Privatizácia vody zachraňuje životy
Celosvetovo až 1,1 miliardy ľudí, prevažne z chudobných krajín, nemá prístup k čistej a bezpečnej vode. Nedostatok vody znásobuje chudobu, šírenie chorôb a skoré umieranie. Napriek tomu nedostatok vody neexistuje, teda aspoň nie globálne. Využívame len 8 percent vody, ktorá je dostupná pre ľudskú spotrebu. Na druhej strane zlý systém je hlavným dôvodom týchto problémov. Dokonca aj v Cherrapunji v Indii, čo je najvodnatejšia oblasť na svete, trpia ľudia nedostatkom vody.
97% celého zásobovania vodou v chudobných častiach sveta je zabezpepečovaných štátom, a preto je práve ten do veľkej miery zodpovedný za to, že viac než miliarda ľudí zostáva bez vody. Niektoré vlády v chudobných krajinách sa obrátili na súkromných podnikateľov so žiadosťou o pomoc, zväčša s dobrými výsledkami. V chudobných krajinách so súkromnými investíciami do oblasti so zásobovania vodou má viac ľudí prístup k vode, ako v krajinách bez týchto investícií. Naviac existuje aj mnoho príkladov lokálnych podnikateľských investícií do distribúcie vody. Perfektná kompetentnosť, väčšia motivácia a lepší prístup ku kapitálu pre investície umožnilo súkromným distribútorom zabezpečiť ako kvalitu tak aj rozsah distribúcie vody. Milióny ľudí, ktorým chýbala dostupnosť pitnej vody v dosahu, už teraz dostáva čistú a bezpečnú vodu v rozumnej vzdialenosti od svojich obydlí.
Téma privatizácie vody vyvoláva u ľudí silné emócie a zväčša veľký odpor. Prebiehali už mnohé protesty proti privatizácii vody po celom svete. Západné mimovládne anti-biznisové organizácie a odborové zväzy, niekedy aj spolu s lokálnymi protestujúcimi, vytvorili anti-privatizačné koalície. No argumenty tohto hnutia sú úplne vedľa.
Hlavným argumentom tohto anti-privatizačného hnutia je to, že privatizácia zvyšuje ceny, čím sa voda stáva nedostupnou pre milióny ľudí. V niektorých prípadoch je to aj pravda, že ceny po privatizácii išli mierne hore; no v iných zase nie. No cena vody pre tých ľudí, ktorí už sú pripojení do siete zásobovania vodou by nemala byť hlavným argumentom odporcov. Namiesto toho by sme sa mali zamerať na nedostupnosť pitnej vody v chudobných krajinách. Sú to predsa hlavne títo ľudia, ktorí zomierajú, trpia rôznymi chorobami a sú uväznení v chudobe.
Títo ľudia dostávajú vodu s horšou kvalitou od lokálnych predajcov, pričom za ňu platia aj 12-násobne viac (a častokrát aj viac), než bežný človek za vodu dostupnej zo siete. Ak cena vody pre tých, ktorí sú už do siete zásobovania pripojení pôjde hore, distribútor získa jednak zdroje na zväčšovanie siete zásobovania a rovnako aj motiváciu získať čo najviac nových zákazníkov ako je len možné. V prípade že sú ceny príliš nízke na to aby mohol stavať nové potrubie, každý nový zákazník tým pádom predstavuje stratu namiesto zisku, čím stráca distribútor záujem rozširovať sieť. Preto aj zdvojnásobenie cien v sieti zásobovania dodá v podstate chudobným ľuďom skôr prístup k pitnej vode, ako by tomu bolo ináč.
Existuje ešte jeden, menej seriózny argument, ktorý stále dookola opakujú títo anti-privatizéri. „Keďže bez vody by sme umreli, voda je tým pádom základné ľudské právo, a preto musí byť jej distribúcia plne demokratická; čo znamená, že musí zostať v rukách štátu a nemôže byť za žiadnych okolností odovzdaná do rúk chamtivých firiem.“ Tu by sme mali byť na chvíľu pragmatickí. Prístup k jedlu je tým pádom tiež základné ľudské právo. Ľudia predsa tiež umierajú ak nič nejedia. Pritom v krajinách, kde je jedlo produkované a distribuované „demokraticky“ (resp. štátom) majú ľudia zvyčajne nedostatok jedla a aj tej demokracie. Nikto už dnes v civilizovanom svete nebude tvrdiť, že jedlo by malo byť produkované a distribuované štátom.
