Taxíkom do školy

Mám jednu spomienku spojenú s mojím dedom. Vždy, keď som s ním ako malé dieťa chodil na prechádzky do parku, tak ho jedna vec vedela neuveriteľne vytočiť. Keď som si našiel nejaký kameň na chodníku a kopal si ho ako futbalovú loptu pred sebou.

Dostalo sa mi vtedy dlhej prednášky na tému obuvníckej problematiky v časoch jeho mladosti. Dedo si na svoje prvé topánky musel počkať do puberty. Až vtedy mu jeho otec kúpil u lokálneho obuvníka jeden pár. Topánky to boli kvalitné, pekelne drahé a vydržať mu museli aspoň desať rokov. Na nové jednoducho neboli peniaze. Takto fungoval jeho otec, starý otec a čo mu pamäť siahala aj celé generácie pred nimi.

Preto si môj dedo topánky neuveriteľne vážil a moje detské kopanie do kamienkov považoval za zbytočný hazard.

A potom prišiel niekto, kto koncept desaťročných topánok poslal do minulosti. Ten niekto bol Tomáš Baťa. Modernizáciou výrobného procesu znížil cenu dovtedy v podstate luxusného tovaru na úroveň, že si aj bežná stredná trieda mohla dovoliť kopať na ulici do kameňov bez toho, aby riskovali chodenie na boso.

Celý tento proces bol samozrejme nepríjemný pre spomínaného tradičného šustera. Novootvorený obchod s Baťovou obuvou v rodisku môjho deda mu výrazne skomplikoval spôsob obživy. Urobil by všetko možné, aby zabránil jeho vzniku. Ako by asi vyzeral dnešný svet, keby sa mu to podarilo? Ak by sa podobne postihnutí obchodníci zorganizovali a legislatívne zakázali Baťovi fungovať.

Určite by naše krajšie polovičky nemuseli riešiť každé ráno dilemu, aké topánky si dnes obuť. Mali by sme všetci jeden veľmi kvalitný a drahý pár topánok. A musel by nám vydržať desať rokov.

Na deda a jeho obuvníka som si spomenul dnes, keď som sa dozvedel o celosvetových protestoch taxikárov proti novej aplikácií umožňujúcej privolať si taxík bez sprostredkovateľa. To robí potenciálneho taxikára v podstate z každého, kto má vôľu si takto zarábať na živobytie. A táto obrovská ponuka, ako to už na voľnom trhu býva, tlačí cenu služby výrazne dole. Tento proces je pre oficiálneho taxikára s licenciou rovnako nepríjemný ako obchod s Baťovou obuvou pre obuvníka v časoch našich starých rodičov. Legislatívny zákaz spomenutej aplikácie sa moderným drožkárom javí ako najlepšie riešenie danej situácie.

Nevieme dnes predpokladať, akým spôsob ovplyvní nezakázaná aplikácia náš budúci život. Ale viem si predstaviť určitú paralelu s Baťovou revolúciou v obúvaní. Svojho času luxusný spôsob dopravy (cesta taxíkom) by sa mohol stať úplne bežnou súčasťou života.

V dnešnej dobe je vozenie sa taxíkom takým panským huncútstvom, ktoré si doprajeme, keď nám to buď platí zamestnávateľ, alebo keď je každé iné riešenie transportu rádovo náročnejšie (nadránom pred diskotékou so značným množstvom alkoholu v krvi).

To by sa mohlo diametrálne zmeniť, keby sme si dokázali cez mobilnú aplikáciu do pár minút privolať lacný odvoz. Odpadla by aj potreba riešiť parkovanie v prepchatom centre. Možno by sa aj viac ľudí rozhodlo nevlastniť auto v našich mestách bez metra a fungujúcej verejnej dopravy.

Neviem, či v minulosti bolo treba vybojovať s lobistami a úradníkmi boj za právo na viac ako jeden pár topánok za ľudský život. Predpokladám, že skôr áno. A argumenty obuvníkov boli asi rovnaké ako majú dnes taxikári. Lacné a nekvalitné topánky budú nebezpečné pre svojich vlastníkov. Ľudia si ich budú dobrovoľne kupovať a ničiť si tak životy. Pred týmto nebezpečenstvom ich treba ochrániť zákonom.

Tento príbeh sa v ľudských dejinách opakuje neustále. Keď technológia nejakú službu, alebo tovar výrazne zlacní, ukončí vzácnosť nejakého tovaru (hudba a filmy cez internet), alebo úplne nahradí nejaké ľudské povolanie (dispečer taxislužby). Vždy vznikne protitlak zo strany záujmových skupín, ktorým technologický pokrok odsunie spôsob obživy na smetisko dejín. Dôležité je tento tlak ustáť.

Ak sa nám to podarí, tak budem raz v budúcnosti, rovnako ako môj dedo, krútiť začudovane hlavou, keď sa budú moji vnuci voziť do školy taxíkmi.

Súvisiace články

Diskusia (17)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.