákazníkmi. Ak to nakoniec tak nieje, chyba nebude iba na komunikačnej úrovni, ale niekde hlbšie. Je rozumnejšie vyhnúť sa reštaurácií, kde o vás nemajú záujem, širokým oblúkom. Ušetríte si nervy a pravdepodobne aj žalúdočné problémy na nasledujúci deň.

Rovnako aj tá pekná Maďarka na bare, vám svojim nepochopením dáva niečo najavo. Možno sa viac oplatí investovať pozornosť a peniaze do jej kamarátky. Tá síce nieje až tak pekná, ale vám vaše úsmevy a komplimenty poctivo opláca.

Toto je samozrejme príklad z dobrovoľne kooperujúceho súkromného sektora. Diametrálne odlišná situácia nastáva, keď si idete na miestny úrad po pečiatku. Tam to nikdy nebude o dobrovoľne spolupracujúcich subjektoch. Ale o občanovi, ktorý „potrebuje“ službu a úradníkovi, ktorý nieje ničím motivovaný, aby mu ju poskytol.

Môžeme teda len lapidárne konštatovať, že kým budeme chodiť na úrad po opečiatkované lajstrá, dovtedy budeme riešiť, kto má akým jazykom rozprávať.

Súvisiace články

Mix

Program PS/SPOLU 2020 – zhrnutie

Na program PS/SPOLU (ďalej len “progresívci”) sa veľmi dlho čakalo. Progresívci totiž dlhodobo prichádzali s rôznymi víziami a nápadmi, ktoré však často boli brané skepticky, keďže pôsobili naivne. Mnohí preto očakávali, že progresívci vo

Filip Vačko

Diskusia (13)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.