Zamyslenie nad Rozpravou
Napriek všetkému pokroku, ktorý za 500 rokov nepochybne prebehol, sa niektoré veci nemenia. Neustále môžeme hľadať príčiny daného stavu a východiská z neho.
Odskočme si do roku 1549, keď mladučký Étienne de La Boétie napísal dielko, v ktorom sa zamýšľa nad ľudskou neslobodou. Pýta sa a odpovede a riešenia viac menej len naznačuje. Lebo ľudstvo túto neslobodu vlastne chce.
Aký paradox, že autor svoje myslenie výrazne zmenil po nástupe do štátnej funkcie. Paradox, ktorý má v súčasnosti tiež nejednu paralelu. Nech je, ako chce, jeho myšlienky si zaslúžia byť rozsievané. Nižšie uvádzané fragmenty pochádzajú z knižôčky: Étienne de La Boétie, ROZPRAVA O DOBROVOLNÉM OTROCTVÍ (Rybka Publishers, 2011)
Zaiste by sa dalo v knihe nájsť viac myšlienok, čo si zaslúžia zverejnenie a polemiku. Je dostupná, každý, kto má záujem, si tam to svoje nájde. Pozrime sa teda len výberovo, nakoľko sa stav za takmer päťsto rokov zmenil, alebo nezmenil.
V tejto chvíli by som len chcel pochopiť, ako je možné, že toľko ľudí, mestečiek, miest a národov často znáša vládu jediného tyrana, ktorý sa nemôže preukázať inou mocou než tou, ktorú mu sami títo ľudia zverili; ktorý im môže škodiť iba do tej miery, akú sú oni sami ochotní strpieť; ktorý im môže ubližovať iba v prípade, že oni sami sa mu radšej poddajú, než by sa mu protivili. Je to vec vskutku zvláštna a pritom taká bežná, že by nad tým mal človek skôr smútiť než žasnúť. Milióny miliónov ľudí úboho posluhujú a ohýbajú chrbát nie preto, že by ich k tomu donútila sila väčšia ako oni, ale preto, že ich zrejme okúzlilo a zmámilo meno jedného, ktorého sa ale nemusia báť, pretože je sám, ani ho nemusia milovať, pretože s nimi zaobchádza neľudsky a kruto.
Aká neresť alebo skôr nešťastná neresť vedie nespočetné množstvo ľudí, aby nielenže poslúchali, ale posluhovali, aby si nielen nechali vládnuť, ale sa nechali vláčiť, aby dovolili, že ich majetok, ženy, deti, ba dokonca ich vlastné životy už nebudú patriť výhradne im? Čo vedie všetkých týchto ľudí k tomu, aby sa nechávali okrádať, zbedačovať a týrať – a to nielen vojskom, či hordou barbarov, proti ktorým by museli nasadzovať svoj život, nie pred akýmsi Herkulom či Samsonom, ale jediným človiečikom, ktorý je vo väčšine prípadov tým najzženštilejším zbabelcom z celého národa, ktorý sa s biedou kedy zúčastnil turnaja, nevraviac o vojnovom ťažení a ktorý jednoducho nemá dostatok sily na to, aby rozkazoval ľuďom, ba ani na to, aby obslúžil obyčajnú ženskú?
Primäla k tomu ľudí zbabelosť? Dá sa vari povedať, že kto slúži, je slaboch a strachopud? Pokiaľ pred jediným človekom ustúpi jeden, dvaja, traja či štyria, je to vec čudná, ale predsa pochopiteľná. Tu sa azda dá právom povedať, že nemajú odvahu. Ale čo keď sa jedinému človeku poddá sto, ba tisíc ľudí? Nemali by sme v takom prípade skôr povedať nie to, že sa im nedostáva odvahy, ale vôle postaviť sa mu, že teda nie sú zbabelí, len mu nechcú vzdorovať?
Pritom proti tyranovi netreba bojovať, netreba nad ním víťaziť. Sám spozná porážku, stačí, že mu národ odmietne slúžiť. Netreba mu nič brať. Stačí mu nič nedávať. Netreba sa snažiť robiť niečo pre seba. Stačí nerobiť nič proti sebe.
Pravdupovediac, je úplne zbytočné viesť rozpravu o tom, či je sloboda prirodzená, pretože je nemožné držať niekoho v otroctve bez toho, aby sme mu nečinili krivdu. Preto nie je na svete nič, čo by sa prírode (ktorá je rozumná) priečilo viac ako nespravodlivosť. Keďže sme teda od prírody voľní, je nám do vienku daná nielen sloboda, ale tiež pud ju brániť.
Človek nemôže ľutovať nič, čo nikdy nemal. Ľútosť sa objaví zakaždým až po radosti a len so spoznaním zla vždy príde spomienka na prežité šťastie. Človeku je od prírody dané, aby bol slobodný a aby takým aj chcel byť. Je mu však prirodzene dané aj to, aby bol odrazom výchovy, ktorú mu vštepovali.
