Moralizácia vs. Sociálne pokuty
(Moralizačný fejtón)
Moralizácia zo strany štátu
Potreba moralizácie na úrovni štátu je v našom systéme integrovaná na rôznych úrovniach, napríklad keď sa priznáte k trestnému činu alebo priestupku ktorý ste vykonali. Ak svoj čin explicitne oľutujete, tak je to častokrát poľahčujúca okolnosť a to nezávisle od toho, čo si skutočne myslíte a toho, čo pred súdom nakoniec hovoríte. Očividné zvýhodňovanie ľudí pod tlakom moralizácie (presadzovanie a následné oceňovanie morálneho rozhodnutia a na základe toho zmierňovanie trestu) jednoznačne potvrdzuje moralizačnú funkciu samotného štátu.
Moralizácia zo strany polície
Potreba moralizácie na úrovni polície je tiež veľká. Policajt vám podľa zákona nemusí dať za každú cenu pokutu, ale môže Vás napomenúť a spustiť moralizačnú prednášku o tom, že takéto veci sa nemajú robiť a treba poslúchať a nasledovať všetky (nielen dopravné) predpisy. Sem tam sa nájdu tí chladnokrvní policajti, ktorí si odpustia akýkoľvek moralistický prejav a dajú vám bez slov pokutu. Našťastie takíto policajti sú už na vymretie a veľká časť z nich chcú byť už tí “spravodlivejší” a vďaka svojim moralizačným rečiam pokuty svojim obetiam odpúšťať.
Potreba silnej moralizácie u polície je teda veľká.
Moralizácia vs. Sociálne pokuty
Rád by som popísal unikátny model pokút za (v princípe akékoľvek) priestupky, ktorý:
- uspokojí silnú moralizačnú potrebu štátu
- uspokojí moralizačnú potrebu u množstva policajtov (u ktorých je táto potreba nevybúrená obvykle sú to tí dobrí, čo nechcú dávať vysoké pokuty)
- umožní zaviesť tzv. “ sociálne pokuty ” každý zaplatí toľko, koľko uzná za vhodné (v závislosti od toho ako sa finančne cíti)
- toto rozhodnutie (o výške zaplatenej pokuty) zostane čisto dobrovoľné
- pri správne nastavených parametroch (predpísaný čas moralizácie a výšky pokút) je možné dosiahnuť maximalizáciu ziskov z pokút a súčasne zabezpečiť efektívnejšiu prevenciu
Možnosť sociálnej voľby
Ak spáchate akýkoľvek priestupok (napríklad dopravný), budete mať na výber jednu z nasledujúcich troch možností:
- Zaplatiť pokutu v plnej výške a vyhnúť sa akejkoľvek moralizácii zo strany polície/štátu
- Úplne sa vyhnúť zaplateniu pokuty, ale absolvovať povinné moralizačné sedenie s vopred predpísaným časom trvania na polícii / štátnom úrade (ktorého dĺžka bude korelovať s vážnosťou priestupku / výškou finančnej pokuty)
- Zaplatiť časť pokuty a pomerne k tomu si znížiť dĺžku povinného moralizačného sedenia, napríklad na polovicu.
Tu by som rád podotkol, že súčasný stav je úplne ten najhorší. Musíte zaplatiť pokutu v plnej výške a súčasne sa častokrát nevyhnete ešte aj párminútovej moralizačnej prednáške.
Moralizačné sedenie
Moralizačné sedenie predstavuje verbálne presadzovanie akýchkoľvek moralizujúcich názorov voči páchateľovi priestupku, ktoré budú zo strany polície/štátu definovaný interval trvať, v závislosti od vážnosti spáchaného priestupku. Moralizačne sedenie nahradzuje finančný trest.
Vyššie sme si popísali, že štát aj polícia má silnú moralizačnú potrebu. Teraz si popíšeme, ako bude prebiehať samotné moralizačné sedenie.
Ak odmietnete zaplatiť pokutu za vykonaný priestupok, budete zadržaní a odvedení na policajnú stanicu. Tam sa podľa závažnosti priestupku budete musieť zúčastniť moralizačného sedenia, ktoré bude trvať napríklad 8 hodín. Pokiaľ vám to príde príliš dlho
(keďže svoj čas si ceníte príliš na to, aby ste celý deň sedeli na policajnej stanici a počúvali moralistické reči), môžete zaplatiť polovicu vašej finančnej pokuty a moralizačné sedenie skrátiť napríklad na 4 hodiny.
