Ľuboš Blaha: Neviem, aký je rozdiel medzi firmou a štátom
Ľuboš Blaha, mladý sčítaný politik a marxistický spisovateľ, s ambíciami na vysoké funkcie v strane SMER-SD, sústavne básní o zmene kapitalistického systému, v ktorom (údajne) žijeme. Svoju utopistickú víziu vykresľuje ako hospodárstvo, v ktorom sú firmy vlastnené všetkými jej zamestnancami rovnakým podielom, pričom sa všetci zamestnanci demokraticky podieľajú na hospodárení. Zároveň si kladie otázky, prečo dnes akceptujeme fungovanie firiem na trhu v ich aktuálnej podobe.
Ľuboš Blaha sa v jednom svojom článku zamýšľa:
Prečo demokratické práva občanov platia iba vo vzťahu k štátu, no nie vo vzťahu k súkromným podnikom? Prečo je autokracia nelegitímna v prípade vlády, no celkom bežná v prípade firiem? Prečo vlastník môže vykonávať neobmedzené panstvo nad svojimi zamestnancami bez toho, aby sa zodpovedal občanom? Žijeme v demokracii, alebo nie? Viacerí americkí teoretici demokracie dospeli k názoru, že pokiaľ berieme myšlienku demokracie vážne, mali by sme sa seriózne zaoberať otázkou: prečo súkromné firmy v demokratických krajinách fungujú na autokratickom princípe?
Ako je možné, pýta sa americký ľavicový demokrat Benjamin Barber, že libertariáni z duše nenávidia verejnú tyraniu, ale absolútne nič nenamietajú voči súkromnej tyranii, resp. voči praxi v súkromných korporáciách? Pokiaľ je zamestnanec vystavený napospas autokratickej moci svojho vedenia, nejde podľa nich o zásadné narušenie slobody, zatiaľ čo neobmedzený výkon štátnej moci je chápaný ako najvyššia forma neslobody. Takýto dvojaký meter však podľa Barbera nie je legitímny. Napríklad, ak má mať jednotlivec právo slobodne voliť reprezentantov verejnej moci, prečo by takéto právo výberu nemal mať v prípade súkromnej moci, a teda v rámci firiem a podnikov? ~ Ľuboš Blaha
Základný problém Ľuboša Blahu a mnohých iných marxistov spočíva v tom, že vychádzajú z mylnej premisy, že štát je to isté čo firma. Teda, že je to nejaké hospodárstvo, kde sa poskytujú určité produkty a služby, kde sú zákazníci, ktorí za tieto produkty a služby ochotne platia. Pri takto pomýlenej predstave sa nečudujem všetkým otázkam, ktoré vznikajú v hlavách marxistov a sociálnych demokratov typu Ľuboš Blaha. Potom skutočne môže byť logicky a legitímne nastolená otázka: Ak firma funguje na rovnakých princípoch ako štát, prečo potom nefunguje aj na rovnakých demokratických základoch?
Odpoveď je jednoduchá: firma z princípu nefunguje tak ako štát.
Deliaca čiara medzi firmou a štátom
Základný rozdiel a to, čo tvorí deliacu čiaru medzi firmou a štátom je, že štát funguje na princípe donucovania, pričom firma poskytuje svoje služby ľuďom (zákazníkom), ktorí sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či si dané produkty a služby kúpia.
Toto je základný rozdiel. Ak by štát fungoval na rovnakom princípe, už by to nebol štát, ale len firma. Ak by ste nemuseli platiť napr. políciu, no mohli by ste si vybrať, či budete platiť polícii alebo inej bezpečnostnej agentúre (alebo vôbec niekomu), už by bol irelevantný status, hierarchia, vlastníctvo a vedenie pôvodnej polície, pretože deliaca čiara by sa eliminovala, čim by sa vytratil základný prvok, ktorý bráni alternatívnym subjektom vstúpiť na trh.
Štát je niečo ako sofistikovaná a dobre organizovaná mafia, ktorá na určitom území (pod hrozbou sily) vyberá poplatky na svoje fungovanie. Na oplátku poskytuje služby, ktoré si daní „platcovia“ u neho neobjednali, pričom nemajú alternatívu využívať služby iného poskytovateľa. Je to mechanizmus donucovania.
Firma je naopak subjekt na trhu, poskytujúci produkty a služby zákazníkom, ktorí dobrovoľne za tieto produkty a služby platia a dobrovoľne ich využívajú. Akonáhle zákazníci nie sú „dobrovoľní“, už to nie je firma, ale nelegitímna mafia, uzurpujúca si monopol na danom území a konajúca pod hrozbou sily. Firma môže byť jeden subjekt (človek), alebo skupina ľudí. Nie je z definície viazaná na žiadne teritórium alebo konkrétnu skupinu ľudí.
Dookola omieľaný argument o vykorisťovaní a zotročovaní zamestnancov som už popísal v predchádzajúcom článku pod názvom tyran zamestnávateľ, no aby som to ešte raz stručne zhrnul, základé argumenty sú nasledovné:
Tyran zamestnávateľ?
- Zamestnávateľ vás nemusí zamestnať
Prvý a najdôležitejší argument. Ak si myslíte, že vás niekto vykorisťuje, týra, zotročuje, je na vás zlý a podobne, majte na pamäti, že zamestnávateľ vás nemá povinnosť zamestnať a vy nemáte povinnosť rovnako u neho pracovať. On si vybudoval biznis a so zámerom rozšíriť podnikanie sa rozhodol dať vám prácu (a príjem), tak vás zamestnal. Veľa zamestnávateľov začínalo podnikať samých, teda bez potreby nejakých zamestnancov. Prečo by nemohli pokračovať takto aj ďalej? Zamestnávanie je len rozširovanie biznisu. Dobrovoľné rozhodnutie podnikateľa rozšíriť biznis a podeliť sa tak o zisk aj s ostatnými.
- Uzatvárate dobrovoľnú dohodu
Ďalší dôležitý argument, ktorý marxisti typu Ľuboš Blaha sústavne ignorujú. Zamestnanie je forma dobrovoľnej spolupráce po všetkých stránkach. Aj keby ste mali v pracovnej zmluve napísané, že zamestnávateľ vás bude za zle vykonanú prácu bičovať, bolo by to síce nehumánne a násilné, no stále je len na vás, či takú zmluvu podpíšete (teda či takú dohodu budete dobrovoľne akceptovať).
- Môžete sa zamestnať sami
Rovnako ako ten podnikateľ, ktorý budoval svoj biznis a rozhodol sa ho rozšíriť a zamestnať vás, rovnakou cestou (ak sa vám nepáči) môžete ísť aj vy sami. Ľudia typu Ľuboš Blaha, ktorí nikdy v živote nemali poriadne zamestnanie (nie to ešte nejakú živnosť/podnikanie) budú túto tému ignorovať ako to len pôjde, no je to jasný a nespochybniteľný fakt. Ak sa ti nepáči, zamestnaj sa sám.
Mondragon – sen Ľuboša Blahu
Ľuboš Blaha pri predstavovaní svojej vízie sústavne opisuje príbeh družstevnej korporácie Mondragon, čo je presne tá jeho vysnená firma, fungujúca na princípe kooperativizmu. V Mondragone sa údajne kladie dôraz na vzdelávanie zamestnancov, demokratické rozhodovanie o výrobnom programe, s čo najmenšími rozdielmi v mzdách a kvalitným sociálnym zabezpečením. Mondragon je so 150 divíziami a 85.000 zamestnancami siedmou najväčšou spoločnosťou v Španielsku.
Diskutovať o efektivite systému daného hospodárenia, štruktúre, reálnej hierarchii firmy, resp. celkového rozdielu medzi formálnym a reálnym stavom, by bolo kontraproduktívne. Podstatné v tejto veci je to, že firma vznikla z mysle jednotlivca dobrovoľným spôsobom na určitom dobrovoľnom a nikým nevynútenom koncepte, ktorý sa mu nakoniec podarilo zrealizovať. Nevidím dôvod, prečo by niečo podobné nemohlo vzniknúť aj u nás. Možno Ľuboša Blahu prekvapím, no proti takémuto (komunistickému) konceptu hospodárenia nemám najmenšie výhrady. Ak si ľudia v slobodnej spoločnosti vyberú komunistický spôsob hospodárenia firmy, prečo tomu brániť? Prečo brániť ľuďom vytvárať komunity, ak v tom vidia efektívnejší spôsob hospodárenia?
Problém Ľuboša Blahu je ale v tom, že on pojem dobrovoľnosť nepozná, resp. sa ho snaží ignorovať. Položil by som preto ja teraz jemu jednu zásadnú otázku:
Ak Mondragon vznikol v Španielsku ako dobrovoľný projekt z hlavy konkrétnej osoby na trhu, prečo je potom v politike a nesnaží sa podobný projekt realizovať dobrovoľným spôsobom aj on na Slovensku?
Ľuboš Blaha na toto nikdy neodpovie, pretože si uvedomuje, že sám by niečo vytvoriť nikdy nedokázal. Veľmi dobre si uvedomuje aj to, že niečo podobné by mohol hocikto v súčasnom systéme vybudovať aj na Slovensku. On to všetko veľmi dobre vie, no on si k tomuto cieľu vybral jednoduchšiu cestu – cestu násilného vyvlastňovania. Pretože neexistuje logicky iný spôsob, ako okrem dobrovoľnosti zmeniť spôsob konceptu hospodárenia v systém, ktorý on presadzuje. Pretože vyvlastniť majiteľovi firmy jeho súkromný majetok pod hrozbou štátnej moci, za účelom zmeny na kooperatívny hospodársky model, je jednoduchšie a rýchlejšie, ako od piky vytvoriť firmu na spôsob Mondragonu a takýmto spôsobom presvedčiť okolie, že je to možno lepší spôsob hospodárenia.
Prostriedok k tomuto násilnému činu si už Ľuboš Blaha vybral – vysoká politika.
Filip Vačko ·
Ako som tu už písal dávnejšie:
„Prečo demokratické práva občanov platia iba vo vzťahu k štátu, no nie vo vzťahu k súkromným podnikom?“
„prečo by takéto právo výberu nemal mať v prípade súkromnej moci, a teda v rámci firiem a podnikov?” „
Práve preto, lebo ide o ich súkromný majetok, na ktorý majú právo, ak majú právo na vlastníctvo vlastného tela a plodov jeho úsilia. Ak by to tak nebolo, odkial by si vlastne ty nabral právo na vlastníctvo napríklad svojich obličiek? Si si istý, že by mali byť tvojim majetkom? Podla mna by sa o tom malo demokraticky hlasovať, nech to raz a navždy vyriešime.
****************
„Prečo je autokracia nelegitímna v prípade vlády, no celkom bežná v prípade firiem?“
„Ako je možné, pýta sa americký ľavicový demokrat Benjamin Barber, že libertariáni z duše nenávidia verejnú tyraniu, ale absolútne nič nenamietajú voči súkromnej tyranii, resp. voči praxi v súkromných korporáciách? „
Autokracia v prípade vlády nie je legitímna, ludia si len halucinujú túto legitimitu. Autokracia v prípade firiem je
bud a) podporená štátom
alebo b) inicializácia násilia, ktorá je ako nelegitímna rýchlo potlačená (na rozdiel od konania vlády)
*******************
„Prečo vlastník môže vykonávať neobmedzené panstvo nad svojimi zamestnancami bez toho, aby sa zodpovedal občanom? „
„Vlastník“ nemôže vykonávať žiadne „neobmedzené panstvo“ na vôbec nikom okrem seba, obzvlášť na zamestnancoch.
Roman Kanala ·
Na Francúzsku po francúzsky bývajú televízne reportáže o tom, ako zamestnanci po sociálnych búrkach zabránia zavretiu "ich" fabriky tak, že si ju odkúpia do svojich rúk. So sympatiami sa vykresľuje ich "boj" proti zlým kapitalistom a proti ekonomickým zákonitostiam. Riaditeľ a management v tom idú spolu so zamestnancami. A naozaj, akonáhle je fabrika v rukách pracujúcich, začne sa jej dariť, a ak je dobrý marketing, tak výroba je stabilizovaná a podľa potreby i rastie.
Čo sa v reportáži opomenie zdôrazniť, že riaditeľa majú toho istého, lebo ak by nemali, nezohnali by nikoho, čo by to vedel robiť a fabrika by mohla rovno zavrieť. Tiež sa nespomenie, že si museli najať managera na odbyt, lebo naozaj potrebovali niekoho, kto to vie robiť. A najmä sa nespomenie, že keby im bývalý majiteľ skúsil predpísať podmienky, aké si sami dobrovoľne nastolili, teda nadčasy a nútené dovolenky podľa odbytu a nie podľa potuchnutých sociálnych predpisov, alebo pracovné nasadenie, či odmeny podľa hospodárskych výsledkov a nie podľa odborármi vyjednaných podmienok, tak to by boli štrajky a nepokoje a hospodárske straty. Teraz majú peniaze, sociálny mier, všetci robia ako odušu a prečo? Lebo na kúpenie akcií sa zadĺžili a sú od úspechu fabriky doslova existenčne zavislí, ako majitelia. Pracujú dobre a veľa ako vo Švajčiarsku, zarobia menej, lebo sociálny štát. Predtým nepracovali, len papuľovali a štrajkovali. Tak toto všetko sa nespomenie, lebo to nie je pozitívne ani politicky korektné.
Alexios Komnenos ·
Blaha je vedec a pedagóg, pre povrchných pravicových žvanilov to samozrejme nie je "poriadne zamestnanie", čo ale ukazuje, aká je úroveň ich úcty k vzdelaniu.
Treba však povedať, že koncept družstevného vlastníctva, akokoľvek je mne osobne sympatický, tak v teoretickom ekonomickom modeli, v ktorom by sa uplatnilo plné družstevné vlastníctvo, by pravdepodobne neobstálo. Blaha ho samozrejme presadzuje z hľadiska jeho filozofie, čo je samozrejme plne legitímne a má to aj celkom pekne vyargumentované v knihe, ktorú napísal (a ktorú evidentne autor tohto článku nečítal, veď načo) z pozície teórií spravodlivosti, nie ekonómie.
Ono je to ale aj o tom, že pre podporu plného spoluvlastníctva korporácií je nutná aj aktívna politika vlády, resp. vhodná legislatíva, podobne ako to bolo v prípade firiem fungujúcich na princípe ESOP v (prekvapujúco) reaganovskej Amerike.