Povedzme si teda, že človeku pripadá prirodzené všetko, v čom bol vychovaný a načo si zvykol. Naozaj vlastné mu však je iba to, k čomu ho volá jeho čistá a ničím neskazená prirodzenosť.
Prvotnou príčinou dobrovoľného otroctva je preto zvyk. Ľudia sa podobajú bujným vraníkom, ktorí tiež najskôr hryzú uzdu, ale neskôr sa s ňou začnú hrať. A pokiaľ najprv zhadzovali sedlo, nakoniec sa hrdia svojim postrojom a pyšne vystavujú na obdiv chomút, do ktorého ich navliekli.
Sila zvyku je bezmedzná a v ničom na nás nemá taký zhubný vplyv ako práve tu, pri návyku na porobu. Vinou zvyku hlceme jed otroctva tak dlho, až sa nám prestane zdať horkým.
Ľudia budú tvrdiť, že poddanými boli odjakživa a že tak žili už ich otcovia. Domnievajú sa, že sú povinní znášať zlo a nechávajú sa utvrdzovať príkladom ostatných. Postupom času vlastne sami dávajú tyranovi právo vlastniť ich životy. Lenže uplynuvšie roky v skutočnosti nikdy neoprávňujú k páchaniu zla, iba ďalej násobia bezprávie.
Vždy sa však nájdu ľudia, ktorí už od narodenia vynikajú nad ostatnými, vnímajú ťarchu jarma a nemôžu sa ubrániť túžbe striasť sa ho. Ľudia, ktorí sa za žiadnu cenu nechcú otroctvu podmaniť a ktorí sa nedokážu neusilovať o svoje prirodzené práva a nespomínať na svojich predkov a ich pôvodný stav.
Často to bývajú práve títo jedinci s prenikavým rozumom a jasnozrivým duchom, ktorí sa neuspokoja s tým, aby ako nízky ľud hľadeli na to, čo im leží pri nohách.
Prvou príčinou dobrovoľného otroctva ľudí je skutočnosť, že sa ako sluhovia narodili a boli tak vychovaní. Z toho vyplýva druhá príčina – z ľudí sa pod vládou tyranov ľahko stávajú zbabelci.
Je zrejmé, že spolu so slobodou človek zároveň stráca aj chrabrosť. Zotročení ľudia sa v boji nevyznačujú ani živosťou ani svojprávnosťou.Slobodní ľudia medzi sebou súperia, kto sa viac zaslúži o spoločnú vec. Prijímajú svoj diel na zle porážky aj dobre víťazstva. Zotročení ľudia však nestrácajú iba udatnosť bojovníka, ale aj nadšenie pre všetko ostatné. Ich srdcia sú slabé a mdlé a nie sú schopné žiadnych veľkých činov. Tyrani to dobre vedia a keď vidia, čo sa z ich poddaných stáva, ešte im v tom pomáhajú, aby nad nimi získali väčšiu prevahu.
libertarian ·
Tak to veru neverím, že tie citáty maju 500 rokov. To musel napísať niekto, kto poznal terajších slovákov.
Ján Zvolen ·
Slováci radi prostituujú s mocou. A nie iba Slováci.
Sloboda je oveľa drahšia a ťažšia ako nesloboda.
Každý si vyberá čo mu vyhovuje a čo vie.
Sloboda je aj dať možnosť vybrať si iným...
Peter Klimeš ·
Ste si istí, že slováci sú zbabelí a nechcú väčšiu slobodu ? Ja si to nemyslím. Uznávam ze tá krátkozraká čast národa už nasla svojho jánošíka, ale stále je tu dost ludí, ktorých zatial nikto poriadne nemotivoval. Viem si to predstavit no este to chce asi cas. :-)
Jana Kováčová ·
Bohužiaľ, keby toto bolo len o Slovákoch, prípadne zopár ďalších národoch, tak sme len neslobodnou výnimkou a máme z ostatného sveta jasnú predstavu, kam sa môžeme dostať. Za totality sme víziu mali. Realita ale aspoň mojej vízii slobody nezodpovedá.
Určitú mieru slobody chce každý, ale zrejme naozaj len dlhostáročný zvyk spôsobiil, že nevieme prekročiť svoj tieň. Pritom to nemusí byť také zložité. Chce to odvahu naozaj meniť veci od seba a sústrediť ľudí, ktorí majú hranici tolerancie neslobody veľmi nízko a konajú podobne.
Dajme si za príklad tento portál. Hlásame tu svoje názory, ktoré sa niekomu aj nepáčia, ale väčšine, čo sem chodí, sa páčia. Každý z návštevníkov viac menej uznáva slobodu prejavu, preto nás ako tak toleruje. Akonáhle sa tu objavil protest, ktorý už prerástol len rétoriku a bol činom, vlna nevôle sa zintenzívnila. To už nie je s kostolným poriadkom, niečo aj urobiť.
A je to tak aj inde v Európe a v drvivej väčšine vo svete. Ak niekto začne niečo pre svoju slobodu naozaj robiť, je označený za extrémistu. Ako vieme, stokrát počuté sa stáva pravdou.
