A nedalo by sa drahšie?

Pred mesiacom som si kúpil automatickú práčku. Najprv som si istý čas čítal ponuky a recenzie na internete. Našiel som si značku a model, ktorý mi vyhovoval parametrami a zmestil sa do rozpočtu (a do kúpeľne). Referencie od zákazníkov v norme. Keď som vošiel do predajne, tak som už len hľadal vytúžený kus.

Najprv som chvíľu blúdil medzi bielymi kockami a hľadal svojho favorita. Čítal som lístky s popisom a cenou. Nakoniec som ju našiel. A nielen to. Skoro som od radosti zakričal.

Moja vysnívaná práčka bola v zľave.

Pýtal som sa predavača na dôvod. Povedal, že sa snažia takto nalákať zákazníkov. Maloobchod s elektronikou je prudko konkurenčný a oni si nemôžu dovoliť skladovať toľko tovaru. Skontroloval som parametre a záručnú dobu. Všetko sedelo. O pár dní som už zamilovane pozeral, ako sa moje špinavé ponožky točia v novej práčke.

Idylka sa skončila dnes poobede.

V pošte som si našiel predvolanie na políciu. Vraj mám prísť na výsluch. Hneď som tam zavolal, aby som sa dozvedel o čo ide. Jedná sa o súdny spor medzi veľkopredajňou, v ktorej som kúpil moju práčku a jej dodávateľmi. Predajňa neuhrádza faktúry za dodaný tovar. Dodávatelia sa preto rozhodli posunúť vec na súd. Vysvetlenie zástupcov predajne znelo nasledovne. Za všetko môžu zákazníci, ktorí nakupujú zľavnený tovar. Firme potom neostávajú prostriedky na vyplatenie dodávateľov.

Policajt mi oznámil, že ma zatiaľ vedú iba ako svedka. Keď sa ale ukáže, že som tovar naozaj nakúpil v zľave, tak ma prekvalifikujú na podozrivého. Ak ma súd uzná za vinného, budem musieť doplatiť sumu za pračku vynásobenú základnou úrokovou sadzbou ECB.

V tej chvíli som sa našťastie zobudil a ruku som mal v šerbli.

Ak sa niekomu zdá táto situácia riadne postavená na hlavu, tak nech vie, že presne to sa momentálne odohráva v slovenskej národnej rade. Smer sa rozhodol odvolať podpredsedu parlamentu Fígeľa, pretože vraj jeho vinou neplatí Váhostav dodávateľom. Fígeľ ešte ako minister dopravy podpísal s Váhostavom zmluvu na výstavbu diaľničného úseku. A Váhostav mu dal zľavu.

BTW, čert vezmi Fígeľa.

Celá kauza má svoju genézu. Počas prvej Ficovej vlády bol vyhlásený tender na diaľničný mega projekt (cez PPP z Martina do Prešova). Zákazku za bezprecedentnú sumu 9 miliárd vyhral Váhostav. Ale nasledujúca Radičovej vláda tender zrušila a rozsekala úsek na viacero menších projektov. A naraz začali za zákazky stavebné firmy núkať rádovo nižšie ceny. Od tohto momentu je jasné každému, kto sa iba okrajovo zaujíma o verejné dianie, o čom je na Slovensku stavanie diaľnic.

Situácia bolo niektorým triezvejším ministrom Ficovho kabinetu (Kaliňák) natoľko trápna, že prišli s nasledovnou teóriou. Zatiaľ čo bežný človek sa na trhu snaží nájsť tovar, službu za čo najnižšiu cenu, keď nakupuje štát, tak toto prirodzené pravidlo prestáva platiť. Lebo by po zaplatení všetkých možných provízií politikom nemuseli zostať prostriedky pre subdodávateľov.

Nie je to samozrejme jediná situácia, keď z istej pokrivenej štátnej perspektívy aj tie najväčšie bláznovstvá dostávajú zmysel. Podľa jedného medzivojnového anglického ekonóma sa vraj vláde oplatí platiť dve skupiny ľudí. Jedna kope jamy a tá druhá ich hneď zakopáva. Alebo keď nemeckí politici prišli s nápadom ako naštartovať hospodársky rast. Stačí iba zošrotovať staré, ale stále funkčné automobily. Nakupovať tovar za najvyššiu ponúknutú cenu, by mohol byť taký slovenský príspevok k podobným perlám ducha.

Postavme teda fakty naspäť z hlavy na nohy. Ja od ministra práveže očakávam, že bude nakupovať čo najlacnejšie. Pretože nenakupuje zo svojho, ale z peňazí, ktoré sme mu zverili. Že Fico z týchto zdrojov spláca svoje politické dlhy je škandál. Ale ešte väčší je ten, že sa z toho snaží spraviť normu (vylučovanie najnižšej ponuky).

Predstava, že za nevyplatených živnostníkov môže nízka vysúťažená cena projektu, je ako argumentovať, že za problémami Tesca stoja dôchodcovia nakupujúci potraviny za zľavové kupóny. V podstate bežného zákazníka vzťahy medzi predávajúcim a subdodávateľom vôbec nemajú čo zaujímať. Stará sa iba o to, aby za dohodnutú cenu dostal tovar, ktorý si objednal. A to je dostatočná výzva pre hociktorého ministra.

Nech už celá kauza dopadne akokoľvek, bolo by katastrofou, keby jej záverom bola idea o škodlivosti nízkych cien. Možno to dnes vyhovuje podnikateľským žralokom z okolia Smeru, ale sa obávam, že to je začiatok cesty, s ktorej cieľom sa momentálne zoznamujú v Grécku.

Súvisiace články

Mix

Program PS/SPOLU 2020 – zhrnutie

Na program PS/SPOLU (ďalej len “progresívci”) sa veľmi dlho čakalo. Progresívci totiž dlhodobo prichádzali s rôznymi víziami a nápadmi, ktoré však často boli brané skepticky, keďže pôsobili naivne. Mnohí preto očakávali, že progresívci vo

Filip Vačko

Diskusia (10)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.