Vysvetľovať, nakoľko vládne rovnosť medzi budúcim zamestnancom a zamestnávateľom je tu zrejme zbytočné, ale miestni politruci by si mohli uvedomiť, že ak je minimálne trh práce (tomuto termínu rozumiete, nie?) nastavený v prospech zamestnávateľov (napr. pri čisto objektívnej skutočnosti, ako je vysoká nezamestnanosť), potom človek, ktorý napr. živí rodinu v hladovej doline nevstupuje do pracovného vzťahu dobrovoľne. Jeho zamestnávateľ sa s ním nedelí o zisk (ten si nechá sám), ale dáva mu plat, ktorý tvorí náklad na výrobu tovaru. Pokiaľ by mali zamestnanci zisk, boli by spoluvlastníci firmy (družstva alebo ESOPu). Žasnem, že tieto elementárne veci nepoznajú ľudia, ktorí by fungovanie spoločnosti najradšej nechali regulovať na čisto ekonomických vzťahoch.
Ronnie König ·
>>Človek, ktorý napr. živí rodinu v hladovej doline nevstupuje do pracovného vzťahu dobrovoľne.
Takato argumentacia mi pripomina dilemu pri rannom moceni. Idem na WC dobrovolne alebo preto, ze ma tlaci mechur?
Martin Bulák ·
Ten kto sa zamestná u niekoho, to je nedobrovoľné, ten kto sa zamestná sám, to je už dobrovoľné? :-) A plat nie je zisk z podnikania? Zaujímavé, čo sa ešte všetko od týchto marxistov človek nedozvie.
Alexios III. ·
Marxista nie som; ono Marx napísal zaujímavé veci, ale s toľkými jeho závermi nesúhlasím, že sa k tomuto smeru nemôžem pridať.
Zisk je rozdiel medzi nákladmi a výnosmi, pričom mzdové náklady sú naozaj náklady. Viem, že pre niekoho, kto to počuje prvýkrát, je to neuveriteľné, ale je to naozaj tak.
A neviem, či menejšťatníci žijú na inej planéte, ale bavíme sa o vzťahu zamestnanec zamestnávateľ. Ten môže byť rôzny, či už podľa legislatívy, kultúrnych podmienok, alebo aj podľa pracovného trhu. V čase konjunktúry, keď je práce veľa, nielenže rastú logicky mzdy, ale môže povedzme klesať pracovná morálka. Veď sme to zažili pred r. 2009 aj u nás. Ja chápem, že v podmienkach miestneho intelektuálneho autizmu treba všetko vysvetľovať veľakrát (bez zaručeného výsledku), ale myslel som si, že toto je snáď pomerne jednoduché na pochopenie. Áno, človek živiaci rodinu v hladovej doline, kde je napríklad prakticky len jeden zamestnávateľ má iné výhliadky ako inde.
Ešte jedna drobnosť: vyčíta sa tu Blahovi, že je to intelektuál odtrhnutý od (podnikateľskej) reality. Možno je to pravda, ja neviem, nepoznám ho. Fascinuje ma však, že to robia ľudia, ktorí nevedia, čo je to zisk. Sorry, ale ak chcete nejako argumentačne obstáť voči marxistom (alebo komukoľvek), treba poznať elementárne fakty.
Oudeicrat Annachrista ·
a este bonusovy pridavok: "ak má mať jednotlivec právo slobodne voliť reprezentantov verejnej moci, prečo by takéto právo výberu nemal mať v prípade súkromnej moci, a teda v rámci firiem a podnikov?"
Mali by sme to otocit: kedze jednotlivec nema pravo slobodne volit pozicie v strukture sukromnej firmy, tak uz vonkoncom nema pravo volit reprezentantov verejnej moci!
Martin Bulák ·
Ešte raz a jednoduchšie. Hovoríš o OSOBNOM zisku majiteľa. Plat nie je OSOBNÝ zisk zamestnanca?
Martin Bulák ·
Presne tak, donútil ťa záchod. :)
Alexios I. ·
V ekonómii je zisk rozdiel medzi nákladmi a výnosmi. Plat alebo mzda sú z pohľadu zamestnávateľa náklady, z pohľadu zamestnanca je to odmena za vykonanú prácu.
Majiteľ korporácie má záujem na čo najvyššom zisku, preto chce, aby mal čo najnižšie náklady. Z toho dôvodu napr. uprednostňuje nízke mzdové náklady. To je aj odpoveď na to, čo bolo v článku napísané, že podnikateľ sa delí o zisk... Pre podnikateľa sú mzdy rovnakým nákladom, ako keď si kúpi stroj, ktorý prácu urobí za zamestnanca. Pokiaľ sú náklady na tento stroj nižšie ako cena práce, tak si jednoducho kúpi tento stroj (lebo s ním sa "nepodelí o zisk", všakže).
Martin Bulák ·
Odmena zamestnanca nie je zisk zamestnanca? :-)
Alexios Murtzuflos ·
Konečne sme to asi pochopili: odmena zamestnanca nie je zisk.
BloodyM ·
Potencialny zamestnanec moze, v pripade ak su pre neho podmienky zamestnavatela(jedineho v hladovej doline) neakceptovatelne, sam vybudovat nejaku firmu a zamestnat stovky dalsich za podmienok,ktore by boli pre neho vyhovujuce...
Jana Kováčová ·
"Zisk je rozdiel medzi nákladmi a výnosmi, "
To ale celkom dobre môže byť aj strata. Malo by teda byť spravodlivým vyústením v tvojom/vašom ponímaní, že v prípade straty zamestnanec nie že plat z firmy nedostane, ale dokonca donesie peniaze z domu na vykrytie podielu straty, prípadne si na ten účel vezme úver? Lebo aj o tomto je častokrát podnikanie.
jur ·
Keď niet argumentov, nastupuje chytanie za slovíčka, že? Či nazveme alebo nenazveme plat zamestnanca jeho ziskom, nie je vôbec podstatné. Podobne by sme mohli za nezmysel označiť tvrdenie, že "V ekonómii je zisk rozdiel medzi nákladmi a výnosmi." Platilo by to iba ak by nebolo daní. Lebo nazvať ziskom výpalné, ktoré musí firma pod hrozbou trestu odovzdať politickej mafii pod eufemistickým názvom "dane", je hlboké nedorozumenie. Zisk je to, čo mi ako podnikateľovi ostane.
Alexios Komnenos ·
Toto je krásne udreté po hlavičke. Áno, zisk je vtedy, ak sú náklady nižšie ako výnosy. V opačnom prípade, pokiaľ by mzda bola ziskom, zamestnanec by dostal zápornú mzdu. Čo je samozrejme kolosálna sprostosť. Ďakujem za upozornenie.
Alexios Komnenos ·
Zisk je úplne základnou kategóriou kapitalizmu, podnikania, trhovej ekonomiky. Patrilo by sa vedieť, čo to je, to nie je slovíčkárenie, ale elementárna úcta k pojmom. Spomenutý príklad s daňami je úplne smiešny a nesúvisiaci s témou.
Jana Kováčová ·
Sprostosť? Ak má mať podľa sociaistického fantazírovania zamestnanec podiel na zisku, či sa to majiteľovi páči alebo nie, tak v rámci boja za spravodlivosť by mal mať aj podiel na strate. Ak je toto kolosálna sprostosť, tak je kolosálna sprostosť aj to prvé.
jur ·
Témou je blúznenie mladého (s prepáčením za sprostý výraz) ľavicového intelektuála o tom, že štát a firma majú byť a sú rovnaké. Ten dobrý človek ukázal, že nechápe nič z toho, o čom píše, a Miklošova kritika o vzdelaní, ktoré výrazne presiahlo rozumové schopnosti, sedí ako riť na šerbli.
Chytanie za slovíčka a snaha dať im iba ten jeden jediný význam, o ktorom ktosi počul, je už iba také nezáväzné žartovanie. Termiológia býva samozrejme v dišpute dôležitá, ale v tomto prípade je debata o niečom úplne inom.
Alexios Komnenos ·
Ešte raz aj pre tých vzadu, čo to nepočuli dobre. Zamestnanec NEMÁ podiel zo zisku. Na ten má nárok len majiteľ (akcionár). Pokiaľ je zamestnane zároveň majiteľom podielu (ako v prípade družstva, či ESOPu, apod.), tak samozrejme má nárok na odmenu (mzdu), ale zároveň sa aj podieľa na zisku/strate svojej korporácie. Jeho zisk/strata potom vyplýva z podielu, ktorý vlastní.
Jana Kováčová ·
Dobre, to by sme mali. A teraz už len, kto a na základe čoho má rozhodnúť o výške mzdy zamestnanca? Jedno či v hlavnom meste alebo hladovej doline,
jur ·
To je výhoda zamestnania. Dostaneš od zamestnávateľa výplatu bez ohľadu na to, či sa daná produkcia naozaj predá a ako výhodne sa predá. Ak zamestnávateľ skrachuje, tak príde o svoje peniaze. Zamestnanec svoj plat dostal. Môže sa zodvihnúť a ísť pracovať inam. Ak svoju výplatu nedostane, môže sa súdiť a je v práve. Podnikateľ sa súdiť s konzumentami, že nekúpili jeho produkty, súdiť nemôže. To všetko samozrejme v prostredí, kde fungujú vládne spravodlivý sudca a neúplatný šerif.
jur ·
Kto asi? Dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Neexistuje spravodlivejší spôsob určovania mzdy.
Jana Kováčová ·
Vďaka za vysvetlenie. Mne toto ale vysvetľovať nemusíš :)
jur ·
:-)
Alexios Komnenos ·
Tak sme sa konečne prepracovali k bolestnému poznaniu, čo je to mzda. Gratulujem.
Alexios Komnenos ·
Tomu sa hovorí podnikateľské riziko. Pokiaľ by mal zamestnanec niesť podnikateľské riziko, bolo by vyslovene nespravodlivé, aby mal nižší podiel zo zisku ako jeho zamestnávateľ. Naopak, tým, že podnikateľ nesie (v ideálnom prípade) "kožu na trh", môžeme tým morálne ospravedlniť príjmové rozdiely.
jur ·
Kde je problém s dobrovoľnosťou? Podnikateľ "vyrobí" pracovné miesta a ponúka ich. Kto chce, ten ich vezme, kto nechce, nevezme. Úplne dobrovoľný výber. Nie je úlohou podnikateľa starať sa o problémy potenciálnych zamestnancov s hľadaním práce. Čo má tento fakt spoločné s ĽŠU?
Mimochodom to nie je o kapitalizme ale o slobodnom trhu. Kapitál musia zhromažďovať aj v Severnej Kórey či na Kube, ak chcú investovať. Z toho pohľadu je tam tiež kapitalizmus a trh. Ak sa máme držať presných významov pojmov. Slobodný trh stojí a padá na dobrovoľnosti vzťahov.
jur ·
Podnikateľ aj zamestnanec majú také príjmy, aké na trhu zarobia. Je na tom niečo nemorálne, čo treba ospravedlňovať? Niekto si vie zarobiť viac, iný menej. Závistlivcov to štve, ale to je ich problém.
Nemorálne je získavať majetok krádežou.
jur ·
Presne tak. Mzda je podiel z potenciálneho zisku, na ktorom sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú. S tým, že ten podiel vypláca zamestnávateľ bez ohľadu na to, aký ten zisk v skutočnosti bude. Prípadná strata ide na tričko podnikateľa. :-)
Michal Lipták ·
Slovo "dobrovoľne" môžeš zvýrazniť aj miliónkrát ale to nespraví ani z konzumu, ani zo zamestnaneckého vzťahu dokonale dobrovoľný vzťah. Rozumiem, prečo sa Blahovi vyčíta, že je odtrhnutý od reality, ale ak chceš proti nemu argumentovať nemal by si to robiť z rovnako odtrhnutej pozície.
Takže za prvé, poskytovanie služieb a tovarov nefunguje na báze dobrovoľnosti. Existuje niečo ako marketing, ktorý principiálne stojí na tom, že sa zákazníkom podarí VNÚTIŤ NÁSILÍM tovary a služby, ktoré vlastne nechcú a nepotrebujú. Preto vznikajú tak komplexné, premyslené marketingové kampane namiesto strohých oznamov ako "máme zemiaky" ako za socíku. Dobrý marketing NEDÁ zákazníkovi na výber, MUSÍ si kúpiť nové Pumy, aj keď má už 6 párov topánok, pretože inak by nebol cool. Podprahové reklamy máme zakázané z nejakého dôvodu - ale z nejakého dôvodu sa aj výrobcovia k podprahovým reklamám uchýlili. Ďalšie veci: tovary sú väčšinov vyrábané s nastaveným expiration date, aby bol zákazník nútený kupovať každé tri roky veci, ktoré by normálne mohli vydržať aj desať rokov. V oblasti komerčného umenia funguje marketing nazjavnejšie: divák či poslucháč NESMIE mať na výber, musí byť vychovaný tak, aby zvládol jednoducho vyrobené, debilizujúce diela a aby si ich po čase aj sám pýtal ako narkoman. Nesmie mať čas siahnuť po Dostojevskom, pretože Dostojevskij sa ťažko reprodukuje. Možno sa predsalen nájdu ľudia, ktorí budú tvrdiť že Twilight sága je asi lepšia ako Joyce pretože ju v súčasnosti číta viac ľudí. A niektorí by možno tvrdili, že ľudia sa len dobrovoľne rozhodli nasledovať Goebbelsovu propagandu. Ale to z toho ešte nespraví pravdivé presvedčenie. Toto je náročná téma, odporúčam prečítať niečo z Adorna, Benjamina či Aredntovej (Human Condition) k týmto veciam (ak už sa ti teda nechce čítať Das Kapital k tovarovému fetišizmu).
Realita je, že správanie zákazníkov na trhu viac výsledkom násilia než dobrovoľnosti. Je logické, že každý výrobca sa bude snažiť obmedziť mieru dobrovoľnosti zákazníkov, pretože tá sa ťažšie predvída. Takže ak chceme argumentovať proti Blahovi, nemali by sme zaujať rovnako odtrhnutú pozíciu. Nestačí veriť, že neviditeľná ruka trhu zasiahne ako božstvo a všetko vyrieši, pretože zjavné je, že to nerieši. A tu nemierim len k SR, ale možno viac k USA či UK.
Za druhé, zamestnanecké vzťahy rovnako nestoja nevyhnutne na dobrovoľnosti, najmä v chudobnejších oblastiach sú ľudia ekonomickými podmienkami nútení prijať akékoľvek zamestnanie. A je naivné predpokladať, že ak by mal zamestnávateľ možnosť, tak by takúto situáciu nevyužil na vykorisťovanie zamestnancov. Ono welfare systém nevznikol ako svojvoľná predstava zopár etatistov, ale v 19. storočí boli objektívne dôvody, ktoré vyžadovali riešiť problém situácie robotníkov. A keď už píšeš o štáte ako násilí, tak rovnako v 19. storočí štátna správa pôsobila ako alternatíva pre robotníkov a roľníkov a spôsobila, že hranice medzi jednotlivými sociálnymi triedami už neboli také nepreniknuteľné. Takže byrokracia vlastne pôsobila emancipujúco a vlastne zvýšila dobrovoľnosť v zamestnaneckých vzťahoch.
