Thomas Sowell

Thomas Sowell (30. 6. 1930, Gastonia, Severná Karolína) je americký ekonóm, sociálny teoretik a dlhoročný vedecký pracovník Hooverovho inštitútu pri Stanfordovej univerzite. Preslávil sa ako neúnavný obhajca trhovej slobody a autor desiatok kníh, v ktorých pomocou empirických dát a bez akademického žargónu trpezlivo dokazuje, že dobré úmysly politikov v praxi spravidla prinášajú katastrofálne výsledky.

Čo priniesol

Základom Sowellovho ekonomického videnia sveta je poznanie, že v ľudskej spoločnosti neexistujú trvalé „riešenia“, ale iba kompromisy (trade-offs). Každé politické opatrenie so sebou nesie náklady ušlej príležitosti a žiadny zdroj nie je zadarmo. Kým politici a sociálni reformátori uvažujú len v prvom rade dôsledkov – vidia problém a navrhnú priamu reguláciu, zákaz či dotáciu –, Sowell dôsledne presadzuje myslenie v druhom rade dôsledkov. Jeho základná otázka znie: „A potom čo?“ Zastropovanie nájomného na papieri vyzerá ako pomoc nájomníkom, no v druhom rade dôsledkov spôsobí okamžitý nedostatok voľných bytov, chátranie nehnuteľností a čierny trh. Zvýšenie minimálnej mzdy nezvýši produktivitu ľudí, ale pripraví neskúsených a mladých uchádzačov o možnosť vôbec sa zamestnať.

Sowell originálnym spôsobom nadviazal na myšlienku Friedricha Augusta von Hayeka o rozptýlenej znalosti. Spoločnosť ako celok disponuje obrovským objemom lokálnych, praktických a neustále sa meniacich informácií, ktoré nosia v hlavách milióny bežných ľudí. Žiadny centrálny plánovač, ministerstvo ani komisia expertov nedokáže tieto informácie sústrediť v jednom bode. Trhový cenový systém preto nie je len meradlom peňazí, ale geniálnou komunikačnou sieťou: ceny okamžite a zadarmo prenášajú signály o vzácnosti surovín a meniacich sa preferenciách ľudí. Keď štát začne ceny deformovať reguláciami, dotáciami alebo inflačnou menovou politikou, táto informačná sieť oslepne a výsledkom je masívne plytvanie zdrojmi.

Vo filozofii spoločnosti opísal konflikt dvoch vízií ľudskej povahy. Obmedzená vízia chápe človeka ako nedokonalú bytosť a spolieha sa na overené pravidlá, trhové procesy a tradície, kde jednotlivci nesú priame následky svojich omylov. Proti nej stojí neobmedzená vízia, podľa ktorej je človek takmer nekonečne tvárny a spoločnosť možno prebudovať k morálnej dokonalosti centrálnym plánom. Z nej vyrastá to, čo Sowell pomenoval ako vízia pomazaných (the vision of the anointed) – presvedčenie intelektuálnych a politických elít o vlastnej mravnej a rozumovej nadradenosti. Táto vrstva vyhlasuje „krízy“, presadzuje štátne intervencie a za ich zlyhania nenesie žiadnu osobnú zodpovednosť. Ak vládny program zlyhá, pomazaní netestujú svoju teóriu faktami, ale žiadajú viac peňazí, viac právomocí a oponentov obvinia z nedostatku súcitu.

Sowell, ktorý sám vyrastal v chudobných pomeroch rasovo segregovaného Juhu a newyorského Harlemu, je zároveň najvýraznejším empirickým kritikom pozitívnej diskriminácie a politiky identít. Na rozsiahlych medzinárodných dátach ukázal, že štatistické rozdiely v príjmoch a úspechu rôznych etnických skupín nemožno automaticky prisudzovať diskriminácii alebo systémovému útlaku. Zohráva v nich rolu mediánový vek skupiny, geografické osídlenie, kultúrne vzorce a pracovné návyky. Sociálne inžinierstvo, ktoré sa snaží mocou štátu vynútiť rovnosť výsledkov, podľa neho znevýhodneným skupinám ubližuje: vytvára závislosť od dávok, demotivuje k získavaniu reálnych zručností a roznecuje spoločenskú nevraživosť.

Čo si od neho prečítať

• Basic Economics (2000) – Komplexný a pritom mimoriadne čitateľný sprievodca fungovaním ekonomiky, v ktorom nenájdete jediný vzorec, graf ani abstraktný žargón; ideálna prvá kniha pre každého, kto chce začať s ekonomickým myslením od pevných základov.
• The Vision of the Anointed: Self-Congratulation as a Basis for Social Policy (1995) – Prenikavá pitva sociálnych inžinierov a morálneho povýšenectva elít, ktoré v mene „dobra“ vnucujú spoločnosti deštruktívne programy bez ohľadu na ich preukázateľné zlyhania v praxi.
• A Conflict of Visions: Ideological Origins of Political Struggles (1987) – Filozoficky najhlbšia Sowellova práca, ktorá vysvetľuje, prečo sa ľudia v sporoch o štát, právo, rovnosť a spravodlivosť tak zásadne a predvídateľne rozchádzajú.
• Knowledge and Decisions (1980) – Teoreticky prepracované dielo analyzujúce to, ako rôzne inštitúcie – od voľného trhu cez súdy až po štátnu byrokraciu – pracujú so znalosťami a prečo decentralizované rozhodovanie slobodných ľudí vždy prekoná štátny monopol.

Prečo na ňom záleží dnes

V časoch, keď európske aj slovenské vládnutie definuje predháňanie sa v reguláciách, zastropovaní cien energií a potravín, dotovaných hypotékach a administratívnom nafukovaní minimálnej mzdy, je Sowell povinným protiliekom. Presne diagnostikoval mentalitu bruselských aj bratislavských byrokratov, ktorí si namýšľajú, že trhové zákony možno zrušiť ministerským výnosom. Zelené regulácie typu Green Deal, štátom nanucované kvóty či pokusy o riadenie priemyslu cez dotácie predstavujú presne ten typ politiky „pomazaných“, ktorá v prvom kroku sľubuje záchranu sveta, v druhom prinesie drahšie energie, stratu konkurencieschopnosti a chudobu, a v treťom kroku žiada ešte väčšie právomoci a viac daní.

Dôsledný libertarián však na Sowellovi nájde aj sporné miesta. Sám sa vyhýba nálepke libertariána a hlási sa skôr ku klasickému liberalizmu. V zahraničnej politike patrí k presvedčeným americkým obranárskym jastrabom a obhajuje mohutnú armádu aj zahraničné vojenské angažmán, čo je v príkrom rozpore s libertariánskym neintervencionizmom. Konzervatívne pozície zastáva aj v trestnom práve a otázkach verejného poriadku (obhajoba tvrdých trestov vrátane trestu smrti) a v kontexte sociálneho štátu skepticky odmieta voľný pohyb pracovnej sily, pri ktorom volá po striktnej štátnej kontrole hraníc.