Menej štátu… viac slobodyHľadať
Európska únia a eurozóna

Keď demokracia zafunguje

Andrej Fandak4 min čítania29 komentárov

Včera bol 10. marec. Presne pred rokom sme mali na Slovensku predčasné parlamentné voľby.

Priamym dôvodom volieb bolo hlasovanie o navýšení európskeho záchranného mechanizmu. Slovenská participácia na eurovale bola pre vtedajšiu premiérku väčšou prioritou ako udržanie vlády. Preto spojila hlasovanie o navýšení s hlasovaním o dôvere vlastnému kabinetu. Nakoniec ani hrozba pádu vlády nedonútila koaličných poslancov schváliť euroval. Výsledkom celého procesu boli predčasné voľby.

Mechanizmus predčasných volieb sa používa v demokratickom volebnom systéme na vyriešenie patovej situácie. Po rozpade parlamentnej väčšiny sa poslanci obrátia na občanov, aby nanovo rozdali karty. Strata väčšiny v snemovni má niekedy konkrétnu príčinu. Politický život jednoducho nastolí otázku, na ktorú buď poslanci nemajú dostatočný mandát, alebo spoločný názor. Následne položia zástupcovia nevyriešitelnú otázku samotným občanom.

Presne toto sa stalo pred rokom. Téma eurovalu vtrhla na slovenskú politickú scénu ako Hulk do sklenárstva. A názory naň boli v koalícii protichodné. Pravdaže rôzne názory na konkrétne témy niesu v koaličných vládach raritou. Ak nastane takáto situácia, jednoducho sa daný problém odsunie na neskôr. Bohužiaľ v prípade eurovalu bol tlak Bruselu na pozitívnu odpoveď enormný. Problém zadĺžených štátov únie bolo treba vyriešiť do konca novembra. A premiérka Radičová si nedokázala predstaviť, že by s ňou v bruselských kanceláriach nechcel nikto chodiť na kávu.

Mandát, ktorý získa vláda po predčasných voľbách býva dosť silný na to, aby odpovedal na nastolenú otázku. Spomeňme si na rozdelenie Československa. Štát, ktorý trval so šesťročnou prestávkou viac ako 60 rokov nakoniec šťastne a bez referenda rozdelila politická reprezentácia, ktorej legitimita pochádzala čisto iba z demokratických volieb.

Niekto by mohol namietať, že témou volieb sa v dnešnej mediálnej demokracii aj tak stane nejaká podružná vec. Táto argumentácia je ale podľa mňa irelevantná. Ak tvrdíme, že volič nie je schopný vyhodnotiť dôležitosť jednotlivých tém, tak potom mu vôbec nemôžme dávať do rúk moc rozhodovať o osude krajiny. Takýmto tvrdením predsa spochybňujeme samotný zastupiteľský systém. Pokiaľ je demokratické politické zriadenie rešpektovaným a žiadaným stavom, tak treba len sucho konštatovať, že sa volič znova len nesprávne rozhodol.

Ale vráťme sa k situácii spred roka. Celý problém eurovalu vyzerá na prvý pohľad malicherne. Treba si ho ale predstaviť, ako čiastkové opatrenie v rámci dlhodobého procesu. Dôležitého procesu prerodu európskej únie (európskej menovej únie), ktorej členom je aj Slovensko. Proces premeny sa eurovalom iba začína.

V čase, keď sme vstupovali do eurozóny, platili takzvané maastrichtské kritéria (platia doteraz). Tie definovali pravidlá, ktoré je potrebné splniť, aby sa krajina do menovej únie dostala. Po vstupe sa členovia museli riadiť zásadami Paktu stability a rastu (60-percentný dlh, 3-percentný deficit). Dôležitou súčasťou pravidiel bola aj takzvaná no-bailout klauzula, ktorej obsahom je fakt, že každá krajina eurozóny si sama ručí za svoje dlhy.

Menová únia, ktorá sa dobrovoľne pohybuje v mantineloch Paktu stability a rastu a no-bailout klauzuly je menová únia nastavená pre spolok fiškálne nezávislých štátov, ktoré medzi sebou ekonomicky kooperujú. To je európska únia, do ktorej Slovensko v roku 2007 vstupovalo. A to je aj systém fungovania, ktorému dali slovenskí voliči zelenú v predstupovom referende.

Treba jednoznačne pripomenúť, že maastrichtské pravidlá sa používali selektívne alebo sa úplne porušovali. Zatiaľ čo Litve nebolo odpustené v roku 2006 mierne prekročenie inflačného kritéria, Grécko sa dostalo do eurozóny na základe sfalšovaných štatistík. Veľkým krajinám ako Nemecko, alebo Francúzsko bolo povolené beztrestne prekračovať mieru deficitu (pakt stability a rastu bol kvôli nim upravený). Proti Portugalsku bolo v rovnakej situácii začaté konanie.