Peter Klimeš ·
"Pritom proti tyranovi netreba bojovať, netreba nad ním víťaziť. Sám spozná porážku, stačí, že mu národ odmietne slúžiť. Netreba mu nič brať. Stačí mu nič nedávať. Netreba sa snažiť robiť niečo pre seba. Stačí nerobiť nič proti sebe." - toto je klúč. Dokonca si myslím ze aj s "tyranom" sa dá dohodnút, ak správne motivujes obe strany.
Jana Kováčová ·
Isteže. Preto je to napísané boldom, lebo to je ten kľúč.
Teraz ale ide o to, či to stačí len napísať ako citát z dávnej knihy a jednotlivci sa začnú separátne podľa toho správať. Čím si vďaka nastaveniu našich a nie len našich zákonov za nedávanie privodia postih. Alebo sa to bude robiť masovejšie a tým pre nedávajúcich relatívne bezpečnejšie na základe nejakej výzvy, ktorej aktéri si ale vďaka našim a nielen našim zákonom zase vyslúžia postih za navádzanie.
To je to, že tu už ide o činy (resp. nečiny) a tie, ako vieme, sa s obľubou označujú za extrémizmus a sú trestné.
J.V. Dubois ·
Nechcem tu nejak kaziť párty, lebo v zásade sa dá s veľa vecami súhlasiť. Len by som sa vyjadril k tej "nepochopiteľnosti" tolerancie tyranie/vlády/štátu, nech si to nazveme akokoľvek. Lebo v tomto u niektorých ľudí panuje trošku rozpoltenosť. V skratke, tolerancie vlády (aj tyrana) má príčinu v tom istom ako má tolerancia mnohých ďalších inštitútov: súkromného vlastníctva (v nejakej forme), rodinných vzťahov riadiacich rodinné ekonomiky, spoločenských zvykov a zvyklostí alebo zvykov na pracovisku - sú výsledkom nejakého vývoja a riešia nejaký problém.
Vláda tyrana evidentne rieši základný problém, ktorým je život bez vlády. Niekedy môže byť lepšie žiť pod nadvládou tyrana ktorý garantuje nejakú stabilitu ekonomických vzťahov oproti situácii kedy sa tyranom stane ten kto práve ide okolo a má v ruke samopal. Niekedy sa môže stať taká vec, že nejaký inštitút ktorý sa v spoločnosti vyvinul nie je ideálny (morálny, ideologicky čistý) z mikropohľadu jednotlivca , ale je prospešný z pohľadu prežitia celej spoločnosti.
Správna otázka je - prečo tyran a nie niečo efektívnejšie? Častokrát má usporiadanie vzťahov problém v efektívnej komunikácii účastníkov. Organizáciu spoločnosti je možné si predstaviť ako jednu veľkú Hru. Ak začíname z východzieho bodu ktorým je anarchia, tak táto je častokrát sprevádzaná chaosom ktorý znemožňuje efektívnu komunikáciu. A pri neefektívnej komunikácii si ľudia častokrát vyberajú nie tie najlepšie riešenia, ale také riešenia o ktorých si myslia že si ich zvolia aj ostatný účastníci. V teórii hier sa tomu hovorí fokálny bod.
Aby som len nešpiritizoval, skúsme si predstaviť reálnu situáciu. Máme vladára ktorý má nehodu na poľovačke a umrie. V ríši ostalo veľa vhodných kandidátov - mocných grófov, generálov, kňazov či obchodníkov. Kto sa v tejto neistej situácii stane ďalším kráľom, ku komu sa prikloní mlčiaca ale vplyvná väčšina? Ako sa rozbijú aliancie? Čo ak som feudál, aké nesiem riziko ak sa prikloním k tomu nesprávnemu z tých 4 kandidátov a boj o moc prehrám? Však ostať môže len jeden. Veľa civilizácií túto neistotu a chaos vyriešili jednoduchým spôsobom - novým kráľom sa stane syn či iný dedič. Tento fokálny bod má takú silu, že je potrebná veľmi silná nerovnováha moci aby nastal konflikt o nástupníctvo. Z dlhodobého hľadiska to je pre krajinu prospešné. Namiesto ničivej občianskej vojny každú generáciu tu máme občiansku vojnú raz za pár storočí pri zmene dynastie. Pozitívum prevažuje aj negatívum v podobe z času na čas neschopného alebo šialeného kráľa.
Takže toto nemá byť nejaká kritika, skôr taký apel na to pozrieť sa niekedy na veci pragmaticky. Väčšinou ak niečo funguje po stáročia či tisícročia a máte nutkanie to okamžite označiť za somarinu je dobré sa na vec pozrieť ešte raz a trochu s nadhľadom. Niekedy sa ukážu prekvapivé súvislosti.
Peter Klimeš ·
Ano prekvapivé súvislosti sa mi ukazujú aj pri zvýšenej miere prerozdelenia štátom za ostatné storočie a velkostou vojnovych konfliktov.