Ak ste chudobní, máte úžasnú možnosť neplatiť za priestupok úplne nič a len absolvovať niekoľkohodinové (prípadné niekoľkodenné) moralizačné sedenie (a súčasne uspokojiť moralizačnú potrebu štátu a polície).
Naopak ak ste bohatí, tak sa môžete úplne vyhnúť moralizačnému sedeniu a zaplatiť finančnú pokutu na mieste. Neuspokojíte síce moralizačnú potrebu štátu a polície, ale štátnu kasu určite.
Ak ste priemerný človek zo strednej vrstvy, tak sa len jednoducho zamyslíte nad tým ako veľmi si ceníte svoj vlastný čas (a život) a na základe toho absolvujete štátom predpísanú dĺžku moralizačného sedenia, plus zaplatíte adekvátny zlomok vašej pôvodnej pokuty.
Rád by som podotkol, že moralizačné stretnutie je po celú dobu vykonávané v izolovaných miestnostiach (s dostupnou pitnou vodou), kde okrem moralizujúcich príslušnikov štátu nie je ani GSM signál, ani wifi.
Maximalizácia ziskov
Výhoda tohto modelu pokút spočíva v tom, že je úžasne konfigurovateľný s vysokou granularitou.
Ak argumentujete tým, že väčšina ľudí nebude platiť pokuty a radšej absolvuje moralizačné sedenie, tak to len znamená, že dĺžka moralizačných sedení je nastavená v systéme príliš nízko. Väčšina ľudí si fakt dobre rozmyslí, či za parkovanie na prechode chce absolvovať 16 hodinový nudný, vyčerpávajúci a repetatívny moralizačný výklad zo strany polície alebo zaplatí 50 EUR.
Ak argumentujete, že väčšina ľudí sa bude vyhýbať moralizačným stretnutiam a radšej bude platiť pokuty, tak to len znamená, že výška finančných pokút je nastavená príliš nízko a treba ich adekvátne zvýšiť.
Záver
Správne nastavená výška pokút ako aj dĺžky moralizačného sedenia pre daný priestupok dokáže maximalizovať vyzbierané pokuty v prospech štátnej kasy.
Súčasne alternatívny prvok trestu moralizačné sedenie dokáže pôsobiť úžasne preventívne (fakt si dobre rozmyslíte, či vám parkovanie na prechode stojí za 16 hodín intenzívnej moralizácie na samotke). A čo je v našom sociálnom systéme úplne najdôležitejšie – celý systém má silne sociálny ako aj dobrovoľný aspekt. Môžete sa dobrovoľne rozhodnúť, akú výšku pokuty zaplatíte a ak ste úplný sociálny prípad, tak nemusíte platiť úplne nič.
Roman Kanala ·
V Ženeve to už nejako tak funguje, ale namiesto jalového moralizovania človek musí vytiahnuť peňaženku a poriadne. Normálne sa má pokuta odvíjať od príjmu. Policajt na mieste priestupku nebude zisťovať príjem a dá paušálnu pokutu. Ak ju človek poprie a vec ide pred Tribunal de police a potvrdí sa vina, tam sa už môže zisťovať príjem a podľa neho sa vypočíta pokuta. Jeden hlupák takto protestoval proti pokute 2 tisíc, že vraj je neprimeraná a vysoká. To sa platí pri prekročení rýchlosti o 31 km/h a viac, alebo pri recidívach. Sudkyňa sa opýtala, koľko zarába. On že zhruba 100 tisíc. Ona mu hovorí, že pri 100 tisícovom príjme ročne má cez 8 tisíc mesačne a potom je to úplne primeraná pokuta. Ten hlupák bol naozaj hlúpy, lebo povedal, že on nemá 100 tisíc ročne, ale mesačne. Sudkyňa zalapala po dychu a pokutu mu zvýšila na 25 tisíc.
Pri treste odňatia slobody sa v Ženeve pri ľahších trestoch nechodí do basy, ale človek dostane dni-trestu. Z príjmu sa vypočíta suma "deň-trestu", ktorú ak nezaplatí, ide do basy. Basa je preplnená viac ako 2-násobne a Švajčiarov je v nej len asi 5%, zbytok sú cudzinci. Tak sa namiesto nákladov na basu plní kantonálny rozpočet pokutami, vinník je na slobode a radšej si niekde požičia, ale zarába peniaze a má voľnosť pohybu. Táto forma trestu je systematická pre malé previnenia myslím do 3 mesiacov dní-trestu. Ale Vareha napríklad dostal pokutu ako časť trestu a odmietol zaplatiť 100 tisíc, vraj si radšej ešte posedí.
