Bankovníctvo frakčných rezerv
Bankovníctvo frakčných rezerv je systém, v ktorom komerčné banky držia len časť (frakciu) prijatých vkladov ako rezervu a zvyšok požičiavajú ďalej. Týmto procesom banky nevystupujú len ako sprostredkovatelia úspor, ale v praxi vytvárajú nové bezhotovostné peniaze. Ak by si všetci vkladatelia chceli vybrať svoje úspory naraz, žiadna bežná komerčná banka by ich požiadavkám nedokázala vyhovieť.
Ako to vyzerá v praxi
V eurozóne určuje minimálnu výšku rezerv Európska centrálna banka. Od roku 2012 je miera povinných minimálnych rezerv pre bežné vklady so splatnosťou do dvoch rokov stanovená na 1 %. Ak si klient na Slovensku vloží do banky 10 000 eur, banka si musí na účte v centrálnej banke odložiť iba 100 eur. Zvyšných 9 900 eur môže použiť na poskytnutie nového úveru.
Keď tento úver niekto vyčerpá a zaplatí ním napríklad za rekonštrukciu bytu, dodávateľ tieto peniaze vloží do svojej banky. Aj táto druhá banka si odloží jedno percento a zvyšok opäť požičia. Týmto spôsobom vzniká v ekonomike reťazová tvorba nových peňazí. Moderné peniaze tak z veľkej väčšiny nevznikajú fyzickým tlačením bankoviek, ale zápisom v účtovných knihách komerčných bánk vo chvíli, keď niekomu schvália úver.
Celý model funguje hladko iba dovtedy, kým ľudia veria, že ich peniaze sú v banke bezpečne uložené. Ak sa rozšíri podozrenie, že banka má problémy, klienti sa pokúsia svoje vklady vybrať. Nastane útok na banku (bank run), ktorý dokáže položiť aj inak zdravú inštitúciu, pretože jej aktíva sú viazané v dlhodobých úveroch. Aby sa takýmto krachom zabránilo, štáty zaviedli povinné systémy ochrany vkladov (v EÚ do 100 000 eur na vkladateľa) a centrálne banky garantujú pozíciu veriteľa poslednej inštancie, ktorý komerčným bankám v prípade núdze dodá likviditu.
Prečo o tom píšeme
Prevažujúci ekonomický prúd vníma frakčné rezervy ako užitočný motor rastu, ktorý premieňa nečinné úspory na investície. Z nášho pohľadu však ide o krehký systém zaťažený morálnym hazardom. Komerčné banky profitujú z expanzie úverov, no konečné riziko prenášajú prostredníctvom štátnych záruk na daňovníkov. Rakúska ekonomická škola navyše presvedčivo ukazuje, že práve táto umelá tvorba peňazí a manipulácia s úrokovými sadzbami deformuje investičné rozhodnutia v ekonomike a je hlavným zdrojom hospodárskych cyklov, boomov a následných kríz. Kritizujeme preto fakt, že bežné komerčné bankovníctvo dnes stojí na sieti štátnych privilégií a regulácií namiesto plnej zodpovednosti voči vlastným klientom.