Ľudské práva sú zbytočné, treba ich zrušiť!

Ja odpad spoločnosti, pohŕdajúci ľudskými právami… Týmto nadpisom určite nechcem potešiť ľudskoprávnych aktivistov, ktorí možno až povyskočia od radosti nad tým, že znovu dal niekto zmysel ich existencii. Je to myslené vážne a úprimne. Ľudské práva nemusíme mať nikde napísané, pretože dokázateľne neprinášajú žiadny úžitok. Naopak, ich priamym dôsledkom je vytváranie sociálneho štátu, ktorý empiricky ochudobňuje celú spoločnosť.

Prečo sú ľudské práva zbytočné

Každý jednotlivec si uvedomuje, že v rámci svojej prirodzenej existencie môže konať len takým spôsobom, aby nepoškodzoval alebo neobmedzoval ostatných okolo seba. Rovnako si uvedomuje, že môže nakladať len so svojim telom a len s produktami svojej vlastnej práce. Človek nemá právo na majetok druhého bez jeho súhlasu a nemá rovnako právo ani poškodiť alebo zobrať niekomu inému život. Toto právo je v podstate ľudskou morálkou. Je to prirodzená schopnosť človeka rozlíšiť medzi dobrom a zlom. Ak nechcem, aby mne niekto bral majetok, alebo aby mi niekto nejakým spôsobom ubližoval, znamená to, že to považujem za niečo zlé voči mojej osobe. Preto ak by som konal rovnako ja voči inej osobe, logicky by to bolo považované za nemorálne aj z mojej strany.

Na pochopenie tohto základného princípu nepotrebujeme stanovovať pravidlá, zriaďovať kontrolné mechanizmy alebo autority, ktoré by na niečo takéto dohliadali. Jedná sa o základnú logiku v slobodnom konaní jednotlivca.

Touto vlastnosťou ovplýva každý jedinec bez výnimky. Čo je dôležité pochopiť je to, že morálka nemôže byť nikdy uplatňovaná len unilaterálne. Každý si uvedomuje, že ak aj niekto iný tieto morálne princípy poruší, je oprávnený náležite reagovať. Teda ak niekomu na ulici bezdôvodne „vylepíte“ facku, určite nezačne listovať v „knihe ľudských práv“, či sa tam daná situácia popisuje. Ako mysliaca bytosť identifikuje vaše konanie ako nemorálne a adekvátne zareaguje.

Ak by toto neplatilo a tvrdili by sme, že človek chce byť okradnutý, oklamaný, znásilnený alebo zavraždený a preto potrebujeme chartu ľudských práv, ktorá na to bude dohliadať, ani v tom prípade tu „ľudské práva“ nepomôžu, pretože by boli len v rozpore so slobodným konaním jednotlivca. Akokoľvek šialene to bude znieť, no ak niekto chce byť okradnutý, oklamaný, znásilnený alebo zavraždený, malo by mu to byť umožnené.

Mať na niečo právo znamená len jedno – mať privilégium. Človek nemôže vďaka nejakému papieru získať vlastnosti alebo schopnosti, ktoré predtým nemal. Papier môže slúžiť len ako forma nejakej zmluvy, kde sa niekto iný (iný jednotlivec v spoločnosti) zaväzuje, že bude vo váš prospech vymáhať (od iných jednotlivcov) to, čo je napísané v „zmluve“. Iný význam nemôže existovať, keďže vzťahy môžu byť upravované len voči individualitám v spoločnosti. Nehovoriac o tom, že každá zmluva pojednávajúca o tretích stranách je právne aj morálne neplatná.

Ľudské práva aneb vivat sociálny štát

Takto by mohol znieť aj podnadpis tohto článku. Pretože to je presne to, čo nám ľudské práva prinášajú – sociálny štát.

Deklarácia ľudských práv OSN hovorí jasne:

„Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné, aspoň v počiatočných a základných stupňoch.“

Čo to znamená „právo“ na vzdelanie? Je to vlastne moje privilégium, ktoré mám ako občan tohto štátu a podľa ktorého som oprávnený požadovať od učiteľov, aby ma bezplatne učili. Bezplatne znamená bezplatne. Inými slovami, aby pracovali bez nároku na odmenu ako otroci. To je právo na bezplatné vzdelanie.

„Každý má právo na prácu…“

„Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu…“

Právo na prácu a právo na uspokojivú odmenu sú ďalšie „skvelé“ privilégiá, ktoré mi umožňujú od akéhokoľvek zamestnávateľa žiadať aby ma zamestnal a následne mi dal plat, aký si len vypýtam. „Uspokojivé“ je subjektívny pojem, čo znamená, že až dokým sa nebudem ja osobne cítiť spokojný s výškou danej odmeny.

„Každý má, bez akejkoľvek diskriminácie, nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.“

Následne ten druhý zamestnanec čo po mne príde, sa už nemusí odvolávať na predchádzajúce privilégium. Stačí ak povie, že chce rovnaký plat ako ja (bez ohľadu na svoje vzdelanie, schopnosti, skúsenosti, zručnosti…) ak bude vykonávať rovnakú prácu. Zamestnávateľ mu nemá právo dať nižší plat (logicky ak by mal, neplatilo by potom moje popisované „právo“).

„Každý má právo na … potravu, šatstvo, bývanie, lekársku opateru a nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností…“

Jednoducho privilégium jednotlivca získať spomínané materiálne a nemateriálne hodnoty bezplatne na úkor „niekoho iného“ v spoločnosti. To že kto za toto všetko má zaplatiť už akosi charta ľudských práv nespomína…

Na týchto príkladoch jasne vidno, že ľudské práva spôsobujú skôr problémy a potenciálne konflikty v spoločnosti, ako nejakú ochranu jednotlivca. Naopak, jednotlivca priamo ohrozujú.

Všetky články o tom, ako má človek právo na život, na slobodný pohyb, zhromažďovanie alebo prejav sú zbytočné, lebo ako som už spomínal, sú jednotlivcami identifikované ako prirodzené a opak tohto, ako niečo nemorálne. Potvrdzovať písomne morálne chápanie jednotlivcov nemá význam. Jediný účel deklarácie ľudských práv je prevrátenie morálky z čoho majú úžitok len politické elity, ktoré majú vždy svoj vlastný výklad pre tú „najsprávnejšiu“ aplikáciu svojho vysneného „sociálneho štátu“ do vlastnej legislatívy.

Nakoniec, kto by aj žiadal od organizácie, ktorá má za sebou už toľko preliatej krvi akúkoľvek ochranu…

PS: Myslíte si, že ľudské práva ľuďom pomáhajú? Budem rád, ak ma v diskusii vecnými argumentami presvedčíte o opaku.

Súvisiace články

Štát

Ako zanikla Slovenská republika

Nevieme, kedy presne sa to stalo. Bolo to postupné. Slovenská republika vznikla 1.1. 1993 ako projekt úspešného mladého politika Vlada Mečiara. Zažila všeličo – mafiu, vraždy, kradnutie, iluminátov, privatizácie, a

George Voluntaryista

Diskusia (106)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.