Rozpor reality fungovania eurozóny s pravidlami, ktoré si členovia stanovili, jednoznačne vyplával na povrch po vypuknutí hospodárskej krízy. V roku 2009 deficity členov menovej únie vyleteli do nebies. Následne začalo hrozivo rásť zadĺženie krajín. A nakoniec bola na franforce roztrhaná no-bailout klauzula. Svet ako sme si ho vtedy predstavovali sa skončil.

Je veľmi správne, že kriticky naladená časť vtedajšej koalície sa v reakcii na nové nastavenie pravidiel rozhodla pre predčasné voľby. Slováci mali vo svojej histórii málo možností sa vo všeľudovom hlasovaní vyjadriť k budúcemu smerovaniu svojej krajiny. Z tohto pohľadu by som celú udalosť charakterizoval ako skvelý moment slovenského parlamentarizmu.

Každý, kto sleduje momentálny vývoj si uvedomuje, že európsky fiškálny a stabilizačný mechanizmus, na ktorom padla slovenska vláda, nemôže byť posledná etapa premeny únie. Krajiny zodpovednejšieho severu, ktoré majú ručiť a neskôr aj platiť južanské dlhy, budú požadovať funkčnejší systém, ako bol Pakt stability a rastu. Nemci, Holanďania a Fíni budú chcieť právomoci, ktorými budú môcť obmedzovať rozpočtové výdavky Francúzov, Talianov a Grékov. Jediným možným vyústením daného vývoja je fiškálna únia.

Predzvesťou fiškálnej únie sú opatrenia ako sixpack alebo novovzniknutý fiškálny pakt. Európska rozpočtová únia bude kontrolovať výdavky svojich členov a takisto aj stanovovať mantinely daňových sadzieb. Spolu v kombinácii s už existujúcimi reguláciami a prerozdeľovaním sa nám tu črtá vražedný ekonomický kokteil.

Samotná funkčnosť navrhovaných opatrení je podľa mňa rovnako sporná ako funkčnosť maastrichtských kritérií v Európe predchádzajúcich desiatych rokov. Realita nám ukázala, že vždy, keď majú politici aj inú možnosť, ako šetriť a správať sa racionálne, tak ju aj využijú. Euroval im práveže poskytuje takéto alternatívne riešenie.

Smerujeme do systému, v ktorom bude mať európsky sever neustále pocit, že južné krajiny iba naťahujú dlaň. Južania budú zase frustrovaní z pocitu ekonomickej kolónie bez rozhodovacích právomocí. A pravdu budú mať obaja.

V tomto stave by sme sa mohli o pár rokov ocitnúť. V prípade, že sa začnú prebúdzať nacionalistickí démoni začiatku 20. storočia, tak by tá slávna európska idea prehrala na celej čiare. Základným dôvod integrácie bola snaha nastoliť v Európe dlhotrvajúci mier. Bude iróniou, keď nás integračný proces dostane naspäť do stavu medzinárodných konfliktov.

Teším sa na ten deň, keď bude európska rozpočtová únia stáť znova na rozcestí. Centrum fiškálneho spolku si bude klásť otázku, ako utiahnuť astronomické dlhy ekonomicky nevýkonnej periférie. Nešťastný okraj únie bude gniavený brutálnymi daňami a reguláciami.

Vtedy sa na Slovensku určite nájde pár hlasov, ktoré budu tvrdiť, že Slováci boli do celej situácie zapletení akýmsi sofistikovaným komplotom. Bohužiaľ nič nie je realite vzdialenejšie. Každý, kto sleduje svet okolo seba, dokáže identifikovať objektívne príčiny javov, ktoré si konšpirátori nevedia vysvetliť. Verím tomu, že práve existencia predčasných volieb v roku 2012 by mohla zamedziť vzniku ďalšej nešťastnej legendy (niečo na spôsob tej, ako Havel zničil slovenský zbrojársky priemysel).

Výsledok predčasných volieb v roku 2012 je jednoznačný. Strana, ktorá nesúhlasila so zapojením sa do európskeho prerozdeľovacieho mechanizmu sa ledva dostala do parlamentu. Do ostatných parlamentných lavíc si Slováci zvolili zástupcov s názorom komfortným s momentálnym bruselským mainstreamom. A v budúcnosti sa to bude len ťažko interpretovať ako nedobrovoľná participácia.

Súvisiace články

Mix

Program PS/SPOLU 2020 – zhrnutie

Na program PS/SPOLU (ďalej len “progresívci”) sa veľmi dlho čakalo. Progresívci totiž dlhodobo prichádzali s rôznymi víziami a nápadmi, ktoré však často boli brané skepticky, keďže pôsobili naivne. Mnohí preto očakávali, že progresívci vo

Filip Vačko

Diskusia (29)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.