Menej štátu… viac slobodyHľadať
Komentáre

Čo znamená grécke Nie

Andrej Fandak2 min čítania12 komentárov

Najprv si treba položiť otázku, prečo referendum.

Ono sa to možno z presklenej fasády berlínskeho Kanzleramtu s upokojujúcim výhľadom na Sprévu nezdá, ale reštrukturalizácia gréckeho dlhu (kódové označenie bankrot) je jediné riešenie, ktoré dáva potomkom Periklovým nádej do budúcnosti. Gréci svoje dlhy jednoducho nemajú šancu splatiť. K takémuto záveru dôjde skôr či neskôr každý grécky premiér.

Problémom ale je, že na rozhodné zatrúbenie na ústup (podobne ako Hektor pod hradbami Tróje) nemá aktuálna politická reprezentácia z volieb mandát. V demokracii sa veľmi ťažko vyhrajú voľby so sloganom Zvoľte nás a s nami už konečne skrachujete. Voliči ľahšie počúvajú na dvojnásobné platy, vlaky zadarmo, dotované dovolenky a podobné vtákoviny.

Sľubované zázračné riešenie sa nekonalo a Tsipras, rovnako ako pred ním všetci grécki pokrízoví politici, stojí pred jediným možným východiskom – odpísať dlh. Aby na to získal politickú legitimitu vyhlásil referendum. Ináč sa jednoducho ďalej nepohne. Punkt.

BTW, úplne rovnaké referendum chcel vyhlásiť v roku 2011 aj európskym elitám ďaleko prístupnejší George Papandreou, grécky premiér v blahej pamäti. Ale soudruzi z NDR ho zmietli zo stola (aj referendum, aj Papandreoua – ústretovosť sa v bruselských salónoch nevypláca). Po pár rokoch pomoci Grécku by sme sa mali pýtať spolu s Jiřím Kodetom jeho otázku za milión.

A teraz naspäť k nadpisu, aké správy nám nedeľňajšie referendum prinieslo?

1. Minimálne posledných pár rokov sa záchrana Grécka deje proti vôli jeho samotných obyvateľov. Iste, o Grécko išlo až v poslednom rade, ale fakt, že sa celý ten cirkus Grékov bytostne dotýkal, je neodškriepiteľný.

Odtrhnutosť európskej integrácie od bežných občanov (a častokrát aj od reality) začína nadobúdať enormné rozmery. Každý názor, ktorý nekorešponduje so zväzáckym euronadšením je onálepkovaný ako extrémistický a zahnaný do politického gheta. Symptómom tohto javu je nárast popularity politikov na okraji spektra, pretože štandardná politická scéna im prenechala ekonomickú racionalitu.

Preto sa nečudujme, že referendum nakoniec vyhlásil predstaviteľ extrémnej lavice. Zásada zdravého hospodárenia, že na platenie starých dlhov sa nemajú brať dlhy nové, je pre zavedených politikov príliš radikálna.

2. Referendová otázka síce znela komplikovane, Gréci ale hlasovali o jednom – o reštrukturalizácii dlhu a.k.a. o bankrote. Nepristúpenie na podmienky veriteľov v dnešnej situácii znamená neschopnosť splácať dlhy a to ekonómovia označujú ako Default, die Pleite, la Faillite … A nerobme z Grékov úplných somárov, napriek vzletnej rétorike ich politikov, dobre vedeli o čom hlasujú.

V kontexte uvedeného Gréci v podstate hlasovali za reformy. Tie sú totiž vždy až poslednou možnosťou. Peniaze, ktorými Troika Grékov zásobovala, dávali možnosť sa reformám vyhnúť. Je veľmi pravdepodobné, že prepúšťať a privatizovať sa začne až teraz.

Grécky default by v ideálnom svete mal ešte jednu konzekvenciu. Vylúčenie z eurozóny. Prečo píšem o ideálnom svete?

Európske elity si jednoducho realitou (a nesúhlasom občanov) svoju veľkolepú ideu przniť nedajú. Možno to nebude ani tak dlho trvať a Atény si budú musieť hlasovanie zopakovať. Íri by o tom vedeli rozprávať svoje.

Predpokladám, že napriek bankrotu bude pokračovať snaha udržať Grékov v eurozóne tak dlho, ako to len bude možné.

3. Slovensko bude platiť grécke dlhy.

Je až komické ako Róbert Fico sebavedomo tvrdí, že Slovensko ešte Grékom žiadne peniaze neposlalo. Je to rovnako naivné, ako by sa chvastal pán, ktorý v banke ručí za úvery notorického defraudanta. Po defraudantovi sa zľahla zem, ale pán Róbert mu predsa ešte žiadne peniaze neposlal. Exekútori si už v pozadí brúsia nože.

Slovenské záruky v trvalom eurovale dosahujú výšku 1,1 miliardy eur.

Len aby sme rámcovo vedeli, o aké sumy sa tu jedná. A to všetko odsúhlasené naprieč politickou scénou, v súlade s právom a demokratickým poriadkom. Keď sa budú nabudúce smiať libertariánom, že kvôli CT-čku v lokálnej nemocnici predraženému o pár sto tisíc nebehajú po uliciach.

Súvisiace články

Mix

Program PS/SPOLU 2020 – zhrnutie

Na program PS/SPOLU (ďalej len “progresívci”) sa veľmi dlho čakalo. Progresívci totiž dlhodobo prichádzali s rôznymi víziami a nápadmi, ktoré však často boli brané skepticky, keďže pôsobili naivne. Mnohí preto očakávali, že progresívci vo

Filip Vačko

Diskusia (12)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.