Za tretie, čo sa týka štátu ako násilia či dokonca mafie (???), tam ide o nezmyselné zamieňanie slov. Keď už chceme používať pojem násilie, možno by sme mali hegelovsky rozlišovať medzi primárnym násilím - zákaz páchania násilia voči iným, čo je samo o sebe násilím - a sekundárnym násilím - t.j. porušením tohto zákazu. Každopádne vždy môžeme k štátu pristúpiť z pozície kontraktuálnej teórie, a vtedy je štát nezmyselné vnímať ako násilie, pretože sa predpokladá, že členovia spoločnosti dobrovoľne tvoria inštitúciu, akou je štát, aj s určitými jeho právomocami. Mafia je organizácia, ktorú spoločnosť vo väčšine nechce, štát samozrejme mafiou nie je. To sú len také sofistické kľučky, ktoré môžu fungovať na emocionálnej rovine, ale nie na racionálnej.
A samozrejme, vždy môžeme zaujať anarcho-kapitalistické stanovisko, ale prečo by sme to robili, ak nechceme konkurovať utópii inou, rovnako od reality odtrhnutou utópiou.
Medzi firmou a štátom samozrejme je rozdiel, a Blaha zvykne poriadne haluziť, ale to čo uvádzaš sú fiktívne argumenty skôr na úrovni želania než popisu reality.
Kubo ·
mzda zamestnávateľa je zamestnávateľov zisk, pretože výnosy v podobe tejto mzdy prevýšili náklady, čiže pracovné úkony a čas ktorý v práci strávi (nehovoriac o nákladoch obetovaných príležitostí).. ak by to pre neho nebolo ziskové (výhodné), prečo by pracoval ?
Kubo ·
ejha, chybička se vloudila :) samozrejme som písal o zamestnancovi
fayn ·
len tak mimochodom, z pohladu ekonomie sa neda definovat ne/dobrovolnost (ako tu uz bolo naznacene by RK), takze cela tato diskusia sa zase bude odohravat v oblasti etiky, alebo inak povedane, v oblasti "ja si myslim" - co znamena ze k nejakemu konecnemu a jednoznacnemu zaveru aj tak nikdy nedojdeme lebo kazdy mame ine eticke hodnoty.
jur ·
O žiadne etické hodnoty nejde. Dobrovoľnosť je jednoznačný termín. Ponúkam ti niečo a ty to berieš alebo nie. Podľa svojho rozhodnutia, bez hrozby akéhokoľvek násilia z mojej strany. Nechceš, neberieš.
Samozrejme môžem v postavení toho, čo ponúka, nemorálne zneužiť tvoju situáciu a ponúknuť ti podmienky, ktoré by si si za iných okolností nevybral ale na dobrovoľnosti to nič nemení. Ty sa musíš sám rozhodnúť, či to berieš alebo odmietneš. Dobrovoľnosť je eticky neutrálny pojem.
Ošúchaný argument o chudákoch z hladových dolín (často sa pri tejto téme používa) je falošný. Svoj život máme každý vo svojich rukách a nikto nie je povinný nám pomáhať. Má to byť zase iba dobrovoľné rozhodnutie.
jur ·
Ešte jedna poznámka. Etické hodnoty nie sú súčasťou ekonómie. Tá má popisovať, ako ľudia konajú vo svete obmedzených zdrojov a neobmedzených potrieb. Či je nejaké konanie "etické" alebo "neetické", nie je súčasťou ekonómie. Tá hľadá odpovede na otázku, čo sa stane ak...
Michal Lipták ·
jur, ty si vyrastal v underclass a sám si sa z toho vyhrabal, keď tak sebavedome hovoríš o tom, ako každý má svoj život vo vlastných rukách? OK, škoda že to nikto nevysvetlí takým Somálcom, keby vedeli, že majú svoj život vo vlastných rukách tak by tam asi tak trápne nezomierali.
Každopádne, ja nehovorím, že by nám niekto mal pomáhať. Ale nezneužívať nevyvážený vzťah, to by bolo fajn, ale to je to, čo väčšina ľudí nerobí.
Neviem, ako rozumieš slovu "dobrovoľnosť" keď podľa teba byť donútený okolnosťami, ktoré neovplyvníš, neprotirečí pojmu "dobrovoľnosti". To bude taká nejaká zvláštna nedobrovoľná dobrovoľnosť.
A samozrejme vždy je to v konečnom dôsledku etická problematika. Síce ľudia ako von Mises so svojou praxeológiou sa budú chcieť tváriť, že nie, ale tým práve sa odtrhávajú od reality a zatvárajú si dvere pred akýmkoľvek pochopením toho, ako funguje ľudská spoločnosť.
Nie som marxista, ale marxisti ako jedni z mála rozumejú prepojeniu etického, politického a ekonomického. Klasickí liberáli tomu rozumeli tiež, len dnešní na to nejako zabúdajú.
Michal Lipták ·
to, že "každý máme iné etické hodnoty" je veľmi nepravdepodobné, pretože ak by to tak bolo, tak to, že ľudská spoločnosť vôbec funguje by bolo nepochopiteľným.
okrem toho neexistuje eticky defaultné rozhodnutie. Máme nejaký ekonomický a politický systém - je dobrý? Treba ho nechať tak ako je, treba niečo zmeniť, alebo ho treba zmeniť od základov? Každé z týchto troch rozhodnutí je vždy etické rozhodnutie a bolo by fajn, ak by si sa ho snažil aspoň NEJAKO zdôvodniť na etickej rovine. "Každý máme iné etické hodnoty" nie je argumentácia, ale popierací mechanizmus.
fayn ·
co som napisal vyssie pochopis z tejto jednej vety: aj ked ti prilozim pistol ku hlave ty mi penazenku dat nemusis.
.
Je tvoje "dobrovolne" rozhodnutie ze mi penazenku das, pretoze byt bez penazenky je pre teba lepsie ako byt bez hlavy. Preco dobrovolne - no pretoze furt mas na vyber - das mi penazenku alebo nie. To je ekonomicky pohlad ktory riesi "čo sa stane ak…". Z tohto "chladneho" pohladu nie je rozdiel medzi situaciou ked ti mierim zbranou na hlavu a ked ti predam liek len ak mi das x milionov €, su to situacie kde jeden je velmi nadriadeny a druhy podriadeny. Az ked do tych situacii zavedieme pravo/etiku/nasilie atd stanu sa odlisne. Problem je ze etiku, pravo a nasilie kazdy chape inak a teda sme sa pohli z pozitivnej vedy do oblasti kde mozme do aleluja debatovat a aj tak kazdy bude presvedceny o svojom.
Alebo skus cisto ekonomicky zadefinovat dobrovolnost bez toho aby si tam namontoval nejake hodnotove sudy a potom uznam ze sa mylim.
.
trochu rozpisanejsie je to tu, suhlasim s otvarajucim postom
http://www.mises.cz/forum/dobrovolna-smena--270.aspx
juraj t ·
S pištoľkou pri hlave iba idiot by mohol písať o dobrovoľnosti. Takže to ďalej nerozoberajme.
juraj t ·
Na doplnenie. Idiotom samozrejme nemyslím teba. :-)
Urobil si pokus ale nepodaril sa. Násilie alebo hrozba násilím je presne to, čo ohraničuje dobrovoľnosť od donútenia. A čo odlišuje štát od firmy, čo nedokáže (s prepáčením za výraz) ľavicový intelektuál Bláha pochopiť.
Michal Lipták ·
Z tohto "chladného" pohľadu je aj platenie daní dobrovoľné - je to určite viac dobrovoľné než výber peňaženky proti guľke do hlavy. Teda z tohoto "chladného" pohľadu vlastne nie je rozdiel medzi firmou a štátom, ak autor článku "dobrovoľnosť" používa ako rozhodujúce kritérium. :)
To, že politické vedy sa kedykoľvek pohybovali aspoň malíčkom na poli pozitívnych vied je nebezpečná ilúzia. To, že jedine v rámci pozitívnych vied sa dá viesť zmysluplná diskusia (zmysluplná, t.j. ľudia sa nechajú presvedčiť silou argumentov) je predsudok ktorý bol mnohonásobne vyvrátený odkedy pozitivizmus na prelome 19. a 20. storočia vznikol. A BTW, to, ako toto uctievanie pozitívnych vied slúži na obranu laissez-faire kapitalizmu - t.j. v konečnom dôsledku (aj keď nie vždy vedome) argumentáciu na poli etiky - boli tiež mnoho krát podrobne vysvetlené politickými filozofmi.
fayn ·
na tom sa urcite zhodneme, ja len hovorim ze ked hovoris o ne/dobrovolnosti tak opustas ekonomicku rec, a kedze dobrovolnost je alfa a omega clanku a postoja v clanku vyjadreneho, mal som potrebu na tu drobnost upozornit ;)
Michal Lipták ·
Prepáč, ale to používanie "s prepáčením za výraz" pri slovnom spojením "ľavicový intelektuál" je totálne úbohé. Mnoho múdrych ľudí boli a sú ľavičiari. Väčšina univerzitných profesorov v Záp. Európe a USA sú tradične ľavičiari. Pohŕdaním žiadnu diskusiu nevyhráš, na to treba argumenty.
juraj t ·
Ale nie celkom tak. Je rozdiel v dôsledkoch ak je konanie ľudí dobrovoľné alebo nedobrovoľné. Spoločnosť, kde vládne dobrovoľné konanie, je pre život príjemnejšia a aj ekonomicky bohatšia. Socializmus nefunguje dobre práve preto, že je v ňom priveľa násila. Ľavicové myslenie je apriori založené na násilí. Jedným ukradnúť a iným to rozdať. To je cesta do rozvratu a všeobecnej chudoby. Tak vraví ekonómia. (tá kvalitná, pochopiteľne)
juraj t ·
Ešte doplním. Ekonóm nehovorí, čo je správne a čo nie. Iba konštatuje, že ak ktosi v záujme rovnosti zavedie násilie do ekonomiky, tak spôsobí všeobecnú chudobu. Je na ľuďoch, aby sa rozhodli, či je pre nich "správnejšia" všeobecná rovnosť v chudobe alebo nerovnosť v bohatstve. Preferencie ekonómia nerieši.
Michal Lipták ·
Asi najnaivnejší koment aký som čítal v poslednej dobe.
Inak, tá kvalitná ekonómia je tá, ktorá potvrdzuje to, v čo už aj tak veríš, nie? Ľavicoví ekonómovia v 19. storočí predpokladali, že kapitalizmus sa cyklicky bude resetovať imperialistickými vojnami (a la Irak, len z poslednej doby) alebo ekonomickými krízami, z ktorých budú profitovať veľkokapitalisti. Ale to je zrejme nekvalitná ekonómia.
juraj t ·
Ale to je pravda. Univerzity sú zvyčajne baštami ľavičiarstva. Je to prirodzené. V stredoveku boli baštami náboženstva. Podľa toho, ktorá cirkev ich zriadila, tú vyznávali a propagovali. Dnes sú zväčša baštou sociálneho inžinierstva, pretože sú závislé na štáte a politikoch. Bolo by divné, ak by to tak nebolo.
juraj t ·
Nezaplať dane a uvidíš, či je to dobrovoľná činnosť. Skús sa napríklad trapne vyhovoriť, že si zarobil ledva na svoje živobytie a na dane ti už neostalo. Možno ti z daňového úradu príde šek na prilepšenie. Alebo nie?
juraj t ·
Tkže všetci súhlasíme/nesúhlasíme s umelým potratom? Takže všetci si myslíme, že progresívna daň je/ nie je etická. Obávam sa, že tvrdenie o rôznych etických hodnotách je pravdivé a nevyvratiteľné. :-)
juraj t ·
Ježiš, Mária, Svatý Jozef! Čo to je "resetovanie kapitalizmu"? :-)
Ako súvisia ekonomické krízy Sovietskeho Zväzu (a jeho imperialistické vojny), ČSSR, NDR, Kuby či Severnej Korey s kapitalizmom?
Kde urobili súdruhovia ľavicoví ekonómovia 19. storočia chybu?
juraj t ·
Môžem sa za to (s prepačením za výraz) ospravedlniť. Pletie sa mi trochu význam slova intelektuál. Ak u intelektuála predpokladáme inteligenciu, tak ten výraz v zátvorke sedí. Ak príjmeme napríklad Hayekov popis intelektuála ako človeka, ktorý úspešne šíri medzi ľudí cudzie myšlienky, tak potom ten výraz v zátvorke je naozaj nevhodný.
Alexios I. ·
Tento koment je úplne o niečom inom, ako som písal. Ale neva...
Michal Lipták ·
Toto sú dosť primitívnosti. Aj Hayek s Misesom učili na univerzitách. To že učíš na univerzite nevytvorí v tebe nejaký magický záväzok voči štátu, sú to väčšinou inteligentní ľudia schopní samostatného uvažovania.
Samozrejme, ľavicoví akademici sú za väčšiu úlohu štátu, ale čo viem tak to nie je preto, že učia na univerzitách, ale skôr preto, že neveria v anarchiu a Božiu ruku trhu.
Michal Lipták ·
teda, neveria vo všemocnosť Božej ruky trhu. Drvivá väčšina ľavicových teórií sa totiž dnes ráta s trhovým hospodárstvom v štáte.
Michal Lipták ·
Sakra, baviť sa s tebou je ako baviť s nejakým náboženským fanatikom. :) Okamžite ad hominem na každého kto s tebou nesúhlasí.
Michal Lipták ·
Ale to bola reakcia na fayn - pri tom jeho vysvetlení toto z neho skutočne vyplýva.
Michal Lipták ·
Hej, a čo sa týka náhodného vystrieľavania materských škôl, tam sme tiež ešte dosť ďaleko od konsenzu či je to morálne alebo nemorálne.
Ale takto, mňa totálne nezaujíma fakt toho, že niekto je teraz proti interrupciám, zaujímajú ma argumenty.
Alexios I. ·
Ja sa už nebudem opakovať, ostatne to ani nemá v tomto prípade význam. Bľabotať o dobrovoľnosti v podmienkach asymetrií na trhu práce môže len človek, ktorý je odtrhnutý od reality (a teraz to určite nie je Blaha).
