Menej štátu… viac slobodyHľadať
Európska únia a eurozóna

Elity idú all-in proti demokracii, ktorú donedávna tak milovali

Marek Jakubík3 min čítania15 komentárov

Som z generácie ľudí, ktorí sa narodili za čias socializmu a z domu vedeli, že v Československu nie je sloboda, ale že na Západe tam sloboda je a to je vďaka demokracii, resp. že demokracia je sloboda. S týmto výkladom som si na dlhú dobu vystačil. Neskôr, podobne ako mnohí iní, som začal čítať Friedmana, Misesa, začal som čítať o americkej histórii a nedalo sa inak, iba prijať fakt, že demokracia so slobodou nemá nič spoločné. Logickým krokom pre mňa bolo teda demokraciu kritizovať používajúc všetky známe argumenty typu: „demokracia je, keď dvaja vlci a jedna ovca hlasujú o tom, že čo bude na večeru.“ a horliť za naozajstnú slobodu, ktorá nie je závislá od názoru väčšiny. Mimo libertariánskych kruhov však človek kritikou demokracie veľa popularity nezískal. To bolo však vtedy, dnes je všetko ináč.

Čo sa zmenilo?

Pri sledovaní mnohých vládnych rozhodnutí po celom svete som začal pochybovať, či má zmysel kritizovať demokraciu, lebo som ju nikde nenachádzal. Prijímali sa strategické rozhodnutia, zvyšovali sa dane, prijímali regulácie, ktoré nadpolovičnú podporu medzi ľudmi určite nemali. Ľudia, ktorí vehementne demokraciu bránili proti libertariánskym argumentom, však začali obracať. Pri imigračnej kríze sa karty odkryli do značnej miery. Imigračné kvóty boli a sú extrémne nepopulárne a „elity“ ako pani Vášaryová už otvorene hovoria, že ísť proti väčšinovému názoru je akýsi punc kvality, ktorý politika vyzdvihuje spomedzi všetkých a robí z neho „štátnika“. V otázkach okolo imigrácie sa však ešte dalo zahmlievať spôsobom, že Slováci sú zaostalí, xenofóbni a že na Západe, tam sú ľudia vyspelejší, vľúdnejší, chápavejší, nesebeckí a že sa máme čo učiť od krajín, kde demokraciu majú stáročia.

Pri Brexite sa karty odkryli úplne. „Elity“ chŕlia síru nad výsledkom referenda. To, že Briti sú takí európsky priekopníci demokracie ide úplne bokom. Už aj oni sú príliš hlúpi, nevzdelaní alebo priam nenávistní na to, aby mohli o niečom rozhodovať demokraticky. Obozretnejší kritici, ktorí si pamätajú ako ešte predvčerom vyzdvihovali vysokú kultúru na západe, kritizujú opatrnejšie. Za všetko môže lživá kampaň (ako keď by za posledných 200 rokov žiadna lživá kampaň v Británii nebola a ako keď by predpovedanie vojen po Brexite bola intelektuálne poctivá argumentácia zo strany elít).

Ján Ďurovčik, choreograf, režisér: Brexit je rukolapný dôkaz toho, že referendum je najhorší spôsob rozhodovania o akýchkoľvek záležitostiach. S pomocou týchto demokratických spôsobov sa svet rúti do záhuby. Je nemysliteľné, aby o hocijakých témach, ktoré si vyžadujú erudovanosť, rozhodoval ľud. Nič proti napríklad kuchárom, ale ako môže zmeniť politicko-ekonomický osud Európy názor kuchára z Londýna, z Westmistru alebo z nejakej village?

Karol Lovaš: Demokracia má svoje úskalia. Tým najzávažnejším sú nevzdelaní a hlúpi ľudia. Briti v priamom prenose momentálne, nie príliš lichotivo, dokazujú celému svetu, ako na tom vlastne sú.

Peter Kalmus, umelec: Ach jaj,…po definitívnom oznámení výsledkov zásadného referenda vo Veľkej Británii je pravdepodobné, že ak sa nájde v niektorom európskom štáte „politik“ , ktorý klamstvom, zákernosťou a iracionálnym populizmom presvedčí voličov o nádhernom živote na inej planéte, tí mu odhlasujú aj vystúpenie krajiny z planéty Zem. Časopis Zem a vek to veľmi rád podporí a doporučí.

R. Dawkins, biológ: o Brexitu nemajú rozhodovat ignoranti jako ja.

Martin M. Šimečka: Je celkom možné, že ďalšia revolúcia zmetie celú jednu éru, ktorá bude v budúcnosti považovaná za zlatý vek Západu. Jej príčinou nebude hlad ani bieda, ale technologický darček menom internet.

Paradoxne teda došlo k názorovej zhode medzi libertariánmi a elitami, že demokracia nie je úplne dobrá. Žiaľ, zhoda prišla z úplne opačných koncov. Zatiaľ čo libertariáni kritizovali demokraciu preto, lebo nezaručovala dostatok slobody, elity ju začali nenávidieť, lebo dala hlas tichej väčšine, ktorá chce podľa elít až príliš veľa slobody.

Ako je možné, že elity, ktoré inak ostro kritizujú bývalé režimy kvôli tomu, že boli autoritatívne, že o životoch ľudí rozhodovala iba úzka skupina elít, nevidia, že to oni sú dnes také isté elity, to nepochopím asi nikdy. Pre milovníkov slobody je tu však veľká otázka. Má vôbec zmysel kritizovať pravú demokraciu v súčasnej situácii v Európe, kedy na jednej strane stoja elitári bojujúci za každú centralizáciu moci (stačí ju prezentovť ako európsku hodnotu) a na druhej strane bežní ľudia, ktorí chcú viac právomocí na lokálnej úrovni? Každý nech sa rozhodne sám, ale ja osobne odkladám poučku o dvoch vlkoch a jednej ovci do šuflíka na dobu neurčitú.

Súvisiace články

Diskusia (15)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.