Kamenického rozpočtová sekera: Päť percent deficitu a účet pre naše deti

Jesenné divadlo vládnej koalície dospelo do očakávaného finále. Minister financií Ladislav Kamenický predložil na rokovanie tripartity návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý definitívne pochoval akékoľvek ilúzie o zodpovednom hospodárení. Deficit verejných financií má v budúcom roku dosiahnuť 4,94 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje sekeru takmer 7,5 miliardy eur.

Budúcoročný schodok bude dokonca vyšší ako tohtoročný výsledok, hoci nás vládni súdruhovia celé mesiace presviedčali o tvrdom uťahovaní opaskov. V tomto roku sa pôvodne plánoval deficit 4,1 percenta a realita skončí podľa odhadov okolo 4,4 percenta HDP. Namiesto sľubovaného poklesu smerom k trom percentám však ministerstvo financií na volebný rok naplánovalo ďalšiu expanziu dlhu.

Podľa návrhu rozpočtu dosiahnu celkové príjmy verejnej správy 63,34 miliardy eur (42,04 percenta HDP), kým verejné výdavky vyskočia na 70,79 miliardy eur, teda takmer 47 percent výkonu ekonomiky. Samotný štátny rozpočet počíta s hotovostným schodkom vo výške 7,75 miliardy eur. Štátny aparát tak naďalej funguje v režime, kde každé siedme minuté euro pochádza z novej pôžičky.

To všetko v situácii, kedy občania a firmy odvádzajú do štátnej kasy historicky najvyšší objem peňazí. Daňové a odvodové príjmy rástli v posledných rokoch mimoriadnym tempom, no štátna pokladnica stále zíva prázdnotou. Problémom slovenských verejných financií nikdy nebol nedostatok príjmov, ale chronická neschopnosť vlády krotiť vlastný apetít.

Ako vyzerá konsolidácia po slovensky

Kabinet Roberta Fica nám od svojho nástupu naservíroval už tri konsolidačné balíčky. Občanom a firmám v nich nadelil základnú sadzbu DPH na úrovni 23 percent, vyššie zdravotné odvody, drahšie odvody pre živnostníkov aj rekordné zdanenie firiem. Vládna propaganda tieto kroky predávala ako nevyhnutnú obetu na odvrátenie bankrotu.

Ukazuje sa však presne to, pred čím v Menej štátu opakovane varujeme: každé euro vytiahnuté z peňaženiek daňovníkov štát obratom premrhá na vlastnú prevádzku a sociálne kupovanie hlasov. Reálne šetrenie na strane byrokracie sa nekoná. Sľuby o prepúšťaní úradníkov a zlučovaní nadbytočných inštitúcií skončili len ako prázdne položky v ministerských tabuľkách.

Symbolom tejto politiky je osud transakčnej dane. Predstavitelia koaličnej SNS ešte pred pár mesiacmi hrdinsky sľubovali jej okamžité zrušenie. Výsledok vyjednávaní? Likvidačný poplatok za bankové prevody zostáva v platnosti po celý rok 2027 a zrušiť sa má až koncom roka 2027. Minister Kamenický to zdôvodnil tým, že štát tieto stovky miliónov jednoducho potrebuje na krytie vládnych priorít.

Preložené do reality to znamená, že vláda radšej podusí domáce podnikanie a vyženie kapitál za hranice, než by mala zrušiť jediné politické teplé miesto. Súdruhovia v Bratislave zjavne veria, že firmy existujú výlučne na to, aby kŕmili štátny rozpočet. Neuvedomujú si, že kapitál odčerpaný na nezmyselných daniach bude chýbať pri investíciách a tvorbe produktívnych pracovných miest.

Ekonóm Thomas Sowell vo svojej knihe Základná ekonómia výstižne pomenoval rozdiel medzi zmysluplným a deštruktívnym štátnym dlhom. Sowell vysvetľuje, že zadlžovanie má opodstatnenie len vtedy, ak štát financuje dlhodobé kapitálové investície. Požičiavať si na krytie bežnej prevádzky a sociálnych transferov je podľa neho rovnaké ako keď sa človek zadlžuje, aby zaplatil tohtoročný luxusný večierok.

Predvolebná hostina na cudzí účet

Skutočným dôvodom, prečo sa z vládneho slovníka vytratila konsolidácia a nahradil ju päťpercentný schodok, je volebný kalendár. Rok 2027 je volebným rokom. Koalícia odhadzuje masku rozpočtovej zodpovednosti a otvára dvere predvolebnému podplácaniu voličov. Návrh rozpočtu nie je plánom na ozdravenie ekonomiky, ale politickým letákom zaplateným na dlh.

Rozpočet priamo vyčleňuje stovky miliónov eur na populistické darčeky bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Počíta s 250 miliónmi eur na pokračovanie plošných energodotácií, hoci trhové ceny plynu aj elektriny dávno klesli. Ministerstvo pôdohospodárstva zasa dostane 100 miliónov eur na vágne opatrenia proti suchu a zadržiavanie vody, čo slúži ako štedrá dotačná schéma pre spriaznených agropodnikateľov.

Ďalších 482 miliónov eur pohltia legislatívne zmeny v sociálnej oblasti. Vláda plánuje financovať reformu sociálnych služieb, príspevky na odkázanosť, podporu pre prvákov či špeciálne príplatky pre seniorov nad 85 rokov. Výdavky Sociálnej poisťovne dosiahnu rekordných 15,5 miliardy eur, pričom leví podiel zhltnú trináste dôchodky, ktoré štát financuje priamo z deficitu.