Odpor dať podnikateľom a trhu širšie pôsobenie v distribúcii vody v chudobných krajinách malo efekt zamýšľaný protestujúcimi. Rozsah privatizácie sa spomalil. Bolo by teda zmysluplné, ak by sa začalo diskutovať seriózne na základe faktov a analýz, namiesto nejakých anekdôt a dogiem.
Je pravdou, že mnoho privatizácii bolo problematických. Chýbal dostatočný dohľad. Regulačné orgány zodpovedné za dohadovanie kontraktov buď neexistovali, boli nekompetentné alebo príliš slabé. Zmluvy boli zle spracované a výberové konania veľmi nedbalé. No tieto chyby nepredstavujú silný argument proti privatizácii zásobovania vodou, ako skôr proti zlej privatizácii. Rozumné by bolo preto skôr diskutovať o tom, ako privatizáciu vylepšiť, ako ju odmietať s hlúpymi argumentami úplne.
Širšie pole pôsobnosti pre podnikateľov a trh už zachránilo mnoho životov v Chile a Argentíne, v Kambodži a na Filipínach, V Guinei a Gabone. Môže byť zachránených omnoho viac…
Zdroj: cato.org
kri ·
V bolivii by o tom vedeli rozpravat. Tam to s tou privatizaciou vody nedopadlo. Kolko ludi zabila, nevedno, ale rozhodne viac ako ich privatizacia vody zachranila.
Kojokok ·
Vodarenské spoločnosti by mali byť v rukách štátu. Ako to vyzerá, keď je v rukách chamtivcov už vieme, keď z 20hal/m3 nastúpala na vyše 2eurá/m3. Samozrejme, možnosť si vykopať studňu musí byť zachovaná - môže však byť povinnosť si ju dať preveriť z hľadiska jej nezávadnosti!
Tibor Pospíšil ·
Hlavne treba nechať ľudí slobodne rozhodnúť, čo si budú za svoje peniaze kupovať. Aj na Slovensku získali obce dotácie na plynofikáciu a stalo sa aj to, že ľudia sa na plyn proste nechceli pripojiť. A podobne to môže byť napríklad aj s kanalizáciou.
http://www.finmag.cz/cs/finmag/kaleidoskop/www-wc-spojeni-je-dulezitejsi-nez-hygiena/
Tomáš Varga ·
Bez debaty som za privatizáciu distribúcie vody, každopádne by však mal štát dostatočne dohliadať na udržanie kvality a čistoty vodných zdrojov.
mrakoplas ·
myslis dohliadat ako dohliadal aj v CR na kvalitu alkoholu?
Tomáš Varga ·
čakal som také nejaké komentáre... myslím dohliadnuť na to, aby pri zdroji pitnej vody nevyrástli skládky odpadu a tak podobne.
kri ·
Aj v londyne sa po rozmachu wc ludia sami rozhodli pustat splasky do temze. Az sa to v jedno leto nedalo vydrzat...
Tibor Pospíšil ·
Presne toto je podľa mňa úplne najväčší problém štátneho "dohľadu", či regulácie. Že ľudí drží vo falošnej viere, že štát "dohliada". Čím otupuje ich pozornosť, opatrnosť, obozretnosť ....
.
Však toto by predsa štát nedovolil ..... :)
.
Dobrotivý štát a zlý kapitalistický podnikateľ.
Ten prvý, keď sa "pomýli", nesplní svoju úlohu poriadne, tak vznikne mnoho ďalších teplých miestečiek na "riešenie" problému, ktorí spôsobili.
Ten druhý, keď má smolu a to dokonca ani nemusí ísť o jeho chybu, tak môže skončiť. Majetok, budovaný rokmi ťažkej práce je v háji
.
A ľudia veria tomu prvému.
Martin Duchon ·
:)
"Je pravdou, že mnoho privatizácii bolo problematických. Chýbal dostatočný dohľad. Regulačné orgány zodpovedné za dohadovanie kontraktov buď neexistovali, boli nekompetentné alebo príliš slabé."