Michal Lipták ·
Treba si prečítať, čo písal ktokoľvek kto sa nevolal Jozef Stalin o možnosti a možnej úspešnosti "socializmu v jednom štáte" a zistíš, že nikde chybu neurobili.
To resetovanie spočíva v tom, že ekonomický rast nefunguje tak, ako by podľa teórie mal, a trh začne nevyhnutne vytvárať bubliny, ktoré sa musia prasknúť a kapitalizmus sa musí resetnúť. Príp. pokiaľ ich nevytvára, vytvára frustrovanú a zdecimovanú underclass, ktorú musí z času na čas potlačiť (viď. nedávne London Riots, či francúsky Máj 68).
Inak, ktorú krízu NDR myslíš? Myslíš tú po páde komunizmu a potom, čo západní Nemci NDR kompletne vybrakovali aby neohrozili monopolné postavenie západonemeckých fabrík? Pretože to ide na vrub niekomu inému.
Ale inak som mal na mysli skôr ekonomickú krízu 1929-32 + súčasnú ekonomickú krízu a pod imperialistickými vojnami som mal na mysli veci ako kolonializmus, prvá svetová vojna, americká expanzívna vojna do Iraku a pod. Jeden by si myslel, že bude samozrejmé, čo som tým myslel.
juraj t ·
Čo máš proti "asymetrii?". Ešte raz. Niekto vytvorí pracovné miesto a ponúka ho potenciálnym zamestnancom.
Nikto nie je povinný vytvárať pracovné miesta. Je to jeho dobrovoľné rozhodnutie a jeho riziko, že príde o peniaze. Mohol ich prepiť alebo minúť na ľahké ženy ale on sa rozhodol, že ich investuje.
Naozaj nie je jeho problém, že ktosi to miesto považuje za dosť atraktívne, aby ho akceptoval aj keď nezarobí rovnako ako Julia Roberts.
Môžeš to miesto akceptovať a nemusíš. S čím máš problém? Kde tu chýba dobrovoľnosť?
Alexios Komnenos ·
Ešte k tomuto komentu: "Mzda je podiel z potenciálneho zisku, na ktorom sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú. S tým, že ten podiel vypláca zamestnávateľ bez ohľadu na to, aký ten zisk v skutočnosti bude. Prípadná strata ide na tričko podnikateľa."
Ja viem, že popieranie logiky je miestnym športom, ale ešte raz to skúsim pomalšie: mzdu má zamestnanec ako odmenu za vykonanú prácu. Zisk má vlastník firmy. Nie je to odmena za prácu, keďže vlastník nemusí pracovať (môže tam mať manažment). Chápeme sa? Nepredpokladám, že áno, ale aspoň som to skúsil.
juraj t ·
He, he. Starý dobrý John Kenneth Galbraith s jeho tvrdením, že reklama znásilňuje ľudí. Preto si podľa jeho slov kupujú také luxusné zbytočnosti ako televízie či chladničky.
Stalo sa mi už párkrat v živote, že som si kúpil niečo, čo ma stálo viac ako muselo alebo som to vôbec nepotreboval. Podľahol som oblbovaniu obchodníkov. Nebolo v tom žiadne násilie iba umenie presvedčiť ma. Bolo to vždy moje slobodné a dobrovoľné rozhodnutie a musím sa priznať, že som obchodnícky talent tých ľudí ocenil. Na ňom totiž z veľkej časti stojí náš blahobyt aj keď to nie každý chápe. Kšeftári sú vďačným cieľom opovrženia.
Takže sa dohodnime, že reklama a marketing nie sú v žiadnom prípade násilie. Byť hlúpy, naivný alebo márnotratný je neodňateľné ľudské právo. Ľudia žili státisíce rokov bez iPhonov či iPodov a dnes je z tej produkcie najbohatšia firma na svete. Bez násilia. Iba schopnosťou presvedčiť ľudí, že ich produkt je cool a musia ho mať. Klobúk dole pred ich invenciou a obchodníckym duchom.
S pojmom "vykorisťovanie zamestnancov" mám zásadný problém. Prijatie tejto predstavy spôsobilo na svete priveľa násilia a utrpenia. Vykorisťovať môže otrokár ale nie podnikateľ na trhu. Ten prácu ponúka a nikto ju nemusí akceptovať. Nie je jeho úlohou riešiť osobné problémy zamestnancov. Ak postaví továreň v hladovej doline, tak má výhodu, že získa zamestnancov za nižšie mzdy ale na druhej strane umožní ľuďom v tej hladovej doline dostať sa bez sťahovania ku práci a mzde. Výsledkom je, že jeho zákazníci dostanú lacnejší produkt a ostanú im peniaze na niečo iné, čo dovtedy nemohli mať a obyvatelia hladovej doliny sa dostanú ku príjmu. Ekonomika je proces. Takže po čase môže hladová dolina prestať byť hladovou. Samozrejme ak nie je to podnikanie "podporené" štátnymi úľavami, ktoré zaplatia nedobrovoľne daňoví poplatníci. To je už o inom.
Kam to "vykorisťovanie" vedie, vidíme momentálne v priamom prenose napríklad v Číne. Ako podnikatelia, tak aj zamestnanci postupne bohatnú a Čína sa stáva krajinou kam chcú všetci vyvážať a zarábať. Stačilo trochu uvoľniť trhové prostredie.
Iste, je v tom veľa rôznych faktorov. Ale základom je sloboda vlastniť a podnikať. To ostatné príde samo a vedie to ku zväčšovaniu blahobytu.
18. a 19. storočie sú dodnes obľúbenou témou milovníkov sociálneho inžinierstva. Lebo nechcú alebo nevedia pochopiť, že vtedy sa rodil náš dnešný blahobyt. Prvykrát v dejinách sa každá nasledujúca generácia mala lepšie ako jej rodičia. Sloboda vlastniť a podnikať spôsobili, že v krajinách s akou-takou liberálnou ekonomikou počet obyvateľov aj ich životná úroveň neprestajne rástli. Na rozdiel od krajín, kde sloboda vlastniť a podnikať nebola a ani dnes nie je.
Odporúčam prečítať si čosi od Ludwiga Erharda alebo Wilhelma Röpkeho. V čase po prehratej vojne, keď si Nemci a celý svet mysleli, že ešte ich vnuci budú odsúdení na život v chudobe, zrušili (napriek odporu okupačných mocností) všetky možné štátne regulácie, vytvorili poctivú marku a nechali ľuďom slobodu dobrovoľne a bez násilného vplyvu štátu podnikať. Výsledkom bol v priebehu niekoľkých mesiacov hospodársky zázrak. Kedže to boli pracovití, šporovliví a vynaliezaví Nemci, tak dokázali tak zbohatnúť, že im ani wellfare štát až tak neublížil. Dodnes ho vedia ako tak udržať.
Pre úplnosť dodávam, že anarchokapitalizmus je samozrejme utópia. Štát bol, je a bude. Len ho treba držať poriadne pod krkom, lebo je to dobrý sluha ale zlý pán. Momentálne utrhnutý z reťaze.
Ak niekto nechápe rozdiel medzi štátnym donucovaním (štát vždy bol a bude monopol na násilie na danom území) a slobodným podnikaním, tak je somár ušatý a zaslúži si iba dovzdelanie alebo pohrdanie.
juraj t ·
Ľudí, ktorí sú presvedčení, že je správne okrádať svojich blížnych iba preto, že si dokázali zarobiť viac ako oni, naozaj nepovažujem sa slušných a ctihodných. Lúpež a násile považujem za odporné.
Nuž som fanatik. :-)
juraj t ·
Zachcelo sa ti slameného panáka poraziť? Interupcie sú klasický etický problém. O ktorom sa ľudia nevedia dohodnúť. Lebo je to etický problém. V takom argumenty neexistujú. Buď to akceptuješ alebo nie.
S vraždením detí to až taký problém nie je. Na tom sa vedia prakticky všetci ľudia zhodnúť. Aj keď je pravda, že v prípade napríklad židovských detí by sme sa so zástancami Hamasu alebo príslušníkmi SS asi nezhodli. Im by to vôbec nevadilo.
S etikou je večný problém. Veda ho nevyrieši.
fayn ·
Z toho co som napisal vyplyva, ze vsetci co tu piseme preferujeme platenie dani pred vezenim, teda z ekonomickeho hladiska/uzitku sme na tom lepsie ked dane platime ako ked ich neplatime. Keby to tak nebolo tak sedime vo vezeni za neplatenie dani.
Ekonomia imho nema sancu postrehnut ci tie dane platime nedobrovolne alebo dobrovolne, konstatuje len to co som napisal v prvom odstavci.
Tomáš Lengyel ·
Asi nechapem, co tu nacvicujes? Z toho co citam nekonecny sled commentov, tak snad aj tebe je jasne, co kazdy hovori a preco to hovori. Len ty sa tu hras na nejake inotaje a snazis sa ostatnych tahat za nohu :(
Co tak napisat kam smerujes a ake je tvoje zdovodnenie?
juraj trenkler ·
Bonmot vraví, že keď nie argumentov, tak sa vytiahne Hitler alebo Somálsko. :-)
Ale OK. Somálsko (z veľkej časti) je problém neexistencie nejakej civilizovanej formy štátu, ktorý by zabezpečil právo a spravodlivosť. Je to spoločnosť, kde vládne násilie a zvôľa mocných. To by som v žiadnom prípade neporovnával s civilizovanou spoločnosťou, kde môžeš slobodne vlastniť a podnikať. V Somálsku nemôžes len tak vlastniť a podnikať, lebo ťa môže ktokoľvek mocnejší ozbíjať. V takom prípade naozaj nemáš veľa možnosti rozhodovať o svojom osude.
Takže Somálsko nám v tejto debate veľa nepomôže. Aj keď je pravda, že tam sú oblasti, kde napriek neexistencii štátu v tom zmysle, ako ho poznáme tu, sa dá existovať. Niektorí anarchokapitalisti to dokonca dávajú za príklad toho, že sa dá existovať bez štátu. Ale to je už debata o inom.
Jednoducho Bláha nechápe rozdiel medzi štátom, ktorý je monopolom na násilie (v nepejoratívnom zmysle toho slova) a firmou, ktorá s násilím nemá nič spoločné.
Jana Kováčová ·
Aha, čiže vždy keď dospeješ do bodu, že nevieš kam z konopí, tak sa začneš na oponentov tváriť profesorsky a odvádzaš pozornosť iným smerom, Síce by si ukázal aký si frajer skôr odpoveďou na položenú otázku, ale toho sa zrejme nedočkáme.
jur ·
O všemocnej Bože ruke trhu počúvam dnes a denne od zarytých etatistov. Je to pre nich nadávka. Niečo ako "neoliberál". Zdá sa mi, že to je úplne najsprostejšia nadávka. :-)
Nikto seriózny o takom niečom neblúzni. "Trhové hospodárstvo" je tautológia. Hospodárstvo je trh a trh je hospodárstvo.
Trh je proces výmeny ekonomických statkov. Ten existuje bez toho, aby ho niekto vytvoril alebo vymyslel. Jednoducho existuje.
Rozdiely existujú podľa toho, či a ako ho niekto chce riadiť alebo nie. Ekonomické zákony sú jasné. Trh funguje najlepšie a ku spokojnosti skoro všetkých ak ho nikto neriadi ani mocensky neovplyvňuje. Stačí zabezpečiť, aby bol nenásilný a všetko sa odohrávalo na základe dobrovoľnosti. Spontánna poriadok. Vždy, keď sa ktosi pokúša násilím ovplyvniť jeho fungovanie, vzniknú zbytočné problémy. Napríklad ekonomické krízy ako tá terajšia alebo všeobecná chudoba.
Zdá sa, že sa s tým musíme zmieriť. Ľudská chamtivosť a možnosť zneužiť moc sú prisilné na to, aby mohol trh efektívne fungovať. Vždy sa nájde dosť násilníkov, ktorí zneužijú svoju moc a zneužijú ju na svoje obohatenie. Ľudstvo bude prosperovať podľa toho, ako sa mu podarí týchto násilníkov eliminovať. Preto trh funguje inak v Ženeve či Stockholme a inak v Palerme či Bratislave. Je to večný boj na jednej strane o slobodu a na druhej o moc.
Tibor Peták ·
"Prečo demokratické práva občanov platia iba vo vzťahu k štátu, no nie vo vzťahu k súkromným podnikom?"
Nerozumiem toľkej debate o dobrovoľnosti a slovíčkach. Pointa celého nezmyslu je motivácia. Prosím, aby Blaha alebo niekto, kto mu rozumie, vysvetlil, ako vznikne NOVÁ firma v prostredí takýchto "demokratických firiem". Viem si totiž predstaviť, ako taká firma zanikne a že to bude pravidlom. Ale ako vznikne?
juraj trenkler ·
Nerozumiem, prečo tu ťahať "prácu". Iba ak by sme si začali v poblúznení myslieť, že striekať blatník je práca hodná mzdy ale založenie fabriky na autá so všetkým, čo k tomu patrí, už práca nie je.
V takom prípade by som to bral. Ale o logike by som nerozprával, lebo som v škole nechýbal. keď nás ju učili.
juraj trenkler ·
Ten potenciálny tvorca novej firmy má ale problém. Musí zaplatiť výpalné politikom z každého centa, čo zarobí. Ako bónus aj zdravotné poistenie pre prípadné stroje, čo zakúpil. Takže predstava, že bude druhý Ford či Baťa, nie je veľmi reálna.
Je to mimo témy ale nedalo mi. :-)
Švédi nedávno riešili problém, že všetky veľké a slávne firmy vznikli dávno pred tým, než začali budovať ich slávny sociálny štát. Zdá sa, že nie sú blbí a vedia sa zo svojich chýb poučiť, lebo o pár dní tam budú firemné dane nižšie ako na Slovensku. :-(
jur ·
Veď nech si Bláha požičia miliónik a založí nejakú fabriku, kde budú zamestnanci hlasovať o tom, kto bude riaditeľ, čo sa bude a ako vyrábať. Za ten miliónik na krku by mu to mohlo stáť. Ukázal by svetu, že demokracia v súkromnom podniku je to najlepšie, čo sa podnikateľovi môže stať.
jur ·
Ekonómia naozaj nemá šancu čokoľvek postrehnúť. Ale ekonóm, ktorý by čosi také nevidel, by nestál zaveľa.
Roman Kanala ·
Demokracia neexistuje ani v Tomanovej sociálnych podnikoch, ani v štátnych firmách, nieto ešte v súkromnej firme. Zamestnanecká demokracia je ľavičiacke anarchistické blúznenie ako niekde na Francúzsku. Demokracia existuje medzi vlastníkmi firiem, ale hlasy nie sú rovnocenné. Majú váhu vlastníckych podielov.
