Ako by ste zhodnotili súčasnú situáciu v EÚ? Myslíte si, že sa to vyvíja dobrým smerom?
V tejto chvíli nemám pocit, že sa to vyvíja dobrým smerom. To však po finančných krízach väčšinou tak býva. Schopnosť európskych lídrov zvládnuť túto krízu zatiaľ považujem skôr za slabšiu.
Mala by poľa vás integrácia v rámci EÚ ešte viac pokročiť, alebo by sa mal klásť dôraz na väčšiu nezávislosť jednotlivých štátov?
Nemám jednotný recept pre všetky oblasti. Je zrejmé, že v oblasti finančných trhov asi bude potrebná vyššia miera integrácie pri regulácii, ak sme už integrovali finančné trhy. Obdobne som za rozvoj spoločného trhu so službami, čo v niektorých prípadoch (školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby) môže priniesť aj určitú integráciu v oblasti regulácie. Som však za zachovanie národnej suverenity v daňovej a sociálnej oblasti pod podmienkou, že daný štát dokáže samostatne hospodáriť.
Myslíte si, že niekedy európski politici povedia, že dosť, už nebudeme stále dotovať spoločnú menu, nakoľko je to už finančne neúnosné? Viete si predstaviť, za akých okolností by vyhlásili takúto „verejnú kapituláciu“?
My nedotujeme spoločnú menu, ale jednotlivé členské štáty. To je ovplyvnené existenciou spoločnej meny, ale nie je to úplne podmienené. USA zachránili v roku 1994/5 Mexiko aj bez spoločnej meny, lebo dôsledky pre USA (ekonomické, ale aj napríklad bezpečnostné a migračné) boli hrozivejšie ako riziká záchrany. Viaceré krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny, sa zúčastnili na pomoci v pobaltských krajinách alebo na juhu Európy. Samozrejme, môže nastať situácia, keď bude ďalšia pomoc odmietnutá. V prípade Grécka už bol jasný signál pred voľbami, že v prípade nedodržiavania dohôd bude únia radšej riskovať grexit.
Nezdá sa vám, že celkovej byrokracie neustále pribúda či už na národnej úrovni, alebo na úrovni EÚ?
Neviem určite, či jej pribúda, ale viem, že jej je v každom prípade priveľa.
Tvrdíte, že ste zástancom voľného trhu, ale uznávate zároveň aj zásahy štátu. V ktorých oblastiach podľa vás by sa štát angažovať nemal a v ktorých by sa zase mal?
Nejde len o to, kde by sa mal angažovať, ale najmä, ako sa má angažovať. Ak nechám bokom tradičné funkcie vymáhania pravidiel (polícia, justícia) či výber daní, je veľa vecí, do ktorých štát intervenuje a bude intervenovať, ale nemusí to robiť len jednou formou – priamym poskytovaním. Najzaujímavejšie diskusie preto pre mňa nie sú, či má štát zasahovať napríklad do školstva, ale ako to robiť tak, aby čo najlepšie kombinoval dynamizmus trhu a súkromnej motivácie s inými cieľmi (napríklad rovnosť príležitostí).
Skúste si predstaviť, že by ste mohli navrhnúť model, na základe ktorého by fungoval svet, resp. aspoň Slovensko. Opíšte v skratke, ako by vlastne vyzeralo Slovensko očami M. Beblavého.
Myslím, že som to spravil v odpovedi na predchádzajúcu otázku.
V jednom článku na vašich stránkach ste spomínali, že počet živnostníkov je u nás nadštandardný. Viete nám povedať, ako ste vlastne prišli k takému záveru?
V článku, ktorý máte pravdepodobne na mysli, porovnávam súčasnú situáciu so stavom z roku 2004, kedy bola živnostnícka vrstva menšia ako v iných štátoch. Nemám žiadny cieľ v oblasti počtu živnostníkov, ich počet má byť výsledkom dobrovoľného rozhodnutia jednotlivcov. Ten by štát nemal umelo ovplyvňovať jedným ani druhým smerom.
Ktorí ekonómovia vás najviac ovplyvnili? A prečo?
Zoznam by bol veľmi dlhý, takže vyberiem len jedného ako príklad. Ide o Douglassa Northa, nositeľa Nobelovej ceny a predstaviteľa inštitucionálnej ekonómie. Veľmi ma ovplyvnilo jeho spájanie ekonomického myslenia so širším chápaním povahy ľudí a dôležitosti inštitúcií pre ľudské správanie.
Čítali ste nedávno nejakú zaujímavú knihu z ekonomickej oblasti, ktorú by ste odporučili aj liberálom? O čom vlastne bola?