Alfonz ·
Podľa autora „štát aj polícia majú silnú moralizačnú potrebu“.
No naozaj zaujímavé konštatovanie. Lebo pri tom sa nedá vyhnúť otázke – kde sa to v nich berie ?
Moralizovanie je možné chápať ako snahu respektíve potrebu poučovať ľudí a viesť ich k tomu, aby sa správali morálne. Čo by mali vykonávať ľudia, ktorí sú morálni, sami sa morálne správajú a preto majú určité „morálne právo“ túto činnosť úprimne aj vykonávať. Asi by nemalo veľký účinok ak bude niekto pokrytecky kázať o potrebe a vhodnosti morálne sa správať (Ako už napísal Kryl – ... na rohu ulice vrah o morálce káže ...).
Takže - kde sa v tomto štáte berie tá jeho silná moralizačná potreba ? Spomeňme si na do nekonečna omieľanú tému v príspevkoch tohto fóra – nehorázna korupcia na tých najvyšších úrovniach tohto štátu, bez potrestania vinníkov vďaka spolupráce vrcholných ale aj radových predstaviteľov súdnej moci, ktorá sa v podstate vysmieva morálke.
Takže kde sa berie tá morálna potreba štátu a polície, ktorá vyústi do dohovárania občanovi o nemorálnosti bežných dopravných priestupkov ? Nemala by sa tá morálna potreba štátu – ak teda existuje, aj keď prax ukazuje že sa niekde vytratila – začať prejavovať niekde úplne inde – nie pri morálnom poučovaní a osvete bežných občanova ale najprv pri hodnotení činov ľudí ktorí sú delegovaní a volení do dôležitých a zodpovedných funkcií a riadia osud a budúcnosť tohto štátu ?
Peter Fajta ·
Prekvapilo ma tvrdenie, že policajti uprednostňujú moralizovanie pred pokutou. Iste neodpustia si pár viet o priestupku, ale ich zmyslom je zdôvodnenie pokuty. Udelenie pokuty podľa mňa nemá žiadnu výchovnú funkciu. Síce ľuďom naženie strach, ale k zmene zmýšľania nedôjde. Možno niekto nabudúce nebude prekračovať rýchlosť preto, aby nebol znovu pokutovaný, ale určite nie preto, že uznal vo svojom vnútri, že prekračovaním rýchlosti môže niekomu ublížiť. Zarazil ma pojem "naplnenie štátnej kasy." Pokuty by v žiadnom prípade nemali byť plnkou štátnej pokladne. Ako môže morálny štát plniť svoju kasu na základe pochybení svojich občanov? Keby bolo na mne peniaze z pokút, by v žiadnom prípade nesmerovali do štátneho rozpočtu, ale napr. pre neziskové organizácie. A z komunikácie policajta pri udeľovaní pokuty by mal byť povinný záznam, lebo pravdou je, že policajt vám môže udeliť pokutu len na základe svojho subjektívneho tvrdenia, resp. rovno klamstva. Zažil som to sám na vlastnej koži. Pod vplyvom alkoholu som TLAČIL bicykel, policajti ma donútili podrobiť sa dychovej skúške, následne uviedli, že som na bicykli jazdil. Moje tvrdenie pri priestupkovom konaní, bolo posúdené ako tendenčné, s tým, že sa chcem vyhnúť plateniu pokuty. /Pritom len mesiac predtým som poctivo odovzdal na polícii nájdené doklady s hotovosťou, ktorá viac ako dvojnásobne prevyšovala výšku pokuty/ Som za možnosť alternatívnej pokuty, ale nie zo strany moralizátorstva štátu, ktorý sa správa amorálne a často vydáva nezmyselné predpisy, len preto, aby za ne mohol vyberať pokuty, z ktorých má osoh len vrstva vyvolených. Pokutovaný by mohol napr. byť povinný absolvovať činnosť, ktorej by bol naozaj prospešný spoločnosti a ktorá by mohla zmeniť jeho zmýšľanie, nie však jalovú prednášku, ktorú bude organizovať zasa niekto platený za peniaze daňových poplatníkov cez nejaký tender. Teraz policajti nerobia nič iné, len naháňajú peniaze do štátnej kasy, z ktorých však občan úžitok nemá a policajný zbor plní funkciu výpalníka v štátnych službách plateného z peňazí daňových poplatníkov.
Roman Kanala ·
Prevalilo sa, že na niektorých fízlárňach náčelník úkoloval policajtov konkrétnymi sumami, ktoré mali vybrať na pokutách. Bez ohľadu na priestupky. Za Palka i za Kaliho.