Človek by povedal, že pre menejštátnikov je také prostredie (bez regulácií resp. so slabými orgánmi) ideálne a tu ľaľa sa dá na štát zhodiť aj správanie privatizéra v málo regulovanom prostredí. :)
Ľudia majú problém so zásobovaním vodou v chudobných krajinách s nedostatkom zdrojov vody. Investovanie do takýchto krajín je veľmi rizikové, návratnosť investície sa - vzhľadom na hospodársky stav v krajine a ekonomickú situáciu obyvateľstva - ráta na desaťročia. Preto do toho málokto a málokde ide. Ak by sa to oplatilo, napr. v subsaharskej Afrike by problém dávno nebol. Ale kto a za akú cenu bude predávať vodu ľuďom, ktorí dnes vyžijú (ok, skôr ledva prežijú) z dolára na deň, pričom samotná investícia by sa rátala v miliónoch?
Autor to síce "vyriešil" slovami
"Ak cena vody pre tých, ktorí sú už do siete zásobovania pripojení pôjde hore, distribútor získa jednak zdroje na zväčšovanie siete zásobovania a rovnako aj motiváciu získať čo najviac nových zákazníkov ako je len možné. V prípade že sú ceny príliš nízke na to aby mohol stavať nové potrubie, každý nový zákazník tým pádom predstavuje stratu namiesto zisku, čím stráca distribútor záujem rozširovať sieť. Preto aj zdvojnásobenie cien v sieti zásobovania dodá v podstate chudobným ľuďom skôr prístup k pitnej vode, ako by tomu bolo ináč.", čo je však skryto etatistické (irónia).
Preklad - ak existujúci zákazníci zaplatia viac, ľudia v chudobných regiónoch budú mať vodu.
Aký je tu rozdiel medzi štátom vybranými a prerozdelenými daňami a takto vybranými platbami súkromnému predajcovi? Prakticky žiadny. Jeden zákazník/občan je násilím (hrozbou pri neplatení je odstrihnutie od zdroja) nútený skladať sa na statky inému zákazníkovi/občanovi. Lenže v jednom prípade je násilníkom zlý štát, v inom dobrý súkromník?
OK, jeden rozdiel tu je - súkromný predajca chce vykázať zisk, a preto nárast cien môže byť väčší ako v prípade distribúcie vody štátom, kde ziskovosť (resp. jej miera) nie je prioritou. Príklady sa dajú nájsť aj na Slovensku a sú spomenuté vyššie v diskusii.
Martin Duchon ·
Ono je tu v prvom rade problém, či autor píše rovno o privatizácii vodných zdrojov alebo len o privatizácii distribučnej siete. Nejak som to nepostrehol. Projekty, ktoré spomenul (aj keď nekonkretizoval), sú viac menej len o distribúcii.
Napr. v tebou spomenutej Bolívii bola sprivatizovaná voda ako taká, so všetkými zdrojmi. Výsledkom potom bolo, že ľudia museli platiť aj za zachytenú dažďovú vodu.
kri ·
Ako si ty vysvetlujes nazov, titulok tohto clanku? ;-)
Tomáš Varga ·
Myslím, že si nie presne pochopil, čo som napísal. Nemal som na mysli dohľad na vodné zdroje bandou kukláčov, ktorí by každého, kto sa krivo pozrie na rezervoár postavia k múru a odstrelia. Mal som na mysli nevydávanie stavebných povolení, bezletovú zónu.... A možno sa budeš diviť, ale nie som zástanca silného štátu, nemodlím sa každé ráno k veľkému dobrotivému štátnemu aparátu, ale mám pocit, že na rozdiel od adminov a mnohých prispievateľov na tú túto stránku sa snažím veci nevidieť čiernobielo.
Martin Duchon ·
Veď tam je problém. Nadpis je jednoznačný, článok už nie.
