Menej štátu… viac slobodyHľadať
Komentáre

Charlie Hebdo, alebo sranda musí byť aj keby otca vešali

Andrej Fandak2 min čítania25 komentárov

Na úvod chcem povedať, že som zásadne proti akejkoľvek forme cenzúry. Dokonca mám problém aj s postihovaním popieračov holokaustu. Jednoducho verím, možno naivne, že kombinácia pravdy a slobody si svoju cestu nakoniec vždy nájde. A hlavne, už od biblických čias vieme, že nič nie je pre ľudí príťažlivejšie ako ovocie zo zakázaného stromu.

Rovnako absolútne neschvaľujem ani násilné chovanie. Nech by vám ktokoľvek povedal hocičo, nedáva vám to ani v najmenšom právo na fyzické násilie. Zranenie, nebodaj zabitie za slová, či kresbu je chladnokrvná vražda a tak sa treba k páchateľovi aj správať. Pozostalí majú moju úprimnú sústrasť.

Po tomto úvode by som sa chcel s čitateľom podeliť o jednu skúsenosť.

Vyrastal som ako kresťan v prostredí a dobe, ktorá náboženstvo považovala za ópium ľudstva. Podľa vtedajších ideológov sme stáli na začiatku novej, vedeckej epochy. Len pár zadubených sedliakov si to ešte neuvedomilo. Takýto spiatočníci boli len komickou súčasťou vtedajšej spoločnosti, ostatným v podstate na smiech. Preto chápem, že robiť si srandu z kresťanov je normálne.

Aj keď musím povedať, že mi to nikdy nebolo veľmi príjemné.

Pre malého chlapca predstavovalo kresťanstvo iba balík na príťaž. Taký osobný kríž, ktorý si sám nevybral a vzbudzoval v jeho okolí vždy len pobavené úsmevy. Nikdy som nemal relevantné argumenty, aby som vysvetlil, že už nemôžem na dvore ďalej hrať s chalanmi futbal, ale musím na nedeľnú omšu. Pozitívne stránky viery som si začal uvedomovať až neskôr, keď prišli ťažšie životné momenty.

Aj preto mám teraz silnú empatiu s moslimami.

Chápem moslimských kolegov, ktorí sa vo firemnej kantíne hanblivo pýtajú, či jedlo náhodou neobsahuje bravčové mäso. A nedokážem sa na tom uškŕňať ako ostatní v rade. Pretože zo mňa si v školskej jedálni rovnako robili žarty, keď som v pôstne dni požadoval bezmäsité jedlo.

Viem sa vcítiť do moslimiek, ktoré sú na pláži pod pražiacim slnkom od hlavy po päty zahalené. Pretože si viem predstaviť, ako by sa hanbila moja mama, keby ju niekto nútil dať si dole horný diel plaviek.

A rozumiem rozhorčeniu veriacich moslimov pri pohľade na karikatúry proroka Mohameda. Úplne rovnako rania podobné diela aj kresťanov, keď zosmiešňujú ich náboženstvo. Len tí sú už po tých rokoch naučení, že robiť si srandu z ich viery je cool.

Každý človek má svoje citlivé iracionálne miesto. Ak o ňom náhodou viem, tak sa ho snažím nepoužívať v argumentácii. Pretože to človeka raní a jeho reakcia je následne nepredvídateľná. Niekto sa uzavrie, niekto sa zasmeje, niekto vypení.

Snažím sa nevyhadzovať spolužiakovi na oči, že jeho sestra je na každej diskotéke najľahšia korisť. Kolegovi, že jeho žena nie je práve krásavica. A Majke Demitrovej, že nevie veršovať.

Ateistom a formálne veriacim ľuďom sa to možno ťažko chápe, ale viera je také citlivé iracionálne miesto pre väčšinu veriacich. Nech s touto informáciou naložia podľa vlastného uváženia.

Milému čitateľovi by som ešte raz dal do pozornosti prvé dva odstavce tohto textu.

Súvisiace články

Mix

Program PS/SPOLU 2020 – zhrnutie

Na program PS/SPOLU (ďalej len “progresívci”) sa veľmi dlho čakalo. Progresívci totiž dlhodobo prichádzali s rôznymi víziami a nápadmi, ktoré však často boli brané skepticky, keďže pôsobili naivne. Mnohí preto očakávali, že progresívci vo

Filip Vačko

Diskusia (25)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.