Tupý uhol pohľadu – Osobná sloboda

Patrím ku skupine ľudí – aj s mnohými autormi a čitateľmi tohto portálu, ktorá si najviac zo všetkého zakladá na svojej osobnej integrite, na slobode, ktorú sa snaží brániť zubami nechtami. Zvlášť v tejto dobe, keď je snahou nielen nášho  štátu kontrolovať, kde sa práve nachádzame, s kým a o čom komunikujeme, ako zarábame, šetríme, investujeme  a míňame svoje peniaze, akým spôsobom vedieme do života svoje deti, čo pestujeme v svojich záhradkách, čo čítame, aké stránky vyhľadávame na webe.

Neirituje ma len zasahovanie do súkromia štátnymi orgánmi.  Prehrabávanie sa v cudzích zásuvkách, skriniach, peňaženkách či taškách neviem zniesť ani len vo filmovom príbehu, nehrozí, aby som takúto činnosť robila sama. Súkromie je vec posvätná.

Dnes  som išla prvý a asi aj posledný krát  v živote do nadnárodného športového supermarketu a pri východe sa SBS-kár dožaduje, aby som mu otvorila kabelku. Bez trošky preháňania to je pri mojej filozofii  to isté, ako by som mu mala ukázať prsia. Elektronické zariadenie nesignalizovalo kradnutý tovar a súc si vedomá, že som určite nič zlé neurobila, sa pýtam, či ma videl niečo brať. Šokovaný z môjho prudkého odmietnutia tvrdí, že nie, ale má právo náhodne požadovať od zákazníkov ukázanie obsahu tašiek aj bez toho, aby ich videl pri nejakej nekalej činnosti. A vôbec nechápe, prečo mi to vadí. Zákon, ktorý ho na to oprávňuje má v kancelárii a ukáže mi ho hneď, ako zavolá políciu. Na potvrdenie svojej pravdy privolá vedúcu a ona tvrdí to isté. Súhlasím s privolaním polície a  idem s nimi ku kancelárii. Keď vidia, že nespomaľujem a som si viac ako istá, vedúca nariadi SBS-károvi, aby ma vyviedol z predajne a že ma tam už nikdy viac nechce vidieť.

Malá príhoda, ktorá bude mať pokračovanie, pretože o vysvetlenie tohto správania som okamžite a  dôrazne  e-mailom požiadala priamo v centrále reťazca vo Veľkej Británii. Na prvý pohľad ani nesúvisí so  štátnym terorom.

Skôr je zaujímavé to, ako si ľudia po navlečení nejakej smiešnej uniformy  prípadne dosiahnutia bezvýznamnej funkcie myslia, že môžu druhých pokojne buzerovať. A logicky a správne hrajú na právne nepovedomie nášho obyvateľstva. Svedčí o tom prekvapenie až šok z môjho prudkého odhodlania im tú tašku za žiadnych okolností neotvoriť. Rozmýšľam, koľkí sa už takto nechali prešacovať. Možno trošku pohundrali, trošku sa porozčuľovali, ale svoju  slobodu si reálne nebránili.

Keď si niečo také nechajú od nejakého výsluhového dôchodcu, ktorý pravdepodobne 15 rokov parazitoval niekde vo vojenskom alebo policajnom  aparáte a stále je ešte pogumovaný, rozpoznajú vôbec nebezpečenstvo štátneho obmedzovania, ktoré je skutočne zastrešené zákonom, schváleným poväčšine nesvojprávnymi ľuďmi, ktorí hlasujú podľa toho, ako im strana a ich vodca nariadi?

Všetko nasvedčuje tomu, že nesloboda väčšine národa prekáža čoraz menej. Smutná realita všeobecnej otupenosti. Dúfam, že aspoň časť tých,  ktorí sa hrdo hlásia k slobodným ľuďom v anonymných diskusných webových fórach a chcú ísť do ulíc a ukázať tým hore, ako si svoje práva nedajú, v podobnej reálnej situácii dajú jasne najavo, že ich sloboda je nadovšetko.

Mimochodom, ak by mi SBS-kár  ukázal  zákon, na ktorý sa odvolával, pri §50 by som sa len z chuti zasmiala a dala na neho a jeho SBS podnet na políciu, keď sa už ňou toľko oháňal.

Súvisiace články

Sloboda

Proti povinnému covid očkovaniu

V tomto článku uvádzam svoje dôvody, prečo si myslím že povinné očkovanie nie je správne, ani logické a prečo môže byť nakoniec aj kontraproduktívne v samotnom zámere zaočkovať čo najviac ľudí

Martin Bulák

Diskusia (60)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.