Roman Kanala ·
Tu odpovedám na tvrdenia Michala Liptáka, že vraj zakúpenie veci pod tlakom reklamy nie je dobrovoľné. Modelizáciou správania sa spotrebiteľov sa zaoberám pár ostatných rokov. Neoklasický vzťah je jednoduchý: ceny ovplyvňujú množstvá. Medzi cenami a spotrebou sú schované hypotézy dokonalej informácie a dokonalej ekonomickej racionality. Takýto neoklasický model sa dobre počíta, lebo ide o klasickú optimizačnú úlohu, kde sa buď minimizuje funkcionál nákladov (najčastejší príklad hľadania ekonomickej rovnováhy), alebo sa maximizuje zisk (pri podkapitalizovanej firme) alebo sa maximizuje predaj (pri zaberaní podielu na trhu). Pri optimizácii sa využíva vlastnosť duality cien a množstiev. Primálna formulácia problému je v množstvách, duálny problém je o cenách. Riešiť sa môže ktorýkoľvek problém, lebo bod optima ak existuje, tak je rovnaký.
Správanie sa spotrebiteľov je neracionálne a nelineárne, ale dá sa linearizovať, napríklad ak sa vzťah cena-spotreba nahradí zložitejším vzťahom cena - informácia - postoj k informácii - správanie sa - spotreba. Reklama a marketing pôsobia na informáciu a postoj. Správanie sa je už individuálne. Existujú aj zložitejšie schémy, ale tie sa zle počítajú. Podľa príslušnosti k sociálnej skupine sú zakódované schémy správania sa, ktoré sa približne dodržiavajú, ale dodržiavajú sa dobrovoľne. Napríklad bankári sa obliekajú do čiernych oblekov, manager musí mať drahú limuzínu, decko snobov musí mať najnovší iPhone, atď. Ale ak si manager kúpi break alebo Smart, nič sa nestane. Ak decku namiesto iPhonu kúpi lacnú Nokiu, tiež sa nič nestane. Žiadne násilie. To je blbosť. Nanajvýš spoločenská sankcia, že sa s ikonoklastom nebudú chcieť ostatní hrať.
libertarian ·
Michal Lipták :
píšeš :
"Nie som marxista, ale marxisti ako jedni z mála rozumejú prepojeniu etického, politického a ekonomického. "
- Ja som z generacie, ktorá študovala marxizmus, aj na technickej VŠ. Takže mam z toho aj skúšky. A teda môžem zodpovedne povedať, že take blbosti, ake tu píšeš, by marxisti z huby nevypustili. Mali síce podivné názory, ale zachovavali si štipku zdravého rozumu. Musím sa ich zastať, aj ked ich nenávidím.
Fakt ma strašne zaujíma, kde si na tie trápnosti prišiel.
Tibor Pospíšil ·
Možno by bolo dobré si sňať z očí tie modré okuliare. Pretože by ste potom mohli vidieť, že to rozhodne nie je len exot typu súdruha Blahu, ktorý nechápe rozdiel medzi štátom a firmou. Ja si myslím, že drvivá väčšina voličov je presvedčená, že hlavným problémom nie je samotný ten zásadný rozdiel (keďže oni žiadny rozdiel nevidia) medzi štátnym a súkromným, ale táto väčšina voličov si myslí, že problém je "v ľuďoch". Že proste stačí nájsť lepšieho riaditeľa, implementovať nejaké zázračné kontrolné mechanizmy (ideálne "priama" demokracia) a že potom môže štátny podnik, resp. štát ako taký, fungovať oveľa lepšie.
.
Nemôže. Pretože ten zásadný rozdiel medzi štátom a súkromnou firmou, či inou súkromnou entitou proste existuje. Je to systémový rozdiel. Nie parametrický. Nie je to rozdiel "v ľuďoch".
matej kolaviak ·
eticke hodnoty nemozu byt rozne, ani moralka nemoze byt rozna. to su absolutne veci, preboha!! prog. dan, ani umele potraty nemaju s nimi nic spolocne. to su mechanizmy, ktore si vymysleli ludia, aby sa mohli navzajom kontrolovat, ovladat, manipulovat a odrbavat. to iste plati pre politiku, ekonomiku a dalsie clovecie vymysly a nezmysly.
Roman Kanala ·
Je tam ešte iný dôležitý moment. Niektoré firmy prosperujú, ak si dokážu zvoliť predmet podnikania, aký má na trhu odbyt, ak si zvolia racionálnu a konkurencieschopnú výrobnú štruktúru, ak majú dobrý management, čo vie riadiť firmu aj v zlých časoch, reagovať na nečakané situácie, zvládnuť strategické a zmluvné riziko. Iné firmy neprosperujú a zanikajú, lebo majú nevhodný produkt, zlú organizáciu výroby, nekvalifikovaný manažment, alebo prosto nemali šťastie a priveľa negatívnych faktorov prinieslo simultánne účinky v krátkom časovom období, na čo nestihli reagovať. Pri podnikaní treba mať aj šťastie a náhoda, aj keď sa jej vplyv snažíme znížiť, stále hrá rolu.
No a čo včuľ? Niektorí zamestnanci budú demokraticky rozhodovať v prosperujúcej firme, iné v zlej firme. Zavrieť zlú firmu a vyčistiť trh a recyklovať aktíva v prospech niečoho lepšieho, o tom je kapitalizmus. Udržiavať zlú firmu pri živote, o tom je sociálizmus a o tom je aj EÚ s bankami. Nakoniec prírodné zákony aj tak zvíťazia a po veľkom spoločenskom krachu príde situácia, keď "vlastníci", alebo Západ, budú pozerať na "proletariát", či socík v skrachovaných firmách a krajinách. Začne sa konečne aplikovať osvedčený klasický model, alebo sa bude experimentovať ďalej a zničia sa životy ďalším generáciám?
Alexios I. ·
Je fascinujúce sledovať pomätenosť v pojmoch i pomätenosť v súvislostiach medzi nimi. Asi ako keď bolo vyššie napísané o kapitalizme v Severnej Kórei (skutočne na pobavenie). Trhové hospodárstvo (angl. market economy) sa často dáva do protikladu s centrálne plánovanou ekonomikou, direktívne riadenou, bez zmluvnej autonómie subjektov, bez možnosti voľby. Trh je (mal by byť) o voľbe jeho účastníkov. Vysvetľovať, prečo je efektívne do voľne-trhových vzťahov v istých sektoroch zasahovať, nemá na tomto walle význam, pretože si tu zrejme všetci predstavujú, že krízy vznikajú v dôsledku centrálnych zásahov (ach jaj).
Ja už si dám brouka mlčanlivosti a nebudem kvákať na tejto diskusii, ale poslednú poznámku si neodpustím. Je úplne jedno, koľkokrát budete rovnakú nezmyselnú hlúposť opakovať, stále to bude hlúposť, či už je to vaše (úzke) poňatie slobody, kecy o spontánnom poriadku, dobrovoľnosti, posvätnosti nepoškvrneného a neodblaneného súkromného vlastníctva, atď. Tieto zásady nedokážete v normálnej argumentácii obhájiť, preto sa uchyľujete k ich nekonečnému opakovaniu asi ako stredoveký mních, čítajúci Apokalypsu sv. Jána, aby si overil, prečo ešte nenastal koniec sveta.
Vladimír Šelc ·
Mňa skôr štve že akceptujeme fungovanie štátu v takejto podobe.
Je zaujímavé že ľudia radi spomínajú Somálsko. V google si nájdite Somálsko a je tam článok že Somálsko vďaka tomu že nemá vládu sa má lepšie. Oni už nejaké roky dozadu prišli na to že tie boje nikam nevedú. Jednoducho sa dohodli a po mestách chodí polícia, pribudli nemocnice a zákony niekde sú kmeňové a inde majú sudcu. Spokojnosť zo súdnictvom je cez 85 percent. Pod hranicou chudoby tam žije menej ľudí ako v okolitých štátoch.
Somálsko sa spomína často, pritom to nieje najhladnejší štát. To sa asi politici boja že si ľudia uvedomia že nepotrebujeme takú mašinériu politikov a úradníkov.
Ešte jeden rozdiel, súkromné firmy neprenášajú svoje dlhy na ostatných obyvateľov ako vlády. To potom zvyšujú dane ale zjavne vyberú viac ako je treba a žijú s toho ľudia ako Blaha ktorí nijak niesu užitočný spoločnosti. Pan Blaha by určite chcel aby ľudia dostávali rovnaké peniaze ale treba to domyslieť. To znamená že by sme sa striedali vo vedení podniku? A určite by si pani učiteľka chcela vyskúšať prácu baníka alebo v zime rezať drevo v horách. Prečo by mal niekto zmrzať, moknúť a druhý sedieť v teple keď plat majú rovnaký?
ahoj ·
Je neuveriteľný pokrok vo vývoji myslenia socialistov. Súdruh, pán Blaha nevidí rozdiel medzi riadením firmy a štátu. Súdruh Lenin nevidel rozdiel medzi riadením štátu a poštového úradu. A vieme ako to dopadlo. :).
Otázka - chcel by som vedieť , či na straníckych stretnutiach, pri rokovaní klubu Smer -u v parlamente sa oslovujú súdruh, súdružka, alebo pán a pani?
Vie na to niekto odpovedať?
Ivan Behunek ·
Kde sa vam vsetkym stratila povodna analogia? Vztah Stat-obcan predse v pripade firmy zodpoveda vztahu Firma-klient a nie Firma-zamestnanec, ktory sa tu riesi.
Aj sam Blaha predsa pise "Prečo vlastník môže vykonávať neobmedzené panstvo nad svojimi zamestnancami bez toho, aby sa zodpovedal občanom?" ale aj jemu to trosku pokrivkava, lebo pise "obcan" mysli "zamestnanec" ale v skutocnosti by to mal byt "klient".
Roman Kanala ·
Úlohou štátu je eliminovať riziko, úlohou firmy je podstupovať riadené riziko, lebo bez rizika niet zisku. Celá otázka je v tom, koľko rizika má eliminovať štát. Socík a EÚ sa snažia eliminovať všetko riziko, čo znamená egalitarianistickú chudobu pre všetkých a rovný nulový zisk pre všetkých. Kým sa príde na to, že to je slepá ulička, stratia sa cenné roky a životy ľudí.
markx ·
A ja som si myslel, ze byt intelektualom je zlozita vec...
palo satko ·
všetky tie tvoje tri znaky firmy:
Zamestnávateľ vás nemusí zamestnať
Uzatvárate dobrovoľnú dohodu
Môžete sa zamestnať sami
su vcelku modernymi štatom prikazanymi znakmi a vo velkej miere ich presadili socialisti a lavicovi snilkovia ako je blaha. lebo povedme si pravdu, nie je nič lepšie pre firmu ako si nachytat otrokov alebo dat to robiť deckam za chlebovu kôrku a tiež poslat delove člny na každeho komu sa take konanie nepači.
kri ·
lenze su aj pripady, kde mzdu nedostanes niekolko mesiacov v rade. a osobne mi pride nemiestne argumentovat sposobom ako to robis v tomto pripade ty. kazdy zamestnanec nesie vo firme svoj diel zodpovednosti, ktorym sa okrem mzdy zmluvne zavazuje. ak ja dodrziavam vsetky pozadovane body dohody so zamestnavatelom, dodrziavam pozadovany vykon a kvalitu, tak za toto poberam dohodnutu mzdu, ale v ziadnom pripade nebudem niest zodpovednost za nieco ako je neschopnost mojho zamestnavatela predat svoje vyrobky na trhu. na druhej strane, ale ponesiem nasledky jeho neschopnosti tym, ze skor, alebo neskor sa budem musiet obzerat po novom zamestnani.
no a co sa mzdy ako zisku tyka, tak som jediny rakusky ekonom na tejto planete, ktory striktne oddeluje ekonomicky (uctovny) zisk a dusevny zisk.
mzda je v prvom rade dusevnym ziskom, kde dochadza k vymene mojej prace, energie, schopnosti, mojho tela a rozumu za peniaze. peniaze si pri tejto vymene cenim viac ako sam seba.
k uctovnemu zisku dochadza vtedy, ked moje mesacne naklady na fungovanie neprevysia moj prijem, ziskom je ked dokazem vytvorit uspory. uctovny (ekonomicka kalkulacia je mozna iba v peniazoch-mises) zisk nasledne moze umocnit dusevny zisk, prispiet k vyssej dusevnej pohode jednotlivca.
nemusite s uvedenym suhlasit, ale som presvedceny o tom, ze vyssie uvedene je pravda :)
kri ·
nepravda. asi si nepocul a necital o firme semco.
kri ·
riziko je vzdy a vsade nakolko kazdy vysledok nasho jednania sa dozvieme az v buducnosti, ktoru nepozname.
pisat o nulovom zisku pre vsetkych mi pride pod tvoju uroven. :)
kri ·
presne tak. obcania zabudli na to, ze v pripade statu su oni zamestnavatelom a fico, blaha, miklos, dzurinda and company su zamestnancami nas vsetkych. zabudli sme pozadovat po tychto ludoch kvalitu a pricinili sme sa tym k tomu, ze kvalita zasadnym sposobom poklesla. dnes sme v stadiu, ze ju tolerujeme. umoznili sme im netrhovo napr. to, ze nas zamestnanec si sam urcuje vysku mzdy, sam si odhlasuje bonusy, vyhody, pocet kancelarii, financovanie stran atd. vo firme to urcuje ponuka a dopyt.
Michal Lipták ·
Neviem, kto je Galbraith, mieril som skôr na Frankfurťanov a Arendtovú. Každopádne, vždy keď toto napíšem, "protiargument" je vždy rovnaký: "JA sa vždy rozhodujem dobrovoľne, z čoho vyplýva, že každý sa rozhoduje dobrovoľne." Takto, mňa absolútne nezaujíma, ako sa - resp. ako si myslíš, že sa rozhoduješ ty, pretože táto diskusia nie je ani o tebe ani o mne. Inak ak začínaš vôbec s takýmto egocentrickým prístupom, tak nikdy nebudeš schopný pochopiť, ako funguje marketing alebo propaganda - pretože vždy si budeš predstavovať sám seba ako slobodne sa rozhodujúceho na základe určitej marketingovej informácie, resp. na základe určitej propagandy. Keďže propaganda funguje vtedy, keď ju človek MUSÍ nasledovať, tak z tohto pohľadu propaganda nemôže principiálne fungovať. Uh, len tam bude ten problém, že v REÁLNOM svete propaganda často funguje a často veľmi úspešne. Takže by asi bolo treba zmeniť túto egocentrickú metodiku.
