Zamyslenie nad Rozpravou

Napriek všetkému pokroku, ktorý za 500 rokov nepochybne prebehol, sa niektoré veci nemenia. Neustále môžeme hľadať príčiny daného stavu a východiská z neho. 

Odskočme si do roku 1549, keď mladučký Étienne de La Boétie napísal dielko, v ktorom sa zamýšľa nad ľudskou neslobodou. Pýta sa a odpovede a riešenia viac menej len naznačuje. Lebo ľudstvo túto neslobodu vlastne chce.

Aký paradox, že autor svoje myslenie výrazne zmenil po nástupe do štátnej funkcie. Paradox, ktorý má v súčasnosti tiež nejednu paralelu. Nech je, ako chce, jeho myšlienky si zaslúžia byť rozsievané. Nižšie uvádzané fragmenty pochádzajú z knižôčky: Étienne de La Boétie, ROZPRAVA O DOBROVOLNÉM OTROCTVÍ (Rybka Publishers, 2011)

Zaiste by sa dalo v knihe nájsť viac myšlienok, čo si zaslúžia zverejnenie a polemiku. Je dostupná, každý, kto má záujem, si tam to svoje nájde. Pozrime sa teda len výberovo, nakoľko sa stav za takmer päťsto rokov zmenil, alebo nezmenil.

V tejto chvíli by som len chcel pochopiť, ako je možné, že toľko ľudí, mestečiek, miest a národov často znáša vládu jediného tyrana, ktorý sa nemôže preukázať inou mocou než tou, ktorú mu sami títo ľudia zverili; ktorý im môže škodiť iba do tej miery, akú sú oni sami ochotní strpieť; ktorý im môže ubližovať iba v prípade, že oni sami sa mu radšej poddajú, než by sa mu protivili. Je to vec vskutku zvláštna a pritom taká bežná, že by nad tým mal človek skôr smútiť než žasnúť. Milióny miliónov ľudí úboho posluhujú a ohýbajú chrbát nie preto, že by ich k tomu donútila sila väčšia ako oni, ale preto, že ich zrejme okúzlilo a zmámilo meno jedného, ktorého sa ale nemusia báť, pretože je sám, ani ho nemusia milovať, pretože s nimi zaobchádza neľudsky a kruto.

Aká neresť alebo skôr nešťastná neresť vedie nespočetné množstvo ľudí, aby nielenže poslúchali, ale posluhovali, aby si nielen nechali vládnuť, ale sa nechali vláčiť, aby dovolili, že ich majetok, ženy, deti, ba dokonca ich vlastné životy už nebudú patriť výhradne im? Čo vedie všetkých týchto ľudí k tomu, aby sa nechávali okrádať, zbedačovať a týrať – a to nielen vojskom, či hordou barbarov, proti ktorým by museli nasadzovať svoj život, nie pred akýmsi Herkulom či Samsonom, ale jediným človiečikom, ktorý je vo väčšine prípadov tým najzženštilejším zbabelcom z celého národa, ktorý sa s biedou kedy zúčastnil turnaja, nevraviac o vojnovom ťažení a ktorý jednoducho nemá dostatok sily na to, aby rozkazoval ľuďom, ba ani na to, aby obslúžil obyčajnú ženskú?

Primäla k tomu ľudí zbabelosť? Dá sa vari povedať, že kto slúži, je slaboch a strachopud? Pokiaľ pred jediným človekom ustúpi jeden, dvaja, traja či štyria, je to vec čudná, ale predsa pochopiteľná. Tu sa azda dá právom povedať, že nemajú odvahu. Ale čo keď sa jedinému človeku poddá sto, ba tisíc ľudí? Nemali by sme v takom prípade skôr povedať nie to, že sa im nedostáva odvahy, ale vôle postaviť sa mu, že teda nie sú zbabelí, len mu nechcú vzdorovať?

Pritom proti tyranovi netreba bojovať, netreba nad ním víťaziť. Sám spozná porážku, stačí, že mu národ odmietne slúžiť. Netreba mu nič brať. Stačí mu nič nedávať. Netreba sa snažiť robiť niečo pre seba. Stačí nerobiť nič proti sebe.