Tomas Lengyel ·
Ja s vami suhlasim :)
Osobne sa ja sazim apelovat skor na to, aby sme tu a tam aspon nehticek odlomili tej statnej paprci. Len je treba vediet, ktory najskor (nejak selektivne, nie nahodne a nie plosne) a tiez vediet, ktory pojde najlahsie (kde je najvacsia zhoda a podpora).
Inymi slovami, dajte mi kuzelne tlacitko "vymazat stat, teraz a hned" a prve co urobim, bude asi, ze ho rozmlatim na tisic malych kuskov (aj ked si myslim, ze by to bez statu slo lepsie)
Peter Klimeš ·
Ale ved staci slubit istoty :-) tomu kto pracuje. Staci povedat: sprivatizujem napr. RTVS a usetrim ti 50,- EUR ročne. Nebudem davat dotacie polnohospodarom a usetrim ti 300 Eur ročne, sprivatizujem vysoké školstvo a ušetrim ti 157 Eur ročne. ...To už je 500 za rok. Lebo ty sam vies na co a kedy tie peniaze budes potrebovat. .... To je ta motivacia. Staci slubit ludom ze im usetris peniaze.
Ján Zvolen ·
Mohol by som použiť príklad prvých ľudí čo žili v jaskyniach a nemali štát a žili...
Ale radšej o súčasnosti.
Súhlasím s tým, že v mnohých ľuďoch je rozpoltenosť. Keď im to vyhovuje chceli by silný štát č by sa o nich staral a keď nevyhovuje chceli by aby štát od nich nič nechcel.
Preto diskutovať čo je to vlastne štát, kedy je ho veľa kedy málo. To by malo byť PRVORADOU témou tejto stránky.
Demokracia je vláda ľudu. Väčšina si vo voľbách vyberá kto ju zastupuje . Kto za ňu rozhoduje. Kto za ňu vytvára pravidlá, systémy a zabezpečuje fungovanie štátu.
Ak by po každých voľbách malo prísť k občianskym vojnám nebolo by to len odrazom, že voľby sú neuznávané?
Je zaujímavé že najmenej slobody majú tí čo majú najviac o seba postarané.
Väzni. Majú kde bývať, spať, majú vodu, jedlo, oblečenie, môžu sa vzdelávať.
Chýba im sloboda.
Každý si sám určuje čo je pre neho prioritné. Ak sa takých ľudí nájde väčšina vedú štát tým, že určia svojich zástupcov.
Je smutné ak volia a potom o pár rokov nevedia svojim idolom prísť na meno.
Otázkou zostáva či je to nedostatočným poznaním, alebo uvereniu že niekto niečo za nich urobí, vybaví, postará sa o nich.
Ale koľko je takých ľudí vo Vašom okolí čo sa viacej postarajú o iných ako o seba?
Prečo ich nevolíte za svojich zástupcov?
Tomas Lengyel ·
Lenze ludia nevolia podla svojej penazenky.
Sam si spomen, co vidis na billboardoch....
J.V. Dubois ·
Prečo slobodu redukujete len na vzťah ku štátu? Napríklad stámilióny ľudí po celom "slobodnom" svete žijú celé životy v neslobode zvanej zamestnanecký pomer. Jedným podpisom na kratučkej zamestnaneckej zmluve dali zamestnávateľovi bianko súhlas na to kedy a čo počas pracovného dňa budú robiť, niektorí zamestnávatelia dokonca tyransky nariaďujú zamestnancom ako sa majú obliekať, vyjadrovať sa, či kedy môžu ísť na WC. V mnohých pracovných miestach si ľudia musia dávať pozor aj na to čo robia popri práci, nesprávna fotka na Facebooku a majú po vtákoch. A za čo sa títo zapredanci vzdajú svojej slobody? Za pár strieborných k výplate.
Ďalšia úroveň neslobody je v rodinách, kde je na vás vkuse psychycký nátlak: tu vyniesť smeti, tam odniesť deti do školy alebo sa usmievať na svokru. A skúste si partnerovi slobodne vyjadriť svoj názor, za odmenu vás čaká demonštrácia psychického násilia. Ako sa taká systematizácia tyrania s názvom rodina vôbec mohla vyvinúť? To si ľudia fakt nevážia slobodu a sú schopní sa jej vzdať aby si mohli večer vrznúť či aby ich spoločnosť nevnímala ako nevydatých/neoženených a nezodpovedných? Aké slabošské. Možno v minulosti to bolo potrebné z ekonomických dôvodov, ale kto si už dnes dobrovoľne uviaže na krk chomút zodpovednosti a stane sa otrokom rodiny? Asi iba nejaký ľavicový etatista a milovník veľkého štátu ktorý si nedokáže vážiť slobodu.
Peter Klimeš ·
No, trochu nesuhlasím. Kazdý volí podla penazenky. Lenze dnes mas na bilbordoch len lavicovu a menej lavicove strany. A preto vyhrava ju ty volici ktory chcu svoju penazenku naplnit peniazmi, ktore zarobil niekto iny. Ostatny volici zatial marne cakaju na cloveka, ktory im ich peniaze bude setrit.