Zaujímavá kniha je napríklad Poor Economics, od profesorov MIT – A. Banarjee a E. Duflovej. Kniha je v prvom rade o rozvojovej pomoci a boji so svetovou chudobou, no poučiť sa z nej môžeme aj na Slovensku. Na množstve príkladov ponúka nový pohľad na sociálne problémy a reálne dilemy ľudí, ktorí žijú v podmienkach extrémnej chudoby. Je to kniha veľmi ekonomická a pritom zaujímavá najmä pre čitateľa, ktorý má chuť vybočiť zo svojich zabehaných koľají myslenia.
Miroslav Beblavý
poslanec NR SR
Od júla 2010 je poslancom Národnej rady SR za SDKÚ-DS. Je spoluzakladateľom SGI (Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť). V rokoch 2002-2006 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Venuje sa najmä témam trhu práce, verejných financií, vzdelávacej politiky a modernizácie verejnej správy. Magisterské a doktorandské štúdium absolvoval na University of St. Andrews v Škótsku. Je autorom viacerých odborných článkov a kníh. Okrem akademickej práce sa venoval aj konzultačným službám napríklad pre Svetovú banku, OECD, či britské Ministerstvo pre rozvojovú pomoc.
4,678 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Dik za rozhovor. Obom.
Po prečítaní takehoto textu vždy uvazujem :
1. Je lepsie, ked ma okradaju SLUŠNÍ zlodeji, alebo neslušní gauneri.
2. Nazory Beblaveho su dosledkom neschopnosti logických úvah, alebo zámer oklamať ludí ?
———–
Aký zmysel je v uvedenie Beblavého propagandy na tomto webe ? Chapal by som to, keby jeho slová boli podrobené okamžitej oponenture a protiotázke. Takto to bol iba trápny monolog trápneho etatistu.
Toto bol rozhovor. Názor nech si spraví každý sám. Toto nie je o propagande. Predpokladám, že nechceme na tomto webe, aby sme sa tu uzavreli pred všetkými a vytvorili si svoj svet. Myslím si, že mať prehľad aj o druhých nikdy nie je na škodu.
A keďže si na liberálnom webe, tak ťa tu nikto nenúti, aby si to čítal.
sak sa hned neurazaj
tiez sa mi zda, ze ste ho mohli viac vyobracat 🙁
Absolútne som sa neurazil. Išlo len o to, že to bol rozhovor urobený cez mail. Nie na živo. Samozrejme, že máš pravdu, že by sa dal oveľa viac „posmažiť“, ale viac sa takto nedalo. Takže si myslím, že vždy je to lepšie ako nič.
Či máš iný názor?
hej,
cez maily sa objektivne neda reagovat na odpovede 🙂
A kedže sme na liberalnom webe, ty nemusíš čítať moje prispevky.
Moj príspevok mal za učel argumentovať, že liberalny web ma šíriť liberalne nazory, a nie etatistické. A ten Beblavý sa prejavil nielen ako silny etatista, ale aj ako hlupak. Tie jeho nazory su na smiech. Solidny novinar by mu po vypočutí takýchto tvrdení mu ich oplieskať o hlavu. Novinar nie je iba stojan na mikrofón.
Beblavý je ETATISTA ako remeň :
„Od júla 2010 je poslancom Národnej rady SR za SDKÚ-DS. Je spoluzakladateľom SGI (Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť). V rokoch 2002-2006 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Venuje sa najmä témam trhu práce, verejných financií, vzdelávacej politiky a modernizácie verejnej správy. Magisterské a doktorandské štúdium absolvoval na University of St. Andrews v Škótsku. Je autorom viacerých odborných článkov a kníh. Okrem akademickej práce sa venoval aj konzultačným službám napríklad pre Svetovú banku, OECD, či britské Ministerstvo pre rozvojovú pomoc.“
Nerobil podla tohto ani deň pre sukromnmý sektor, pre konkretnu produkciu čohokoľvek užitočneho. Proste ÚRADNÍK štatnej moci. To mohli diskutovať aj s Ficom.
Ešte raz. Bol to rozhovor cez email. Takže miera nejakej interakcie bola obmedzená. Poučil som sa, že takto už nebudem robiť rozhovor, pretože je to zdĺhavé a priznávam, že tomu chýba šťava. Toho som si bol vedomý. Nechcel som však už s tým dlhšie čakať, a tak som ho zverejnil aj bez ďalších doplňujúcich otázok. Aspoň niečo.
My tu nie sme za novinárov. Tento web vzniká na ochote autorov, ktorí nedostávajú žiaden honorár a vo svojom voľnom čase. Takže to prosím ťa neprirovnávaj k novinárom. Toto by si mohol brať na vedomie pri tvojom hodnotení.
Keď hovoríš, že Beblavý bol na smiech, tak potom vlastne rozhovor splnil účel. Nemyslíš?
Keď reaguješ pod mojím materiálom, tak mám plné právo aj na odpoveď. Takže treba trochu rozlišovať. Nemyslíš?
to je fakt tvoja klasika: Zastupitel mestskej casti je to iste ako Hitler, ze?