Avšak je samozrejmé že účelom marketingu nie je podporiť dobrovoľnosť rozhodovania u zákazníkov. Nie je ním ani informovať (ako som písal, informovalo sa za socíku). Cieľom marketingu je obmedziť dobrovoľnosť zákazníkov, alebo z nich aspoň vychovať jednoduchých ľudí rozhodujúcich sa na základe veľmi jednoduchých patternov. Na túto úlohu postupne debilizovať obyvateľstvo na nerozlíšenú masu schopnú konzumovať akýkoľvek bullshit dnes vydávajú firmy obrovské množstvo nákladov - a z ich strany je to samozrejme prirodzené správanie, nedá sa im to vyčítať. Ale my by sme sa tu zas nemali tváriť, že to takto nefunguje.
Píšeš: "Byť hlúpy, naivný alebo márnotratný je neodňateľné ľudské právo." Ak chceš komukoľvek vyčítať, že je odtrhnutý od reality, tak by si si mal odpustiť takéto hlúposti. Je to jednak neskutočný cynizmus, pretože si tvrdíš, že tie masy ktoré sú dnes vymývané marketingovými kampaňami, komerčným umením, televíziou a aj politickými Ficovými kampaňami sa SAMI ROZHODLI byť hlúpi a naivní. Ale je to skôr tvoja predstava, ktorá je hlúpa a naivná - človek sa nenarodí vo vzduchoprázdne a nemá všetky možnosti rovnako otvorené - keď nebude vzdelávaný k vyššej kultúre, tak sa k nej pravdepodobne nedostane, keď budú všetci v jeho okolí reagovať na jednoduché slogany, bude aj on najskôr reagovať na jednoduché slogany. Keď bude vyrastať v spoločnosti, ktorá bude materialistická a konzumná, bude aj on materialistický a konzumný. Formálne to je o výbere, ale formálne je o výbere aj peňaženka alebo guľka do hlavy - tu ide o to, že reálne to o výbere nie je. Tá tvoja veta len dokazuje, že absolútne nerozumieš tomu, ako funguje ľudská spoločnosť.
Ďalej, tváriť sa, že medzi zamestnancom a zamestnávateľom je symetrický vzťah v prípade vysokej nezamestnanosti je naivné a to je práve to, čo bude viesť k násiliu a tyranii. Predpokladať, že zamestnávateľ sa v prípade, že má reálne oveľa lepšiu vyjednávaciu pozíciu rozhodne sám od seba, z dobrej vôle, nevyžmýkať zo zamestnanca čo sa dá, je nereálna predstava a je smiešne, že takáto altruistická predstava prichádza práve od teba.
Samozrejme, dnes určitú kontrolu máme a zamestnávateľ si nemôže dovoliť úplne čokoľvek voči zamestnancom aj keď je vo výhodnej pozícii. V tejto situácii by bolo radikálne zavádzanie "menej štátu" práve sociálnym inžinierstvom.
Čína je tam kde je kvôli niečomu inému - práve preto, že práva jednotlivcov tam nehrajú veľkú rolu takže nie je problém s tým, keď nikde zomrie tisíc ľudí od hladu. Na také "zbytočnosti", aby tomu Číňania predišli, sa tam veci nevyhadzujú.
Čo sa týka 19. storočia, tak tváriť sa, že otvorenie vstupu do štátnej správy aj pre občanov z nižších sociálnych tried nebolo faktorom pri bohatnutí obyvateľstva (v Prusku pri Stein-Hardenbergových reformách) znamená ignorovanie histórie. Ignorovať fakt KOLONIALIZMU a exploatácie tretieho sveta tiež znamená žiť vo vlastnom svete. Avšak rovnako nemožno ignorovať to, že napriek tomu žilo mnoho ľudí v underclass v strašných podmienkach a tam by si sa proste narodiť nechcel. Ty robíš len taký historický cherry-picking, vyberieš si čo ti vyhovuje a o zvyšku sa tváriš, že sa to nestalo. Len potom nemôžeš ostatných kritizovať za to, že sú odtrhnutí od reality.
Rovnako tam pri tých Nemcoch netreba zabúdať na dotáciu od USA v podobe Marshallovho plánu - to asi nebolo veľmi libertariánske, nie?
Michal Lipták ·
"Reklama a marketing pôsobia na informáciu a postoj. Správanie sa je už individuálne."
Hm, takže môžem mať štandardizovaný postoj, ale správanie bude iné? Čiže napr. z troch ľudí, ktorí sú presvedčení, že Robert Fico im dá istoty, len dvaja budú voliť Fica a tretí bude voliť SDKÚ, pretože správanie je už individuálne a nezávislé na postoji? Zaujímavé... z akej psychológie osobnosti tento model vychádza?
Priznávam, že slovo "násilie" tu bolo použité v prenesenom význame, ale tak ja som s tým v tejto diskusii nezačal.
Ale v skutočnosti sa tam mierilo na spoločenský tlak, ktorý ťa núti napr. ak si právnik obliecť sa do čierneho obleku, oholiť sa, ostrihať sa, atď. Len si to netreba predstavovať tak, že niektorí konkrétni členovia spoločnosti začnú spoločenský tlak vytvárať, spoločenský tlak žiadny konkrétny zdroj nemá. A nepodliehame mu tak, že by sme vedome vedeli, že mu podliehame, proste sa len prirodzene snažíme byť súčasťou určitej komunity. A je úplne zjavné, že v spoločnosti uctievajúcej trhovú ekonomiku postupne zanikajú všetky prirodzené komunity a nahradzujú sa univerzálnou komunitou spotrebiteľov na globalizovanom trhu. V rovnakom duchu komerčné umenie v ideálnom prípade likviduje subkultúry a vytvára jednotnú komunitu spotrebiteľov (k tomuto samozrejme treba zredukovať umelecké diela na spotrebné tovary, čo je logicky filozofiou komerčnej tvorby - copyright je veľmi úslužný v takomto ideologickom boji). A tak v konečnom dôsledku je naša identita určená tým, čo kupujeme a čo konzumujeme - marketing môže výborne fungovať na takto priravenom poli, lebo už priamo zasahuje našu primárnu potrebu byť súčasťou nejakej ľudskej komunity.
Nie je to násilie v pravom slova zmysle, ale hovoriť v tomto prípade o dobrovoľnosti je nebezpečný idealizmus.
Michal Lipták ·
Veľmi pochybujem o kvalite výkladu Marxa na socialistickej technickej VŠ. Predpokladám, že západných marxistov ako Adorna, Benjamina, Thaa, Lukácsa, Althussera, Merleau-Pontyho, Kojeva či Deleuza, a možno ani Luxemburgovú, tam nepreberali. Trockému sa zrejme tiež veľmi nevenovali. Ak tak vôbec preberali dobre toho Marxa.
OK, tým by bol odbitý ad hominem (aj keď oveľa lepšie podložený ako ten tvoj) a teraz by si mohol, anonymný libertarián, napísať niečo konkrétnejšie namiesto nezmyselných útokov.
Michal Lipták ·
No ale Somálsko je príklad minimálneho štátu, keď už tak. :)
Každopádne, vyrastal si v underclass, keď tak bohorovne píšeš, ako je všetko len a len naša voľba a ako nás naše sociálne postavenie vôbec nijako nedeterminuje?
juraj trenkler ·
Pozerám, že cherry-picking je tvoja obľúbená zábavka. Máš na mnohé veci iný pohľad ako mám ja. OK. Nemám s tým žiaden problém.
Len jedna poznámka. Kým sa začal uplatňovať Marshalov plán, tak Belgicka sa už netýkal. Nesplňalo podmienky pre túto hospodársku pomoc. Skús zistiť, prečo to tak bolo.
Pomôcka: Keby sa bol ešte o pár mesiacov odložil, tak by sa zrejme netýkal ani západného Nemecka. Už by nesplňalo podmienky. :-)
Michal Lipták ·
Ja si myslím, že pri týchto diskusiách v konečnom dôsledku prichádzame k human nature. Ten rozdiel je v tom, že súkromník investuje (v ideálnom prípade) svoje prostriedky a zarába pre seba, riaditeľ štátnej firmy spravuje cudzie prostriedky. Prvý je motivovaný svojou túžbou zbohatnúť, druhý je (mal by byť?) motivovaný túžbou slúžiť dobre svojej krajine. Ak tvrdíš, že rozdiel nie je v ľuďoch, tak musíš predpokladať, že prvá motivácia je lepšia a silnejšia ako druhá (ergo sa oplatí radšej deregulovať čo sa dá), príp. že druhá motivácia reálne neexistuje (ergo opäť, treba deregulovať čo sa dá). A tým sa potom nakoniec dostávame k otázke human nature.
Ja si myslím, že človek z svojej podstaty nie je vedený len túžbou zbohatnúť alebo nejakou nietzscheovskou vôľou k moci, ale že je schopný konať racionálne, je schopný riešiť teoretické problémy len kvôli túžbe poznávať, a je schopný spraviť správnu vec len preto, že sa to spraviť má. Čiže druhý typ motivácie je reálny. Čiže to v konečnom dôsledku je o ľuďoch a o tom, aká je naša spoločnosť a akí ľudia v nej vyrastajú. Deregulácia v tomto zmysle by nemala byť ideologickým nástrojom, ale praktickým nástrojom - proste keď to niekde totálne nefunguje, tak to treba radšej sprivatizovať, a keď to niekde funguje dobre, treba to nechať tak. Tak, ako sú prípady stratových štátnych firiem sú aj prípady, kedy súkromné riadenie bolo oveľa horšie (Enron ako jeden príklad za všetky).
Michal Lipták ·
No, skôr v prípade palestínskych detí by sme sa nezhodli s izraelskou armádou... ale to je už o inom.
Ja netvrdím, že veda má riešiť etiku - ja nie som ten, ktorý je tu posadnutý tým, aby všetko bolo riešené cestou pozitívnych vied. Etika má samozrejme inú metodológiu. Ale je úplná blbosť napísať, že tam argumenty neexistujú (btw, toto mám brať ako absolútny argument?). I keď rozumiem, prečo by niektorí písali, že tam argumenty neexistujú - volá sa to "postmoderný narcizmus" a spočíva to v presvedčení, že ak presvedčím ostatných, že v prípade etiky neexistujú žiadne intersubjektívne platné kľúče na porovnávanie a zhodnocovanie subjektívnych presvedčení, tak to akosi zázračne ospravedlní každú chobotinu, ktorú vyslovím a nebudem sa musieť konfrontovať s tým, že som zo seba spravil idiota tým, že som ju vyslovil. Je to pomerne rozšírená patológie v súčasnosti, proti narcizmu sa neoplatí argumentovať, ten treba diagnostikovať.
Michal Lipták ·
Ale to, že distributívnu spravodlivosť považuješ za krádež, je tvoje zlyhanie, nie ľudí okolo teba.
juraj trenkler ·
Ale no tak. :-)
Žijeme vo svete aký tu je. Sme rôzni čo sa týka rodinného prostredia, rozumových či fyzických schopností a celkovo nadania. Niektorí sú pilnejší, iní pohodlnejší. Niekto má v živote viac šťastia, iný zase viac smoly. Tak to vždy bolo a nikdy to inak ani nebude.
Najlepšie sa svetu darí, keď majú ľudia slobodu konať podľa svojich chúťok a rešpektovali slobodu iných tiež sa správať podľa svojich predstáv.
Vo chvíli, keď ktosi dvihne moc zo zeme a použije ju na uskutočňovanie SVOJICH predstáv o fungovaní sveta bez ohľadu na ostatných, tak to vždy naberie zlý koniec.
Spomeniem si na to napríklad vždy keď vidím jedného obstarožného boľševika obľúbujúceho fajnový koňak, ktorého by sa v živote nikto sám od seba nepýtal na jeho názor na vzdelávanie, ako láme cez koleno celý vzdelávací systém v štáte. Namiesto toho, aby rozpustil celé ministerstvo aj s podriadenými úradníkmi a nechal vzdelávanie detí na tých, ktorých si rodičia z ponuky vyberú tak ako si vyberajú domy, autá či potraviny. Určite by to nebolo horšie ako je to teraz pod jeho vedením alebo ako to bolo za jeho predchodcov.
Takých kreatúr, čo sa nás pokúšajú za naše peniaze znásilňovať je naokolo plno. Vzali nám možnosť dobrovoľného výberu a nevyzerá to vôbec dobre.
Čo sa týka sociálneho a iného postavenia, to náš osud samozrejme čiastočne determinuje. To zase vidieť napríklad v USA. Sú tam menšiny, ktoré na sebe pilne pracujú a budujú v pote tváre svoje šťastie v novom svete tak ako naši pradedovia a dedovia. A sú menšiny, ktoré naťahujú ruku ku štátu, aby ich nakrmil a stále repcú namiesto toho, aby sa sami snažili. Samozrejme to neplatí pre každého. Nie každý sa musí prispôsobiť svojmu okoliu. Môže sa dobrovoľne rozhodnúť, že sa bude správať inak.
Michal Lipták ·
Tak za prvé, trh netreba vytvoriť o nič menej ako plánovanú ekonomiku. Na fungovanie trhu musíš vytvoriť zákony a v niektorých prípadoch - t.j. umelecké diela - aj dosť absurdné zákony ako je copyright. Na vytvorenie trhu musí všetko prejsť "reifikáciou" - a to nielen spotrebné produkty (ktorých use-value sa musí zmeniť na exchange-value, aby som mal dôvod kúpiť si 50 párov topánok aj keď mi stačia dve), ale aj ľudské myšlienky, ľudská práca a intelektuálne výtvory. Je nezmyselné tvrdiť, že vznikal prirodzene - pokiaľ mám pod "prirodzeným" na mysli prírodné procesy (čo, z mojej skúsenosti, mnohí libertariáni majú).
Samozrejme, neoliberáli budú všetky krízy hádzať na vrub hnusným etatistom, ktorí si z nejakého dôvodu zmysleli zasahovať do dokonale fungujúceho trhu. Nenapadne im, že korporácie, monopoly a kartely, ktoré ako mafia ovplyvňujú politikov, ktorí majú regulovať ich trh-deformujúce postavenie, sú produktmi trhovej ekonomiky. Nenapadne im, že bubliny sú rovnako produktmi trhovej ekonomiky. Nenapadne im, že vojny a zbrojenie sú dôsledkom akútnej potreby ekonomického rastu.
Ale ak tvrdíš, že "ľudská chamtivosť a možnosť zneužiť moc sú prisilné na to, aby mohol trh efektívne fungovať", tak treba nájsť niečo, čo efektívne funguje. Trh na papieri formálne funguje, ale rovnako funguje na papieri aj plánovaná ekonomika. Teraz by bolo treba nájsť niečo, čo funguje aj inde ako na papieri.