Peter Klimeš ·
pardon za pravopisne chyby. y a i je tiez nezmyselna regulacia, to hovoria aj slovencinari.:-)
libertarian ·
" Kazdý volí podla penazenky. "
- to je zožitejšie. Ludia nepovažuju "štatne" peniaze za SVOJE. Ludia však perfektne chápu, ked im prídu od štatu (od fica) peniaze na detske prídavky, na soc.dávky. Ludom nevadí, že ŠTAT dal peniaze na euroval. To "nie su ich peniaze".
Ludia su magori.
Jana Kováčová ·
Áno. Mohla by sa nájsť taká strana. Mala by som koho voliť. Ale okamžite sa na susednom bilboarde objaví text, že tí a tí chcú ukradnúť našu televíziu, pravdepodobne za účelom jej predaja židom a ešte aj našu potravinovú bezpečnosť posielajú do hája, aby vrhli hladomor na chudákov občanov a aká nás čaká biedna budúcnosť, keďže géniovia z chudobných rodín nebudú môcť študovať a neskôr rozvííať krajinu. Myslím, že viem, ktorému vyjadreniu budú ľudia veriť vo väčšom počte.
Takému niečomu ako ty spomínaš, uverili pred časom Novozélanďania a vyplatilo sa im to. Preto sa o tom veľa u nás nehovorí. Nie je záujem a bojím sa, že zatiaľ v žiadnej politickej strane ani nebude.
Ján Zvolen ·
Reagoval som na riadky o tyranii/vláde/štátu...
Kuba ide zrušiť povoľovanie KTO môže kde a kedy vycestovať. Bolo to aj u nás.
Táto stránka kde sa bloguje hovorí o menejstatu.
Ale k témam :
Ľudia sa nemusia zamestnať v jedinej firme. Majú na výber. Môžu opustiť štát a zamestnať sa v EU ale aj mimo nej. Môžu podnikať .
Sloboda je možnosť výberu.
Rovnako v rodine. Ak si niekto vybral nesprávneho partnera môže zostať s ním, ale môže sa aj rozísť.
Nútil ho niekto a ON nedobrovoľne vstúpil do zväzku a mal rodinu?
SLOBODA je nielen o možnosti výberu, ale aj o nesení zodpovednosti za svoje činy, ale aj nečiny.
Na Slovensku ľudia od 1948 žili v systéme ktorý ich na základe ústavy viedol. Hovoril im čo je správne a nesprávne, čo majú robiť, a tváril sa že sa o nich staral.
Ľudia boli naučení nemať názor, lebo za iný názor sa prenasledovalo a trestalo.
Bola ústavou určená skupina čo mala vždy pravdu a tá obmedzovala slobodu.
Tým, že teraz máme slobodu máme aj plno negatívnych javov.
Je to ako keď zviera žije v klietke alebo zoo a ak žije v prírode voľne.
Sloboda je vždy zložitejšia. Lebo je treba vybrať si z viacerých možností a niesť za seba zodpovednosť. Samozrejme tí čo majú rodiny nesú zodpovednosť aj za ne.
Ale byť zodpovedným za seba a svoje činy?
To je také neslovenské.
Veď koľko sme sa napočúvali ako za to ako sa máme môžu maďari, usa, marťania...
Len my sami nie.
Jana Kováčová ·
Tie stámilóny ľudí sa môžu rozviesť a zmeniť prácu, či začať podnikať. Ak sa rozhodnem, že sa zamestnám, tak je to moja vôľa, nikto ma nenúti tam zostať do skončenia života. Manželstvo je tiež len moja vôľa. Ak to niekto vníma ako svoju neslobodu a napriek tomu zostáva, tak to je dobrovoľné uznanie vlastnej neslobody.
Tí, čo pociťujú neslobodu vo vzťahu ku štátu túto možnosť nemajú. Prečo? Prečo nemôžem povedať, že nič od štátu nechcem, ani mu nedám, dať to písomne a na predpísanom tlačive, keď chcú. Prečo mi to neumožnia?
Tomas Lengyel ·
Nie vetci su uplni magori:
1) Nevedomost - netusim, ze je nieco zle alebo neviem co je zle
2) Racionalna ignorancia - viem, ze je nieco zle, ale je pre mna prilis nakladne to riesit a venujem sa podstatnejsim veciam
3) Racionalna iracionalita - Moja ideologia mi "kaze" ne/robit to alebo ono a vzhladom k tomu, ze moj vplyv (napr. na vysledok volieb) je limitne blizky nule (zavisi na rozhodnuti par milionov dalsich ludi a nie na mojom), tak si polahodim svojmu dogmatickemu egu (lebo nesiem aj tak naklady rozhodnutia ostatnych). Socialisti viz. ekonomicke harakiri zaobalene do vzletnych vagnych frazi. Libertariani zas nevolenim mensieho zla (takze vysledok volieb neucastou posuvaju viac do toho socialistickeho harakiri).
