Čo je to tá „Solidarita“

Solidarita – súdržnosť, jednota, vzájomná podpora

Solidaritu môžeme popísať napríklad ako dobrovoľnú akciu zodpovedných ľudí a autentickým prejavom rešpektu k ľudskému životu. Alebo tiež výrazom ľudského porozumenia a pospolitosti, vzájomnej súdržnosti a tiež zodpovednosti. Solidaritou sa rozumie tiež určitá dobrovoľná pomoc niekomu, o kom si myslíme, že si našu pomoc zaslúži, či potrebuje, pretože sa ocitol kvôli sledu určitých nepredvídateľných udalostí v tiesni. A môžeme povedať, že práve solidaritou preukazujeme ctenie si ideálu humanizmu.

Čo sa však deje so solidaritou v posledných desaťročiach? Táto dobrovoľná solidarita je vyhlasovaná za nedostatočnú. A dokonca i dobročinnosť sama býva považovaná za nedôstojnú a ponižujúcu pre jej príjemcov. Pri tomto tvrdení vyvstáva okamžite priestor pre ospravedlnenie určitej povinnej solidarity spojenej s anonymnou dobročinnosťou prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Myslím, že rozpor je už na prvý pohľad zreteľný. Ako môže byť solidarita a dobročinnosť dobrovoľná a súčasne vynucovaná pod hrozbou násilia? Pod hrozbou násilia nekonáme ani dobro, ani zlo. Nekonáme totiž tak úplne my. Naša možnosť si správne vybrať je výrazne obmedzená. Zároveň je však ničený aj sklon k dobročinnosti (podľa niekoho už aj tak nedostatočný). Prečo by som mal konať dobro a pomáhať tam, kde to uznám za vhodné, keď už bola k tomuto účelu ustanovená inštitúcia? Štátom podporovaná a vynucovaná pomoc iba vytlačuje skutočnú solidaritu a dobročinnosť, ktorú by sme všetci tí, ktorí by sme to uznali za vhodné inak poskytli. Solidarita predsa neznamená pre príjemcu potrebu niečo dostať, ale pre darcu potrebu niečo podarovať.

Človek, ktorý sa rozhodne pre dobročinnosť, sa tak rozhodol nie preto, že je presvedčený o tom, že adresáta pomoci v minulosti nejakým spôsobom poškodil. Alebo snáď pred tým o niečo, čo bolo jeho, pripravil, ale preto, že chce ukázať svoju ľudskú stránku, dobro, čo je v ňom. Jednoducho cíti potrebu pomôcť.

Ako negatívne ste ovplyvnili zlú ekonomickú situáciu ľudí na Východnom Slovensku, keď ste sa odtiaľ odsťahovali, niekde vyštudovali a teraz sa váš mesačný príjem pohybuje, pre niekoho, v nepredstaviteľných výškach? Nijak! Ale nič vám nebráni v tom, aby ste pomohli svojim blízkym, známym či neznámym vo vašej domovskej oblasti, ak cítite potrebu pomôcť. Nebráni vám nič, ale pohľad na vaše daňové priznanie, vás od toho výrazne odrádza.

Veľmi často používaným zaklínadlom je aj takzvaná sociálna spravodlivosť a sociálny zmier. Ospravedlňujem sa za svoj nedostatočný rozhľad, ale zatiaľ som nenarazil na jedinú nerozporuplnú a zároveň nie úplne vágnu definíciu týchto mýtických pojmov. Každý však s týmito floskulami šermuje ako Majster Yoda so svetelným mečom. Úprimne a rád sa nechám poučiť, ale do tej doby si budem myslieť, že najtrefnejšie tieto nejasné pojmy charakterizoval pred pár rokmi Vilém Barák:

Tzv. solidarita má být nástrojem pro udržení tzv. sociálního smíru. Jak už toto slovní spojení napovídá, jedná se o vztah vydíraného a vydírajícího. Zcela jasně se přiznává nebezpečí, že pokud méně úspěšná, chudší a závistivá většina nedostane „chléb a hry“, zaútočí na bohaté. Namísto toho, aby stát a jeho represivní složky zajišťoval nedotknutelnost majetku, pomáhá ještě vybírat výpalné. Zloděj se zbraní v ruce bere majetek zpravidla bohatším (vyrovnává sociální rozdíly) a také často u soudu prohlašuje, že měl hlad a děcka potřebuji jíst. Socialista neriskuje ani to číhání v tmavém průjezdu a na vzpurného daňového poplatníka pošle aparát berních úředníků, exekutorů, policistů a soudců, který sama oběť musí zaplatit.

Keď sa s kýmkoľvek bavíte o akýchkoľvek „menejštátnych“ otázkach, tak má každý starosť o slabých a strádajúcich. Už len z tohoto dôvodu som a budem presvedčený, že aj po drastickom okresaní „povinnej solidarity“ bude dosť tých, ktorí radi pomôžu, pretože to pokladajú za správne. Rozdiel však bude podstatný. Príjemcovia pomoci budú radi, že sa našiel niekto, komu nie sú ľahostajní. Množstvo darcov bude mať pocit spolupatričnosti a nie pravidelnú zlosť, že ich ťažko nadobudnuté finančné prostriedky končia ktovie kde a že živia skôr aparát samotný ako tých, ktorí to skutočne potrebujú.

Rovnako ako štát nie je synonymom spoločnosti, nie je ani dobrovoľná solidarita synonymom štátneho prerozdeľovania. Samozrejme, iba naivný jedinec by sa snažil rozporovať to, že charita je najlepší biznis. Ale či sa nám to páči alebo nie, tak štátne prerozdeľovanie je biznisom oveľa lepším.

Súvisiace články

Diskusia (61)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.