Sekerou a nožom … na deti

Knihu Sekerou a nožom považujem za taký slovenský Trainspotting. Namiesto Welshovho heroinu, punku a teenagerskeho sexu na záchodoch zapľuvaných škótskych putík, ponúka Pišťanek s Taragelom lacný alkohol, primitívne násilie a spotený koitus v parku za kulturákom (s dunením tanečného remixu Zahoď svoje starosti v pozadí). Teda v kulisách, ktoré sú nám také blízke.

Na Slovensku žije množstvo chudobných ľudí a určitá podmnožina z nich sa ocitla v depresívnom prostredí plnom alkoholu a násilia. Brutálnosť ich sveta je fascinujúca. A keď ju opíše taký majster slova, akým Pišťanek bezpochyby je, tak máme na stole majsterštuk. Neviem, či som nejakú knihu od slovenského autora zhltol tak, ako Sekerou a nožom. Snáď už len Africký zápisník od Ľuda Ondrejova.

Ani sa nečudujem, že sa kniha ocitla na zozname odporúčanej literatúry. Koho iného tam pre Boha máme dať?

Ale nie každému sa práca pánov z Devínskej pozdáva. Najprv dostával minister školstva množstvo dopisov, ktoré nesúhlasia so zaradením spomínanej knihy do osnov. Protestovala aj katolícka cirkev. Keďže každá akcia vyvoláva reakciu, tak na opačnej strane barikády vyrazili na steč proti zatuchlému konzervativizmu pokrokové liberálne média.

A minulý týždeň sa predmetová komisia v štátnom pedagogickom ústave (je mi až do plaču, čo všetko musíme z verejných peňazí platiť) rozhodla vylúčiť knihu zo zoznamu povinnej literatúry.

Musím priznať, že ako absolvent cirkevného gymnázia viem, odkiaľ vietor fúka.

Pamätám si na spolužiačky, u ktorých by ma ani veľmi neprekvapilo, keby verzia s Ježiškom stále objasňovala nečakané zjavenie darčekov pod vianočným stromčekom. A príbeh s bocianom pravdepodobne nevyvrátila ani snaha trpezlivej učiteľky biológie v kombinácií s názornými nákresmi.

Dievčatá so stopercentnou istotou nečítali Pišťanka s Taragelom. A jednoznačne ich to nijako nezasiahlo.

V dnešnej dobe už majú manželov (rovnako kultúrne vyhranených), pár detí (rozumej viac ako dve), domček v bratislavskom satelite. Namiesto k psychológovi, chodia na spoveď. Nikdy sa nedozvedia, že pri milovaní odzadu treba ženu ťahať za vlasy (ako to myslíte, odzadu?). A na rozdiel od tých, čo tak parádne zvládli umenie antikoncepcie, teraz nelietajú po klinikách umelého oplodnenia.

Predpokladám, že to sú práve tí rodičia, ktorí spamovali ministra školstva. Pretože – suprise, suprise – svoje deti chcú vychovávať v úplne rovnakom duchu, ako boli vychovávané ony samé.

Ja skutočne nevidím najmenší dôvod, prečo by sme im to nemali dovoliť.

Pretože tento spor nemá s kvalitou práce Petra Pištanka absolútne nič spoločné. Jeho diela sú výborné, aj keby ich vyradili zo všetkých osnov sveta. Nepotrebujú žiadny doping od ministerských úradníkov v podobe zaradenia na pochybný zoznam národnej svojstojnosti.

A úprimne – čím viac budeme teenagerov do čítania konkrétnych kníh nútiť, tým viac im ich znechutíme.

Tu ide o to, či má rodič právo formovať myšlienkový svet svojich detí. A to aj tak „extrémnym“ spôsobom, že slovo kurva úplne vytesní z reality. Alebo má mať navrch úradník, ktorého úlohou je rozširovať deťom zo svetuškárskych rodín obzory. A otvárať im okno do sveta kotolní páchnucich alkoholom, močom, so všade sa povaľujúcimi pornočasákmi s ulepenými stranami.

O deti, ktoré výchovu sekerou a nožom neabsolvujú, sa skutočne netreba báť. Sú rovnako šťastné (nešťastné), úspešné (neúspešné) ako tie, ktorých slovník je už v adolescentnom veku obohatený výrazivom Rácza a Video Urbana.

Ja preto nevidím jeden reálny dôvod, prečo by si školy nemohli povinnú literatúru vyberať samé. Prečo by v aktovkách liberálnych rodičov nemohli panovať knihy majstrov z Devínskej a katolícke rodiny by svojim ratolestiam tlačili do hlavy jednu pápežskú encykliku za druhou.

Toto by bolo trhové riešenie, kde sú spokojné obe strany (samozrejme, okrem ministerských úradníkov, ktorých zbytočnosť by bola zase o trochu viac do očí bijúca).

Ak by sme náhodu dali školám slobodu vytvárať si vlastné osnovy (nie, že by to hrozilo), možno by sme sa boli časom svedkami zaujímavého úkazu. Že nakoniec tie konzervatívne ustanovizne dokážu pripraviť študentov na život lepšie, ako tie inštitúcie, ktoré preberú každú trendy ftákovinu, ktorá práve letí v európskych salónoch. A liberálni rodičia by nakoniec dali prednosť škole, kde sa ich ratolesti síce nezoznámia s dielom Pišťanka a Taragela, ale sa kvalitne naučia matematiku a prírodné vedy.

Súvisiace články

Školstvo

Menej štátu, viac skutočnej solidarity

V poslednom čase sa mnohé slovenské osobnosti čoraz otvorenejšie hlásia k svojej ľavicovej politickej orientácii. Menej štátu isté kruhy temer stotožňujú s ich konkurenčnou ľavicovou ideológiou – nacionálnym socializmom, ktorý liberálna ľavica označuje slovom

Tibor Pospíšil

Diskusia (16)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.