4) Cervena cvarga - ONI musia platit NAM, klasicki prerozdelovaci
5) iracionalni magori a hlupaci - ti co nemaju ani sajn, nedokazu do pat napocitat
Peter Klimeš ·
Jo, slovo "privatizácia" uz znie skoro ako "adolf hitler". ale co ked poviem " darujem RTVS jej prvemu zamestnancovi, ktory bude mat zaujem, za to sa vyskrtne z rozpoctu. alebo - darujem prvemu ucitelovi, ktory bude mat zaujem, celu budovu aj s pozemkom,a moze tam kludne byvat a ucit, a za to sa vyskrtne s rozpoctu. a tebe "lud" o tolko znízim dane. viem, uletene, ale v tom pripade sa ti na vedlajsom bilborde neobjavi nic, stavim sa. a dakujem za tip s NZ.
Tomas Lengyel ·
Legenda vravi, ze na NZ sa opil predseda vlady a nechal vyhlasit predcasne volby. Volby vyhrala lavicova vlada a urobila reformy vyrazne smerom k trhu.
Asi budem za zapredanca a zradcu, ale pamatate sa na "ucet statu"? Aka velka cast prostriedkov tam pada na tzv. socialno, skolstvo a pod? Ovela menej ako si obvykle ludia predstqvuju (teda menej ako mam zz reakcii ludi, ze si myslia). Podla mna cesta z tohoto marazmu je, ze prave slubis, ze sa postaras o tych, ktori budu na to odkazani, slubis, ze znizis dane z prijmu pre FO (napr. vyssia odpocitatelna polozka, mozno aj negative income tax), idealne pred tym este zlikvidovat tu kravinu na mzdach (prispevok zamestnavatela a zamestnanca - hodit pekne na zamestnanca nech vidi a jednostranne rozkazat prepisat zmluvy).. A je to
Jana Kováčová ·
To tvrdí legendárny minister financií:
http://www.menejstatu.sk/uplatky-z-vlastnych-penazi/
Nemusí byť úpne od veci uviesť priamo sumu, ktorá by zostala vo vrecku každej rodiny, ak strana zmení či zruší to a to. Len treba hľadať a citlivo zvážiť čo. Toto ale prenechávam politikom.
kri ·
k tejto teme odporucam knihu strach zo slobody od ericha fromma. na tuto temu, temu slobody som zatial nic lepsie necital a mam pocit, ze sotva niekedy budem.
ta kniha sa relativne tazko zhana, eng verzia je zadarmo na nete, ceska vysla v roku 1993, ale s trochou googlenia ju mozete mat tiez zadarmo, fakt odporucam.
PS rozpravu od boetieho som tu tusim uz spominal, k tej nie je co dodat :D
ked som ju kupoval tak v PR ju nevedeli najst. povedal som si, ze bez nej neodidem. zobral som vtedy posledny kus. potom ako som zakupil ja ich maju asi dost aj na sklade :D
Peter Klimeš ·
Ano, tá suma je pre mierumilovného slovenského sedláka - živnostníka, otca, ako som ja, najdolezitejsia. Dokonca by si mohli strany konkurovat, kto dá najvyssiu ponuku.
Andrej ·
inac jeden z dovodov dnesnej realnej neslobody je aj to znejasnenie pojmov, ktore si prave ukazal.
ak je clovek slobodny iba v pripade, ze nechodi do prace, tak to potom znamena, ze na kazdeho slobodneho musi byt jeden, co maka za dvoch. rovnako je to aj s tym pravom na pracu, dovolenku ... tieto ''prava'' jednoducho niesu zadarmo a ked ich chces zabezpecit, tak je to v rozpore s inymi pravami -> podla mna prirodzenymi ludskymi pravami, ako napriklad pravo na vlastny majetok.
''ale kto si už dnes dobrovoľne uviaže na krk chomút zodpovednosti a stane sa otrokom rodiny?''
myslim, ze sisi sam odpovedal, ze tu o neslobodu nejde, ale o dobrovolne rozhodnutie.
J.V. Dubois ·
Voľba nerobí z neslobody slobodu. Ak sa dobrovoľne podriadením nejakej (aj implicitnej) dohode zbavíte slobody, neznamená to že ostanete slobodný len pre to, že to bola vaša voľba. A z tohto pohľadu skutočne nie je rozdiel medzi podpisom oficiálnej pracovnej zmluvy, toleranciou porušení "implicitných" dohôd (ako napríklad tie v rodine), alebo je to tolerancia zneužívania moci štátom.