Edo ·
Odmena zamestnanca nie je zisk zamestnanca lebo si od nej nemohol odcitat naklady suvisiace s dosiahnutim "zisku", su mu zdanovane aj nakladove polozky ktore musel vynalozit atd...
Michal Lipták ·
No podľa tohto Belgicko pomoc dostalo:
http://en.wikipedia.org/wiki/Marshall_plan#Expenditures
Vyplácal sa v troch rokoch, takže nerozumiem tomu "o pár mesiacov odložiť".
juraj trenkler ·
Trh je proces výmeny ekonomických statkov medzi ľuďmi. Vždy tu bol a vždy bude. Bez ohľadu na to, či ho niekto bude organizovať alebo riadiť. Ten proces existuje v amazónskom pralese, v Pchjong-Jangu aj na Wall Street. Mohol by zaniknúť iba v prípade, že ľudia sa prestanú správať ako ľudia, a každý bude žiť izolovane a nič si s nikým navzájom nevymieňať. Dosť bláznivá predstava, že?
juraj trenkler ·
Oops.
Chybyčka sa vlúdila. Naozaj ho dostali.
Trochu som polietol niečo, čo som o tom dávnejšie čítal. Belgicko ako prvé v Európe opustilo vojnové socialistické hospodárstvo, a tak sa najrýchlejšie dostalo z vojnovej mizérie. V čase spustenia Marshalovho plánu ho už vôbec nepotrebovalo. Je dosť ekonómov, ktorí vidia jeho význam skôr v psychologickej rovine. O povojnovom rozvoji rozhodovalo v jednotlivých štátoch viac uvoľnenie ekonomiky spod štátu ako výška pomoci. Británia dostala relatívne najviac ale vďaka socialistickým experimentom sa nevedela celé desaťročia vyhrabať z problémov. To je ale iná téma.
juraj trenkler ·
Argumentovať v etike samozrejme môžeš ale nie každý to musí akceptovať. Väčšinu z desiatich biblických prikázaní akceptujú nezávisle na Biblii prakticky všetky kultúry, lebo sú to užitočné prikázania. Ale v konečnom dôsledku je etika vecou spoločenského konsenzu. Pytagorova veta to nie je. :-)
Keď sme pri palestínskych deťoch, skús vysvetliť tým bláznom v Gaze, že v boji je ochrana civilov prvoradá a nie je etické používať ženy a deti ako živý štít. V slušnej spoločnosti sa takto nepoužívajú ani cudzie ženy a deti. Oni požívajú dokonca vlastné.
Aj keď vo vojne na etiku od istej chvíle nepozerá skoro nikto. Bohužiaľ.
juraj trenkler ·
Čo je to "distributívna spravodlivosť?" So spravodlivosťou je to ako s etikou. Každý môže mať svoj vlastný výklad. :-)
Michal Lipták ·
Rozdiel medzi distributívnou a korektívnou spravodlivosťou pochádza už od Aristotela. Výbornú modernú analýzu distributívnej spravodlivosti podáva John Rawls v Justice as Fairness. Rawls je intelektuál, liberál, ale budeš sa musieť prehrýzť cez to, že je to ľavicový liberál. :)
Roman Kanala ·
Ten model vychádza z akejkoľvek psychológie, je to totiž model zjednodušený, aby sa nelineárne vzťahy dali linearizovať. To znamená, že nemožno brať psycho-modely od ukecaných psycháčov, ale treba ich zjednodušiť.
Naše správanie sa je samozrejme formátované sociálnou skupinou, ale ako ste si možno všimli, ja na to kašlem. V mojom okolí je mnoho ľudí, čo si na konvencie, pytuly a kravaty nepotrpia, ale keď idem prednášať bankárom či politikom, tak si kravatu uviažem. Ak chcete rozumkovať a chytať za slovíčka, dostanete po ušoch. Téma je červený hlupák Blaha a rozdiel medzi firmou a štátom.
juraj trenkler ·
Intelektuál, to áno. Veľa ľudí na neho vzhliadalo s úctou a číta jeho knihy. Ale liberál? Iba vďaka tomu, že za liberála sa označuje kdekto. V USA sa socialisti v rámci maskovania začali označovať ako liberáli, lebo označenie socialista nevyzeralo dobre.
S klasickým liberalizmom nemal ten dobrý človek veľa spoločného. "Distributívna spravodlivosť" je termín vhodný pre vyznavačov Marxa. Čo už môže byť spravodlivé na okrádaní? Musíš byť presvedčený, že lúpež môže byť spravodlivá ak sa chceš k tzv. distributívnej spravodlivosti dostať. Lebo málokto sa dobrovoľne vzdá svojho majetku. Ty by si sa vzdal? Úprimne pochybujem a už vôbec si nemyslím, že by si to považoval za spravodlivé.
Niečo príťažlivé pre mladého Bláhu zaiste. Pokiaľ by samozrejme nešlo o jeho majetok. Je ľahké byť komunistom voči iným a ťažké byť liberálom, keď si pri moci. :-)
juraj trenkler ·
Aký si ty alebo ja zamestnávateľ? Rozhodoval sa niekto z nás, že investuje peniaze do údajnej firmy "štát"? Mám ja možnosť predať svoj podiel v tej "firme" a použiť ich inak? Štát je inštitucionalizovaný monopol na násilie a nie podnikateľský subjekt. Firma ponúka v konkurencii svoju produkciu. Štát žuidnu neprodukuje.
Odporúčam napríklad Misesovu Byrokraciu, aby bolo jasné, v čom sú rozdiely. Byrokracia plní úlohy, ktoré sú pre existenciu civilizovanej spoločnosti potrebné, ale s bezprostrednou ekonomickou činnosťou to nemá absolútne nič spoločné.
Najvyšší čas to vysvetliť mladému Bláhovi, ktorý si poplietol decimeter s decimálkou.
kri ·
misesovu byrokraciu som precital spredu dozadu, viackrat a stale sa k nej vraciam. vsetko co tam je napisane o state ja dokazem natiahnut na ktorukolvek firmu, alebo dokonca rodinu ci domacnost nakolko tu mame tri spolocne menovatele. ludia, vlastny zaujem a spravovanie. a toto tvrdim pri vsetkej vaznosti.
k tvojmu prvemu odstavcu. mame tu konkurenciu cca 200 statov. mozes tu predat vsetko co mas, svoj podiel tu a ist do konkurencieschopnejsieho statu, kde sa neplatia ziadne dane, kde je sveta zit.
byrokracia je sucastou takmer kazdej sukromnej firmy a to aj bez toho aby k tomu stat akokolvek prispel. nikto sukromnika nenuti mat tie kvanta managerov, sekretarok, asistentov/tky etc.
Roman Kanala ·
Etické hodnoty nie sú súčasťou neoklasickej ekonómie. Modrokomsomolci a ušmudlaní psíci z toho odvodzujú, že kapitalizmus je amoralizmus a s vrúcnou zbožnosťou vzhliadajú k takto usporiadanému ideálnemu svetu. Zabúdajú, že klasická i neoklasická ekonómia nie sú ničím iným, než štylizovaným modelom, aby sa pojmy dobre vysvetľovali a jednoducho počítali. Business bez etiky nemôže fungovať, lebo každý by okrádal každého ako na Zlodejsku po zlodejsky. Kapitalizmus je o slobode jednotlivca, vrátane slobody mať záľuby vykonávané zadarmo, slobody pociťovať súcit a robiť charitatívnu činnosť. Odkedy tieto veci prevzal štát, prestali fungovať.
Roman Kanala ·
Zisk má dve komponenty: deterministickú a stochastickú. Ak trh rastie, tak každý môže z rastu profitovať, ale niektorí trochu viac a iní menej podľa toho, akí sú šikovní, alebo aké mali šťastie. Ak sa eliminuje riziko, tak všetci budú mať rovnako, lebo sa potlačí náhodná zložka. Lenže potlačenie stochastickej komponenty má vplyv na motiváciu dosiahnuť zisk a vysoká entropia zastaví snazenie sa a ekonomickú činnosť vôbec. Ak štát eliminuje riziko úplne, tak zastaví rast. Viď socík. Štát nemá čo robiť také veci, ktoré idú nad rámec jeho minimálneho mandátu.
Michal Lipták ·
Možno ste si všimli, ja kašlem na to, že vy na to kašlete. Tak ako som písal vyššie Jurajovi, táto téma nie je o vás či o mne, tak sem nezaťahujte tento egocentrický prístup.
Odkedy sa absurdita nazýva "zjednodušením modelu"? To čo ste napísal nie je zjednodušenie, ale hlúposť. Tým, že označíte psychológov za "ukecaných psycháčov" realitu nezmeníte.
Táto téma je o 100krát boldovanom slove "dobrovoľnosť", ktorá je podľa Buláka rozdielovým znakom medzi firmou a štátom a ten smiešny červený Blaha tomuto rozdielu nerozumie. Čiže spochybnenie tejto "dobrovoľnosti" je veľmi k téme. Pokiaľ rozumiem, snažili ste sa protiargumentovať voči mne tým, že marketing, reklama a propaganda nijako dobrovoľnosť nepopiera. Použili ste na to totálne nezmyselný a nereálny psychologický model. Nemôžete sa na mňa teraz hnevať, že poukazujem na jeho nezmyselnosť, pretože vy ste ho vytiahli ako prvý.
Inak ja rozumiem, čo myslíte pod linearizáciou nelineárnych vzťahov. Ak si vyššie všimnete, tak vlastne o tom píšem. Len to nazývam štandardizácia, resp. debilizácia - ak by sme chceli použiť expresívnejší slovník. Práve preto, že prostredníctvom marketingu dokážu výrobcovia dokážu reálne štandardizovať postoje, tak sa nedá hovoriť o dobrovoľnosti.
Michal Lipták ·
Liberál neznamená libertarián. Treba si ujasniť pojmy. Existuje mnoho druhov liberalizmu, ľavicový liberalizmus je dosť rozšírený: http://en.wikipedia.org/wiki/Social_liberalism
Napr. aj v Millovej filozofii sú zárodky ľavicového liberalizmu.
No a čo sa týka toho "okrádania" - ja ak si mám vybrať medzi rizikom, že umriem od hladu, a istotou, že budem odvádzať časť príjmu (v tvojom slovníku: nechám sa okradnúť) ale že bude vždy určitý welfare, kvôli ktorému od hladu neumriem, a vďaka ktorému moje deti neumrú od hladu, tak si vyberiem to druhé. Rawls argumentuje s pozície spoločenskej zmluvy tým, že pre toto by sa rozhodla väčšina (jeho argumentácia je samozrejme komplexnejšia - nestačí to napísať len tak, ako som to teraz napísal ja).
S rovnakej pozície argumentuje aj proti socializmu, btw. Pretože ľavičiar neznamená socialista. Dokonca ani marxista neznamená socialista.
Máš fakt extrémne zjednodušený pohľad na štát, politiku a ekonómiu. :)
Roman Kanala ·
Ekonomické modely nevychádzajú z psychologických teórií. Psychológiu a sociológiu do výpočtov ekonomických rovnováh vmontúvam ja a je to zatiaľ unikát. Egocentrický prístup sem prinášate Vy, čo ste si niekde prečítali pár vecí od ukecaných psycháčov, ktorí síce vedia použiť ohromné množstvo slov na popísanie nejakého javu, ale nevedia napísať rovnicu. No a Vy si myslíte, že prečítanie jednej príručky o sociálnej psychológii z Vás robí odborníka na ekonómiu. Vaša posadnutosť je smiešna - modely stádovitosti nefungujú, lebo stále bude dosť výnimiek na ich popretie v závislosti na prostredí. V mojom okolí je tých výnimiek veľa, lebo na Švajčiarsku po švajčiarsky ľudia nie sú blbé stádo oviec, peňazí majú dosť aby si mohli dovoliť čokoľvek im prejde hlavou, ale majú aj dosť individuality aby nenasledovali stádo. Stádovisť je možno dobrý model niekde inde, ako v snobáckej Bratislave či na Americku, ale nie všeobecne.
Roman Kanala ·
Nielen riaditeľ štátnej firmy spravuje cudzie prostriedky. Aj management súkromnej firmy spravuje cudzie prostriedky. Dichotómia záujmov vlastníkov a managementu je predmetom výskumu už mnoho rokov. Na googlescholar som na túto tému nenašiel jedinú publikáciu od autora menom Michal Lipták, ostatne na žiadnu inú tému tiež nie. Nečudo, ak ušmudlaný psík chodí hľadať pravdu o "human nature" do internetových diskusií.
jur ·
Manažér súkromnej firmy nie je (ak nepatrí k majiteľom) podnikateľom rovnako ako ním nie je riaditeľ štátnej firmy. Podnikateľom je ten, kto z vlastného rozhodnutia investuje svoje vlastné peniaze. Podnikateľom je napríklad akcionár firmy ale nie je ním CEO, ak je iba najatý. Akcionár má záujem na záujem na raste hodnoty akcií, CEO sa stará o svoju odmenu. Keby si to ľudia uvedomovali, chápali by niektoré veci jasnejšie.
Roman Kanala ·
Veď hej, presne o tom hovorím. Majitelia firmy sú vlastníci akcií či podielov. Manažéri firmy sú zamestnanci, ktorí spravujú firmu teoreticky za účelom dosiahnutia zisku pre majiteľov, v praxi pre vlastný úžitok. Špeciálnym prípadom je podnikateľ, ktorý je majiteľom aj manažérom.
Definícia podnikania (1): Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. (Ústredný portál verejnej správy)
Definícia podnikateľa (2): Podnikateľ je všeobecne osoba venujúca sa sústavne samostatne ekonomickej činnosti, podnikaniu. Konkrétne definície sa rôznia. (Slovenská wikipédia)
Definícia podnikateľa (3): V slovenskom Obchodnom zákonníku je podnikateľ definovaný ako: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba podnikajúca na základe živnostenského zákona, c) osoba podnikajúca podľa zvláštnych predpisov na základe iného oprávnenia, d) fyzická osoba, ktorá prevádzkuje poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa zvláštneho predpisu - takže podľa Obchodného zákonníka nie je podnikateľom ten, kto podniká, ale kto je zapísaný v obchodnom registri alebo je živnostník.
Na slovenskej definícii špeciálneho prípadu až tak nezáleží. Dôležité je, že majiteľ firmy a správca firmy nemajú rovnaké záujmy a preto si majiteľ musí dávať na správcu pozor.