Pravdupovediac, je úplne zbytočné viesť rozpravu o tom, či je sloboda prirodzená, pretože je nemožné držať niekoho v otroctve bez toho, aby sme mu nečinili krivdu. Preto nie je na svete nič, čo by sa prírode (ktorá je rozumná) priečilo viac ako nespravodlivosť. Keďže sme teda od prírody voľní, je nám do vienku daná nielen sloboda, ale tiež pud ju brániť.

Človek nemôže ľutovať nič, čo nikdy nemal. Ľútosť sa objaví zakaždým až po radosti a len so spoznaním zla vždy príde spomienka na prežité šťastie. Človeku je od prírody dané, aby bol slobodný a aby takým aj chcel byť. Je mu však prirodzene dané aj to, aby bol odrazom výchovy, ktorú mu vštepovali.

Povedzme si teda, že človeku pripadá prirodzené všetko, v čom bol vychovaný a načo si zvykol. Naozaj vlastné mu však je iba to, k čomu ho volá jeho čistá a ničím neskazená prirodzenosť.

Prvotnou príčinou dobrovoľného otroctva je preto zvyk. Ľudia sa podobajú bujným vraníkom, ktorí tiež najskôr hryzú uzdu, ale neskôr sa s ňou začnú hrať. A pokiaľ najprv zhadzovali sedlo, nakoniec sa hrdia svojim postrojom a pyšne vystavujú na obdiv chomút, do ktorého ich navliekli.

Sila zvyku je bezmedzná a v ničom na nás nemá taký zhubný vplyv ako práve tu, pri návyku na porobu. Vinou zvyku hlceme jed otroctva tak dlho, až sa nám prestane zdať horkým.

Ľudia budú tvrdiť, že poddanými boli odjakživa a že tak žili už ich otcovia. Domnievajú sa, že sú povinní znášať zlo a nechávajú sa utvrdzovať príkladom ostatných. Postupom času vlastne sami dávajú tyranovi právo vlastniť ich životy. Lenže uplynuvšie roky v skutočnosti nikdy neoprávňujú k páchaniu zla, iba ďalej násobia bezprávie.

Vždy sa však nájdu ľudia, ktorí už od narodenia vynikajú nad ostatnými, vnímajú ťarchu jarma a nemôžu sa ubrániť túžbe striasť sa ho. Ľudia, ktorí sa za žiadnu cenu nechcú otroctvu podmaniť a ktorí sa nedokážu neusilovať o svoje prirodzené práva a nespomínať na svojich predkov a ich pôvodný stav.

Často to bývajú práve títo jedinci s prenikavým rozumom a jasnozrivým duchom, ktorí sa neuspokoja s tým, aby ako nízky ľud hľadeli na to, čo im leží pri nohách.

Prvou príčinou dobrovoľného otroctva ľudí je skutočnosť, že sa ako sluhovia narodili a boli tak vychovaní. Z toho vyplýva druhá príčina – z ľudí sa pod vládou tyranov ľahko stávajú zbabelci.
Je zrejmé, že spolu so slobodou človek zároveň stráca aj chrabrosť. Zotročení ľudia sa v boji nevyznačujú ani živosťou ani svojprávnosťou.

Slobodní ľudia medzi sebou súperia, kto sa viac zaslúži o spoločnú vec. Prijímajú svoj diel na zle porážky aj dobre víťazstva. Zotročení ľudia však nestrácajú iba udatnosť bojovníka, ale aj nadšenie pre všetko ostatné. Ich srdcia sú slabé a mdlé a nie sú schopné žiadnych veľkých činov. Tyrani to dobre vedia a keď vidia, čo sa z ich poddaných stáva, ešte im v tom pomáhajú, aby nad nimi získali väčšiu prevahu.

Súvisiace články

Sloboda

Proti povinnému covid očkovaniu

V tomto článku uvádzam svoje dôvody, prečo si myslím že povinné očkovanie nie je správne, ani logické a prečo môže byť nakoniec aj kontraproduktívne v samotnom zámere zaočkovať čo najviac ľudí

Martin Bulák

Diskusia (37)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.