Ak vlasntou voľbou podpíšete svoje odpredanie do otroctva výmenou za nové auto, stanete sa otrokom čo má auto, nie slobodnou osobou s autom - napriek tomu že možno preferujete auto pred slobodou. O tomto hovoril mimochodom aj Hayek svojej knihe Constitution of Liberty:
"The danger of confusion here is that this use tends to obscure the fact that a person may vote or contract himself into slavery and thus consent to give up freedom in the original sense. It would be difficult to maintain that a man who voluntarily but irrevocably had sold his services for a long period of years to a military organization such as the Foreign Legion remained free thereafter in our sense; or that a Jesuit who lives up to the ideals of the founder of his order and regards himself “as a corpse which has neither intelligence nor will” could be so described.
Perhaps the fact that we have seen millions voting themselves into complete dependence on a tyrant has made our generation understand that to choose one’s government is not necessarily to secure freedom. Moreover, it would seem that discussing the value of freedom would be pointless if any regime of which people approved was, by definition, a regime of freedom."
Takže aby som to uzavrel, to že máte možnosť dať výpoveď v práci neznamená že žijete slobodný život presne tak ako fakt, že môžete odísť z krajiny kde vládne tyrania neznamená že občania danej krajiny žijú v slobode.
Andrej ·
existuje podla tvojej teorie na svete niekdo slobodny?
lebo ak povazujes nepriamy natlak za zdroj neslobody, tak hlad je velmi priamy natlak. a hlad mame nakoniec vsetci.
ak potom sloboda realne neexituje - iba ako nejaka virtualna idea, tak potom nema vyznam o nej vobec uvazovat (nieto este za nu bojovat).
J.V. Dubois ·
Ak v niečom súhlasím, tak je to s tým že za nejakú ideologicky podfarbenú definíciu slobody (AKA menej štátu viac slobody) nemá zmysel bojovať - nie z pohľadu tej idey slobody. Sloboda tu je len rukojemníkom niečoho úplne iného.
Ja sa pokladám za pragmatika. Keďže absolútna sloboda neexistuje - a to dokonca ani vtedy ak zrušíme štát - tak sa poďme pozrieť aký typ slobody nás zaujíma. Ak sa prepnete do viac pragmatickej roviny, tak si rozšírite obzory. Ak nám napríklad vadí, že štát narušije našu listovú slobodu, možno by bolo dobré sa pozrieť aj na to či nie sú aj nejaké iné entity ktoré narušujú listovú slobodu obdodbným spôsobom, čim znižujú celkovú slobodu ľudí podľa meradla ktoré nás zaujíma.
Jana Kováčová ·
Sloboda je veľmi subjektívna vec. Všeobecná definícia ušitá na každého neexistuje. Niekomu stačí, že má 3x denne jedlo a vôbec mu nechýba výsť na ulicu.
To, kedy som slobodná určujem ja. Pokiaľ v ideálnom prípade by som mohla rozhodnúť, ako bude postavený vzťah medzi mnou a štátom, ešte neznamená, že si vyberiem absolútnu odluku. Zrejme by som išla potiaľ, pokiaľ by som sa cítila ešte slobodná. Ide o možnosť voľby.
Napríklad niekto so mnou v miestnosti sa cíti slobdne, keď len otvorí okno,ale ja musím mať okolo tej miestnosti a budovy 10 hektárov lesa pre seba. On ostane vo vnútri, ja vybehnem von a keď budem mať chuť, zase sa vrátim. Spokojní sme obaja. To je v mojom ponímaní sloboda. Možnosť vybrať si. Tá dnes vo vzťahu ku štátu neexistuje. Vnucovanie jeho podmienok mojej osobe neustále silnie.
J.V. Dubois ·
Dobre, skúsim to inak. Čo konkrétne vám na štáte vadí, v čom konkrétne vám rastie vaša nesloboda? Sú to vyššie dane, teda že musíte platiť viac za menej či rovnako čo dostávate naspäť? Ak je toto zdrojom neslobody, tak v tomto ponímaní je zdrojom neslobody aj nárast cien potravín. Niečo jesť musíte, takže ak platíte viac za niečo čomu sa nedá vyhnúť tak je to rovnako zdroj neslobody ak platíte viac na daniach, ktorým sa nedá vyhnúť.
A mohol by som pokračovať. Cieľom mojich článkov bolo to, aby sa ľudia zamysleli čo si vlastne predstavujú pod tým slovom sloboda. Aby nerobili mentálne skratky typu štátne=nesloboda a súktomné=sloboda. Sloboda je omnoho komplexnejší pojem a zaslúži si väčšie zamyslenie sa nad ňou.