Ušmudlaný psík "Michal Lipták" to redukoval na prípad, keď je majiteľom štát. Tam sú najvypuklejšie zlodejiny, lebo majiteľ (ľud) je zastupovaný zlodejmi (politikmi), ktorí si na rozkrádanie dosadia zlodejov (manažérov). Kontrolujú ich zlodeji (Najkontrolnejší úrad) a zlodeji (Najverejnejší úrad). Ak niečo vyparatia, idú do rúk zlodejom (orgány nečinné v trestnom konaní). Zlodej k zlodejovi sadá, zlodej zlodejovi oči nevykole. Ale zlodejiny sa dejú, akonáhle sa záujmy vlastníka a správcu nezhodujú, aj v prípade súkromného majetku. Na Zlodejsku to znamená vždy.
Michal Lipták ·
Odtrhnutosť ekonomických teórií od psychologických, politických a filozofických teórií je záležitosťou druhej polovice 20. storočia, a aj to nie všetkých, ale len zopár ekonómov posadnutých pozitivistickým zdôvodňovaním laissez-faire ekonomiky. Čo už je dávno prekonané.
Tej literatúry mám načítanej oveľa viac, ako si myslíte. Egocentrická metodológia je technický termín, je to taký vulgárny kartezianizmus. Samozrejme, na pochopenie fungovania spoločnosti je to absolútne neužitočné, ako už bolo miliónkrát vykázané za posledných 150 rokov.
Inak už skĺzate len do nezmyselných urážok, pohŕdate vedou a vzdelaním, a nič zmysluplné nepíšete. Ďakujem, viac už od vás nepotrebujem.
Michal Lipták ·
No neviem, zle si hľadal, pretože ja som si moje vedecké články na googlescholar našiel, celkom ma to prekvapilo, nepoznal som ten web predtým. :) Ale máš pravdu, že nie sú o manažmente.
Michal Lipták ·
Inak musíš mať ťažký život, keď ťa normálny, konštruktívny príspevok do diskusie vytočí natoľko, že sa musíš okamžite prejsť k nezmyselným urážkam.
Michal Lipták ·
Za použitie slovenskej wikipédie by si mal odo mňa FX. :)
Inak nemá sa zmysel baviť so sektármi, ktorí z prirodzenej organizácie ľudskej spoločnosti ako je štát urobili Satana, z voľného trhu Boha a zvyšok svojho života trávia v takýchto rituálnych circle-jerkoch. Tvoj postoj je už skôr na diagnostiku, znieš dosť paranoidne.
Martin Bulák ·
Nič nie je pre firmu výhodnejšie, ako zamestnať si človeka bez nároku na mzdu. To je pravda. Rozdiel je v tom, čo popisujem v predchádzajúcom odstavci - ten zamestnanec sa môže SLOBODNE rozhodnúť, či bude zadarmo robiť. Občan v štáte nie. Štát koná unilaterálne. Zákony nie sú dohodou. Zákony sú arbitrárne ROZKAZY pod hrozbou hrubej sily.
Roman Kanala ·
Tak po prvé, s ušmudlanými psíkmi si netykám. Po druhé, témou tohto vlákna nie je kvalita informácií na wikipédii, pretože aj tie sú lepšie, než čo sa vyskytuje tuná v diskusii. Témou tohto vlákna je, že záujmová dichotómia vlastníka a managera podniku nie je atribútom štátneho podniku. S tou tézou prišiel ušmudlaný psík. Ja tvrdím, že ide o všeobecný jav, že existuje dosť široká literatúra na túto tému a že ak by ušmudlaný psík vedel čítať, určite by na ňu narazil.
Ušmudlaný psík prenáša predmet diskusie inam a zväčšuje rozptyl ako Fico.
Roman Kanala ·
Čo výrok, to perla. Pojem neoklasická ekonómia je z konca 19. storočia a autorom je Thorstein Veblen, ktorý spojil inštitucionalizmus s darwinizmom v ekonómii. Neoklasická syntéza Keynesa s neoklasickou ekonomickou teóriou je z konca 40-tych a začiatku 50-tych rokov, napríklad prvé vydanie Samuelsona je z 1948. Psychológia má rolu aj v neoklasickej syntéze: akonáhle poznáme potreby, túžby a chute danej populácie, potom je možné pochopiť ako ľudia robia racionálne rozhodnutia o nadobúdaní statkov a rozdelení zdrojov. Ale odpoveď na takéto otázky bude iná z hľadiska ekonomiky (racionálna potreba užívať predmet), sociálnej psychológie (psychologická potreba) a antropológie (sociálne povinnosti vyplývajúce z potreby príslušnosti k stádu).
Ako sme mali možnosť si povšimnúť, ušmudlaný psík berie za bernú mincu len tú tretiu možnosť, hoci je pre ekonómiu úplne okrajová. Aj v tom najnepriaznivejšom prípade, systematická chyba pri zanedbaní všetkých psychologických faktorov je tak 30%. Ekonomia stále funguje na racionalite, potrebách a obmedzených zdrojoch. Zase to nie je prečítané v nejakej príručke pre červených ušmudlaných psíkov, ale výsledok viacročného výskumu. Vmontovať psychológiu do rovníc popisujúcich rovnováhu je zložité, lebo treba pochopiť vplyvy, posúdiť ich váhu a najmä nejak ich zmerať, a pritom nevniesť do modelu zvýšenú počítaciu komplexitu. K tomu treba pochopiť aj ukecaných psycháčov, aj matematiku v pozadí.
Čo sa týka egocentrickej metodológie, ak poviem "ja a moje okolie", je za tým zhruba 150 sociologických prieskumov ekonomického správania sa v regióne Ženevy vrátane kantónu Vaud a susedných francúzskych departementov Ain a Haute Savoie. Metodologicky pokrývajú klasické kvalitatívne i kvantitatívne sociologické metódy, ale aj inovatívne prístupy ako entometodológia či sociálne scenáre. Postoj sa meria Likertovou stupnicou, správanie sa cez rozdiely medzi triedami premenných cez Chi-2 či cez Mann-Whitney, vzťah medzi triedami premenných cez Kendallov či Spearmanov test. Výsledky boli publikované tu a tam v dobrých časopisoch. Preto keď niečo poviem, znamená to niečo iné, než keď to povie dvadsaťročný ušmudlaný psík.
Nemám rád červených blbečkov, ktorí si prečítali knižku a razom zožrali všetku múdrosť sveta. Toto majú spoločné Chmelár, Blaha, Filko, ako aj kolesíkovia Brixi a Pellegrini, a ako vidíme, aj tento tu. Ekonóm si zisťuje fakty a podľa nich načrtne vzťahy, rámec, a napíše si rovnice. Ideológ si najprv postaví teórie, vyčítané z eklektickej literatúry, a potom ide diktovať vzťahy a predpisovať ľuďom, ako sa majú vtesnať do jeho šialených nápadov. Tento tu patrí medzi tých nebezpečných ľudí. Zatiaľ je to len drzé červené mláďa, ale môže ešte v živote narobiť veľa škôd. Že by sa mohol aj zmeniť aj začať myslieť, to nie je pravdepodobné - chudák nemá ako, nemá čim.
Martin Bulák ·
Nezodpovedá. Štát > občan je násilný, resp. donucovací vzťah, unilaterálne uplatňovaný. Firma > klient je dobrovoľný win win vzťah.
Martin Kincel ·
Please do not feed troll! :)
Michal Lipták ·
Nebolo na čo reagovať. Definície podnikateľa sú irelevantné k téme, ktorou je systémový rozdiel medzi štátom a firmou - ako to začal Tibor Pospíšil. K tomu si sa dostal až v poslednom odstavci, ale to bol len psychotický výplod paranoidného jedinca, na to sa reagovať neoplatilo.
Michal Lipták ·
Problém je, keď sa "potreby, túžby a chute danej populácie" berú čisto ako vstupy, keď v realite sú to zároveň výstupy oveľa komplexnejších procesov, ktoré v spoločnosti prebiehajú - a marketing v tom hrá úlohu. Misesova praxeológia je filozofickým pokusom ospravedlniť to, že sa tieto fenomény berú čisto ako vstupy - je to veľmi tragický a filozofický irelevantný pokus, ktorý berie vážne len zopár fanatikov.
Preto ma nezaujímajú nejaké % systematických chýb, keďže pri takomto redukcionistickom prístupe sú samotné kritériá úspešnosti zlé.
S tou egocentrickou metodológiou si to nepochopil. Tá metóda blokuje akýkoľvek prístup k zmyslu propagandy či marketingu.
Sociologický výskum samozrejme nespadá do takejto egocentrickej metodológie nespadá, pretože tam sa pristupuje k ľuďom ako k objektom, ktoré sa správajú na základe určitých zákonitostí. A takéto sociologické výskumy - ani tvoje - spochybňovať samozrejme neplánujem. Ale stále sa týkajú len Švajčiarska. Okrem toho - ak by z nich aj relevantne vyplývalo, že Švajčiarska populácia sa vôbec nenecháva ovplyvňovať marketingom, bolo by treba hľadať základné dôvody, prečo tomu tak je, než začneme na základe toho budovať ideológiu a aplikovať ju worldwide.
Ekonóm vždy na určitej ideologickej situácii stojí, neexistujú ideologicky defaultné pozície. Ich fascinácia pozitívnymi a teda "ideologicky neutrálnymi" vedami a ich metódami má rovnako ideologické korene, ako to skvele vykázal napr. Lukács. Rozdiel oproti filozofovi, či ideológovi je v tom, že tí druhí sú si jasne vedomí toho, že nemôžu nestáť na určitej ideologickej pozícii, a tým pádom sú kritickejší. Nebezpečnejší sú slepí ekonómovia, ktorí si neuvedomujú dôsledky a rozsah svojich návrhov.
Ian ·
Ak je tento pan oznacovany ako neomarxista, tak neomarxizmus z marxizmom nema nic spolocne.
O panovi sa tu pise hlavne preto, lebo je clenom pravicovej stranym, ktora ma momentalne neobmedzenu moc a on miluje format one man show.
Spominam sa na vyrok King George VI of Britain, "My sme firma". Zeby sa tento pan inspiroval prave tam, a to pod vlyvom neobmedzenej moci :) King George VI ale urcite nemal neobmedzenu moc.
Vysledkom prace tohto pana je presny opak idealov, o ktore sa ciste teoreticky opiera.
Zije mimo realneho sveta a nema ziadne konkretne predstavy o realnom fungovani systemu.
Realne fungovanie sa totiz tazko moze vyucovat na akejkolvek skovenskej skole :)
roberto ·
no alebo respektive pravo ma, ale len formalne - t.j. moze volit iba to co mu ti donori politickych stran = sukromne firmy ponuknu, kedze nemozem zvolit jedneho cloveka kt. by dostal dajme tomu 30tis hlasov a nebol by bez ohladu na to ci a v akej strane je na v kandidacnej listine
roberto ·
nehraj sa tu zo slovami, ja si mozem vybrat u koho sa zamestnam kolko si on zoberie zo zisku firmy je na nom, ci ho investuje do firmy, da vyssie odmeny a ma cisteho zisku pre seba menej, btw nie su hladove doliny z velkej casti kvoli statnej regulacii? banicka cinnost kt. bola dlhu dobu financovana statom namiesto toho aby ti ludia isli inde alebo by na tamojsi trh prisiel niekto iny s inym odvetvim.... alebo ludia zacali sami podnikta napr co sa tyka Softwaru sa da najlahsie podnikat sam.... A jednak je tam vela romov ktory by museli proste nieco robit keby tnedostavali davky
Antikapitalista ·
Na priateľovi Blahovi sa ma zaujalo hlavne to, ako na jednej strane (v článku na Aktualitách) vášnivo brojí proti kotlebizácii spoločnosti... a na druhej strane nemal zjavne žiadne zábrany zahlasovať za zákon, ktorým sa má občanom v hmotnej núdzi odoberať dávka v hmotnej núdzi, ak nepôjdu robotovať na obecné či mestské... Zákon, za aký by sa veru nemusel hanbiť ani Marian Kotleba.
A to všetko len preto, lebo štát im nedokáže zabezpečiť ani ich ústavné právo na prácu.
A toto celé sa deje za takzvanej sociálnodemokratickej vlády, ktorá prináša tým najchudobnejším istoty v podobe nútených prác... aké napríklad už zrušil český ústavný súd.
Dokonca sám minister práce, sociálnych vecí a rodiny vykladal výsledok volieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji ako „spoločenskú objednávku“...!
A že kto je tu potom extrémista, keď tí, čo pred nimi najviac kričia, potichu tunelujú ich agendu?
Čo len pred pár rokmi pri nesmelom návrhu SNS považovali za nehorázne extrémistické, rasistické, protiústavné a neviem ešte aké, teraz z hlasným trúbením predstavujú ako „zásadný prvok rómskej reformy“.
Čudujete sa, že ľudia volia tzv. „extrémistov“, keď proti nim stoja kleptokrati a bezchrbticoví transatlantickí hujeri (vytúžená fotka s Babrákom Ohavom deň pred 2. kolom volieb)?
Ján ·
Naozaj sa všetci zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu rozhodli "Slobodne"? Nieje to tým, že nemajú inú možnosť, aby sa nedostali do exstrémnej chudoby? "Však chudoba je prijateľnejšia, ako extrémna chudoba".
Martin Bulák ·
Je to ako postaviť sa na kolajnice a čakať na prichádzajúci vlak. Je tvoje SLOBODNÉ rozhodnutie, či z kolajníc zídeš, alebo či na nich zostaneš. Síce je pravda, že ak tam zostaneš, tak ten vlak ťa zabije, no za to ten vlak nemôže, a ani nikto iný.
Peter ·
Antikapitalista, ty si vazne myslis, ze stat ma zabezpecovat nezamestnanym ich ustavne pravo na pracu. A kde v ustave je nieco take napisane? Ja som si doteraz myslel, ze ludia si zabezpecuju pracu sami a nie je to povinnostou nejakeho statu a to dokonca ustavnou povinnostou.
VW ·
Volieb sa moze zucastnit kazdy obcan. Ked je vas tolko nespokojnych a aj Ty sam si nespokojny s ponukou, prosim Ta uz konecne zaloz nejake hnutie a kandiduj. Ved ako kazdy kritik a kuvik presne vies co treba robit a teda nebudes mat vobec problem dostat podporu volicov. FB, internet je lacny, a tvoje uzasne kazne sa budu sirit.
Unavujete ma stazovatelia, nic vam nie je dobre a sami sa neponuknete s vasimi mudrami, pritom minimalne v rokoch 2010 a 2012 bolo na vyber.
nikto ·
Suhlas, az na to, ze Blaha za to nehlasoval, ale sa "iba" zdrzal.