Kto potrebuje Kunsthalle?

Pamätám si to, ako keby to bolo dnes. Písal sa rok 2010 a o kreslo bratislavského primátora zvádzali boj dvaja kandidáti – Milan Ftáčnik a Magda Vášáryová. Jedna z debát sa odohrala Pod Lampou. Moderátor hodil do pléna neškodnú otázku. Čo podľa vás Bratislave najviac chýba? Z Magdy, ktorá doteraz len s neprítomnym úsmevom sekundovala svojmu oponentovi, z ničoho nič exaltovaným hlasom vyhŕklo: Bratislava nutne potrebuje kunsthále (je dôležité čítať tak, ako je napísané).

Keith Haring - The Tree of Life

Keith Haring - The Tree of Life

Chvíľu som čumel na obrazovku, ako pár dní na to pani Magda na výsledky volieb. V tom momente mi ten pojem znel úplne rovnako ako kajšmentke. Rýchlo som utekal dané slovo vygoogliť. Tak kunsthále je, prosím pekne, galéria pre hipsterov. Tí už tradičné obrazárne považujú za absolútne yesterday a hľadajú nové impulzy. Proti gustu, žiadnej dišputy. Ale prečo sa im na ich zábavky musíme skladať všetci?

Mňa neprestáva fascinovať tento paradox. Vždy, keď politik obhajuje vysoké zdanenie, tak sú to samé slobodné mamičky, mladí ľudia bez vzdelania a perspektívy, invalidi a dôchodcovia. A potom sa postaví kunsthále. Ihrisko pre ošálikovanú elitu s hrubými okuliarmi na nosoch a spraných rifliach za pár stovák eur (všetko značka Tommy Hilfiger).

A pritom by si fanúšikovia moderného umenia bez problémov prostredníctvom trhu jednu kunsthále postavili aj sami. Nieje neexistencia privátnej kunsthále nepriamym dôkazom, že na trhu chýba dostatočný dopyt, ktorý by podobnú inštitúciu zaplatil? Lebo ináč je to len príležitosť pre podnikavých umelcov. Tí sa ale do toho nehrnú, pretože tušia, že náklady by značne prevyšovali príjmy. Vulgo, nikto by do kunsthále nechodil.

Rovnakú dilemu riešia všetci, ktorí prepadli nejakému koníčku. Snažia sa zlákať nových ľudí, aby sa sféra ich záujmu rozvíjala. Umelci lákajú mladých do ateliérov, hokejisti by najradšej zaviedli povinné korčuľovanie na školách a filatelisti si zúfajú nad nedostatkom omladiny zohnutej s pinzetou v ruke nad albumom. Ale len málo z hobbistov má to privilégium, že dokáže prinútiť verejnosť, aby sa im na zabávu zložila. Námatkovo ma napádajú ešte športovci.

Môj svokor je nadšený záhradkár, člen spolku trenčianskych majstrov rýľu a motyky. Jeho kolegovia, rovnako ako umelci, majú svoje sny. Túžia po národnom záhradkárskom centre, kde by organizovali sympózia na tému dôležitosti dážďovky žíhanej pre jarnú cibuľku. Kam by sličné záhradníčky z celého sveta chodili prezentovať svoje čerstvo vypestované a pred prezentáciou dôkladne naolejované melóny. A každoročné odovzdávanie ceny Zlatý kaleráb, ktorá honoruje úspechy dosiahnuté na poli … proste na poli, by konferovala Adéla a zahral by Desmod s Rolincovou.

Trenčianski záhradkári si ale na rozdiel od umelcov financujú aktivity z vyzbieraného členského. A zbežný pohľad na bankový účet ich vráti naspäť do reality. Prostredníctvom neho im trh svojim ťažkopádnym spôsobom oznamuje, aký je asi vo svete záujem o elaboráty na tému dážďovky žíhanej.

To ale neznamená, že na svoj koníček rezignujú. Iba ho realizujú v rozumnom rozsahu. Prednášky sa konajú v prenajatých priestoroch. Zlatý kaleráb sa odovzdáva na pozemku pána Ráčeka, lebo ten má najparádnejší altánok v okolí. Namiesto Kuliho zahrá Drietomanka a odkonferuje pán domáci (na záver už slušne pod vplyvom).

Úplne rovnako by samozrejme mohli fungovať aj umelci. A mnohí tak aj fungujú. Existujú privátne galérie, divadlá, hudobné kluby a ateliéry, kde sa prezentuje súčasné umenie (také menšie kunsthálky). A bolo by ich jednoznačne viac, keby im zákazníkov neodoberala štátna kultúra. Každý, kto tvorí kvôli pretlaku vnútornej kreativity a inšpirácie – a skutočne kvalitné diela vznikajú iba takýmto spôsobom – maľuje, muzicíruje, alebo píše aj bez potreby škrtiť verejné fondy.

Keith Haring - The Tree of Moknkyes

Keith Haring - The Tree of Monkeys

Umelci majú ale jednu výhodu, ktorú im záhradkári môžu len závidieť. Dokázali nejakým spôsobom presvedčiť verejnosť, že má povinnosť skladať sa im na ich hobby.

Spomínaní športovci sú rovnaká skupina nadšencov, ktorá má tiež šťastie a jej infraštruktúru financujeme všetci. Umelci samozrejme športovými fanúšikmi pohŕdajú. Ich koníček, na rozdiel od toho svojho, nepovažujú za dostatočne salonfähig. A na dôvažok si konkurujú pri čerpaní verejných zdrojov.

Preto tu máme národný hokejový štadión a pribudne aj slovenská národná kunsthále. A záhradkárom ostanú len oči pre plač.

PS: je signifikantné, že vstupné v našej svojstojnej a zvrchovanej kunsthále bude dobrovoľné. To celkom veľa vypovedá o tom, aký je asi na Slovensku dopyt po podobnej ustanovizni. Hokejoví fanúškovia majú svoj šport aspoň tak radi, že sú ochotní tých 15 – 20 eur na zápas zaplatiť. A teraz sa ešte budú musieť, vidláci nevzdelaní, skladať hipsterom na prevádzku kunsthále.

Súvisiace články

Mix

Program PS/SPOLU 2020 – zhrnutie

Na program PS/SPOLU (ďalej len “progresívci”) sa veľmi dlho čakalo. Progresívci totiž dlhodobo prichádzali s rôznymi víziami a nápadmi, ktoré však často boli brané skepticky, keďže pôsobili naivne. Mnohí preto očakávali, že progresívci vo

Filip Vačko

Diskusia (14)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.