Andrej ·
trhovy rast cien potravin je objektivny proces (rast dopytu/znizenie ponuky), ktory povazujeme za sam o sebe velmi funkcny a dolezity. da sa mu jednoducho vyhnut (budes si pestovat vlastne potraviny). prirovnal by som to k smrti v lavine - gravitacia je objektivna sila a ked nebudes chodit do hor, tak mas klud.
vyssie dane su subjektivny faktor - administrativne rozhodnutie, ktore povazujeme za nezmyselne (v kontraste so systemom trhovych cien). pripustam, ze sa mu tiez da v extremnom pripade vyhnut (bezdomovectvo, aj ked dph ...). dane by som prirovnal k vrazde - niekto sa subjektivne rozhodol ukoncit tvoj zivot.
lavina aj vrazda maju rovnaky vysledok. my sme sa rozhodli riesit vrazdy a mas pravdu, je to nefer, ked si nevsimame laviny. ale kazdy robi to, kde najde najvyssiu hranicnu uzitocnost. to je proces subjektivny. niekdo napriklad vypisuje 50 riadkove traktaty na libertrianske fora pod fancy frankofonnym nickom a nazyva to clankami :)
J.V. Dubois ·
Toto je vedľa. Aj obchodovanie s otrokmi je "objektívny proces" - dopyt, ponuka a cena - fungovalo to tak tisícročia. Napriek tomu to veľa ľudí od nejakého historického okamihu subjektívne obchod s otrokmi začali pociťovať ako nespravodlivý a v rozpore s princípmi ľudskej slobody - a to dokonca aj keď sa ľudia sami dobrovoľne chcú do otroctva odpredať. A tak poverili štát aby s využitím mocenského aparátu tento "objektívny proces" zastavil. Takže v "objektivite" procesu to nebude.
Andrej ·
problem otroctva nema s obchodom (cena, ponuka, dopyt ...) absolutne nic spolocne.
problem je v samotnej podstate otroctva - vlastnenie cloveka inym clovekom. pretoze v tom pripade stracame pravo na vlastnenie seba sameho a tym je uplne poslapane pravo na vlastnictvo ako take!
pripustam zaludnu problematiku dobrovolneho otroctva. ale ako ojedinely jav podla mna na veci nic nemeni.
J.V. Dubois ·
To nie je len o otroctve, ale o celej škále vecí ktoré sú regulované štátom a kde by sa bez štátu organicky vytvoril trh - a to aj keby to bolo v rozpore so slobodou tak ako je subjektívne vnímaná ľuďmi.
Ak máte nedostatočnú fantáziu, stačí si vymenovať viaceré: špehovanie, či tajné získavanie a odpredaj osobných údajov, verejná pornografia, predaj orgánov, rozličné typy služieb na hranici kriminality - úžera, predaj tovarov mladistvým, spam a iné formy nevyžiadanej reklama (svietiace bilboardy), detská práca, násilie na zvieratách .... Mohol by som pokračovať Týchto vecí je ohromné množstvo.
Tomas Lengyel ·
Monsieur Dubois,
mam taky pocit, ze sa asi zhodneme viac ako som si na zaciatku myslel :)
Ja mam len pocit, ze tak nejak "celkovo" by to mohlo byt lepsie bez toho statu. Ale odpoved na to by som vsak radsej nechal na ine (ovela lepsie mozgy ako moj) a definitivnu odpoved nam od stolu aj tak dat nemozu. Ale nestaviame na zelenej luke, mame nejaky nenulovy stav a nacasovanie s davkovanie je to oc tu bezi. Pre mna je teda otazka "menejstatu" o tom, ze sa da najst dost siroka zhoda na znizenie miery statu v niektorych oblastiach, a ze to bude fungovat tak, aby sa ludia tak nejak mali lepsie, proste dotlacit to do win-win.
Jana Kováčová ·
Mne konkrétne úplne najviac vadí nezriadené vstupovanie štátu do rodín: http://www.menejstatu.sk/zakonna-spoluucast-na-justicnej-samovrazde/ alebo
http://www.menejstatu.sk/uz-to-zacalo/
A to sú len veci, pri ktorých kopla múza mňa, nevravím o všetkých, ktoré sa dejú, o ktorých sa píše inde a o ktorých sa rozpráva a ktoré väčšine ľudí nevadia, kým sa netýkajú konkrétne ich. Protizákonné vyvlastňovanie, odpočúvanie, monitorovanie emailov, otlačky prstov na dokladoch, a väčšina dokladov vôbec, uzurpovanie si rozhodovania o tom, čo robím na mojom vlastnom pozemku, najnovšie aj rozhodovania o tom, že musím používať peniaze od určitej hodnoty bezhotovostne, platba koncesionárskych poplatkov, určovanie akou žiarovkou mám svietiť, ...
Dane nemôžem považovať za životne dôležité tak, ako jedlo. Ak dražie jedlo, musím si ho kúpiť na úkor niečoho iného. Alebo si môžem nasadiť lán zemiakov, mať plnú záhradu ovocia a zeleniny, plnú maštaľ mäsa. Potom sa ma zmeny cien potravín nemusia týkať.
Ak by sme špiritizovali do dôsledkov, tak by sa dalo za neslobodu považovať aj to, že potrebujem na dýchanie kyslík a teda som ale sakra neslobodná. Debata o tom už nemá zmysel.
Jednoducho z tej štátom spôsobenej neslobody nemám kam uhnúť. Zo súkromnej, pokiaľ mi teda niekto nedrží pri hlave odistenú pištoľ, uhnúť môžem. Ale ako často moju slobodu niekto takto ohrozuje? Zatiaľ čo štát ma chce ovládať denne.