Pred touto pascou varoval Friedrich August von Hayek vo svojom diele Ústava slobody. Hayek upozornil, že štátny monopol na sociálne zabezpečenie uvrhne spoločnosť do zvieracej kazajky. Priebežný systém plodí neustále rastúce nároky, ktoré politici pred voľbami nafukujú, no ekonomika ich nedokáže uniesť. Vlády sa potom z bremena pokúšajú uniknúť paralyzujúcim zdanením a dlhmi, čím podkopávajú samotný rast bohatstva.

Vzniká začarovaný kruh. Štát občanom najprv zoberie peniaze cez drahšie tovary, transakčnú daň a vysoké odvody, aby im časť z nich milostivo vrátil vo forme sociálnych balíčkov. Samozrejme, po odpočítaní réžie pre armádu úradníkov, ktorí systém spravujú. Občan má nadobudnúť pocit vďačnosti za vládnu pomoc, hoci do chudoby ho tlačí práve nenásytný štátny aparát.

Argumenty vlády: Rozprávky o kompromise a raste

Minister Kamenický návrh rozpočtu obhajuje tvrdením, že ide o rozumný kompromis medzi možnosťami kasy a prioritami koalície. Zdôrazňuje, že vláda na budúci rok nezvýši dane ani odvody a že deficit bude aj tak o 1,5 percenta HDP nižší ako ten, ktorý kabinet zdedil v roku 2023. Koaliční politici navyše tvrdia, že plošné škrty by ohrozili hospodársky rast.

Vládna obhajoba je postavená na ignorovaní základných faktov aj ekonomickej logiky. Tvrdenie o odovzdaní lepších financií neobstojí. Ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, schodok na úrovni takmer päť percent HDP je o 2,1 miliardy eur vyšší než vládny plán z minulej jesene a o 2,8 miliardy eur vyšší oproti plánom zo začiatku volebného obdobia.

Vyhovárať sa po troch rokoch vládnutia na minulé vlády je prejavom bezradnosti. Vláda mala dosť času pripraviť skutočné úspory, no neurobila nič. Ani téza o podpore rastu cez vládne výdavky neobstojí. Predstava, že štátne prerozdeľovanie naštartuje ekonomiku, je starý keynesiánsky blud. Každé euro minuté štátom muselo byť najprv odčerpané produktívnym ľuďom, ktorí by ho investovali omnoho zmysluplnejšie.

Masívny schodok si navyše vyžiada ďalšie drahé pôžičky. Slovensko si dnes na trhoch požičiava za jedny z najvyšších úrokových sadzieb v eurozóne. Finančné trhy vidia, že domáci politici odmietajú konsolidovať výdavky, a pýtajú si rizikovú prirážku. Úroky z verejného dlhu tak z rozpočtu každoročne odčerpávajú stovky miliónov eur, ktoré sa namiesto rozvoja premrhajú na obsluhu starej sekery.

Ludwig von Mises vo svojom diele Ľudské konanie pripomína, že dlhodobý verejný dlh predstavuje zásadný rozvrat trhovej ekonomiky. Mises vysvetľuje, že pri splácaní dlhu štát zdaňuje občanov za peniaze, ktoré boli v minulosti premrhané. Daňovníci tak platia úroky z kapitálu, ktorý bol dávno spotrebovaný a neexistuje. Štátna kasa sa stáva rukojemníkom minulého nezodpovedného hodovania.

Kam vedie fiškálna slepota moci

Aroganciu vládneho postupu pociťujú aj samotné regióny. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik ostro odsúdil spôsob prerokovania rozpočtu. Samosprávy dostali rozsiahly materiál v nedeľu ráno a v pondelok mali predložiť stanovisko. Štát na mestá prenáša povinnosti, no zároveň im berie zdroje, aby financoval svoje predvolebné priority.

Slovenský verejný dlh sa medzitým šplhá k hranici 70 percent HDP a krajina uviazla v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Ústavný zákon prikazuje vláde predložiť vyrovnaný rozpočet. Kabinet sa však povinnosti vyhol cez právne kľučky a odvolávanie sa na mimoriadne výdavky. Súdruhovia v Bratislave zjavne považujú ústavné pravidlá len za nezáväzné odporúčanie, ktoré možno ignorovať v záujme volebných preferencií.

Cesta von z tejto slepej uličky nevedie cez ďalšie dane ani kozmetické úpravy v tabuľkách. Jediným riešením je radikálne zoštíhlenie štátu: zrušenie zbytočných úradov, privatizácia štátnych podnikov, škrtnutie neadresných dotácií a odstránenie škodlivých regulácií. Štát musí prestať predstierať, že dokáže plánovať ekonomiku lepšie ako slobodný trh.

Kamenického návrh rozpočtu je rezignáciou na zodpovednosť a cynickým presunutím účtu na budúce generácie. Vláda predložila plán, ktorý konzervuje obrovský deficit, udržiava škodlivú transakčnú daň a naďalej nafukuje neudržateľný sociálny aparát. Keď táto predvolebná hostina skončí, zostane po nej len trpká realita v podobe ďalších dlhov a nevyhnutného vytriezvenia.