Andrej ·
kolko by podla teba mal stat m3 vody?
palo satko ·
ak ste sem praskli idologický traktát švedskeho bludara, mohli ste s nim spojit aj pojednanie o rimskych vodovodoch.
vy propagujete blahodarne prebratie verejneho majetku sukromným vlastníkom a následnym zvyšením ceny dosiahnuť lepšíe hospodarenie a kvalitnejšiu distribuciou. naopak od vas a autora toho paškvilu, bohatý ríman postavil za vlastne vodovod s akvaduktami a odovzal ho mestu na volne použitie. vy chcete prachy od každeho a v rime za vodu platili len ti, čo si ju zaviedli do súkromneho domu. verejne hydranty, kupele, fontany boli zdarma. rimanom to fungovalo asi 1000 rokov a spotreba vody na jedneho občana a den bola viac ako 1000 litrov v ríme. v lyone asi 1300 a maloazijskom pergamone 190 l. dnes v USA cca 300 l, Západná európa cca 150 - 200 l, SR, ČR cca 120 l, Tretí svet cca 10 l. takže dnesne sprivatizovanie ma čo dohanat za rímskym zoštatnením.
Andrej ·
privatizacia je vzdy problematicka - uradnik predava nieco co mu nepatri (nema zaujem na vysokej predajnej cene, ide mu o uplatok a vseliake postranne ciele) a zvacsa na to ani neexistuje trhova cena (casto ide o monopol).
Tomáš Varga ·
dve veci:
1. Pochybujem, že rimania si uvedomovali vzácnosť vody, a hlavne pitnej vody,
2. To by som chcel vidieť, koľkí z nás by sa chodievali kúpať do verjných kúpeľov, hlavne ak je vonku -25°C.
palo satko ·
vzacnost pitnej vody si ludia uvedomovali odjakživa. ked si zničili zdroje a zamorili si ich bakteriami tak si pomahali alkoholom. napr. pivom. rimania a greci ale dosli na to, že dodavat čistu vodu je lepšie a umožnuje to vystavať väčšie mesta. rím mal na vrchole vraj až milion obyvatelov.
vo verejnych kupeloch sa kurilo. nakoniec ich mali aj v carnunte a to je nejakych 20 kilakov od bratislavy, alebo na hranici vsevernom anglicku.
Martin Bulák ·
To čo by niekto vlastnil vodný zdroj je irelevantné. Vodný zdroj sám o sebe neprináša žiadny zisk. Zisk prináša až to, keď vieš niekomu tú vodu predať - doručiť k nemu domov. Zarába sa teda hlavne na distribúcii.
Martin Duchon ·
Vzhľadom na skúsenosti z Bolívie to irelevantné nie je.
kri ·
Pises ako byrokrat eu. Postavime plynovod nabucco a kaslat na to, že nemame plyn na jeho naplnenie. Prazdne trubky v zemi su ti teda tak na dve veci.
Martin Bulák ·
Trh nefunguje na centrálnom plánovaní a mikromanažovaní. To či by tam mal niekto vodu v tých trubkách je už jeho starosť. Ako aj to, či má pekár múku na chleba. Zaujíma ťa to? Mňa nie.
kri ·
o trhu mozeme hovorit len vtedy, ked sa stretne ponuka s dopytom, ked dojde k vymene. to znamena, ze o trhu hovorime aj vtedy ked sa nieco centralne naplanuje ak dojde k vymene ich majetku za moj. o mikromanazovani by som sa nerozpisoval, lebo ten je prejavom neslobody, a ze je tej slobody malo a mikromanazmentu vela sa snad zhodneme. no a cuduj sa svete k trhu a k vymenam dochadza v kazdej stotine sekundy.
btw preco na svoj nazor neaplikujes napr vasu oblubenu teoriu nakladov obetovanych prilezitosti? lebo hlupak, ktory kupi prazdne trubky v zemi mohol vyuzit svoj kapital aj lepsie a mohol pomoct ludom inak.
Slajmon ·
priemerna spotreba vody na osobu/mesiac je kolko? 3 m3? = 6 eur. to je snad jedna z najlacnejsich poloziek v mesacnom rozpocte.
neviem ale mne 2 centy za liter pripada ako hodne low cena na to ako s nou plytvame a aku ju mame kvalitnu. Napriek tomu si vacsina ludi kupuje balene vody, pripadne ochutene brečky, ktore stoja 0,4 - 1 eur /liter
Marek ·
videl som tu nejake kratkozrake nazory ako "vlastniť vodny zdroj neprinaša užitok" (ako by aj mohol) alebo zabezpečiť "aby skladky neboli pri vodnom zdroji" (lebo podzemná voda sa jednoducho vyskytne kde vyviera, nepriteka z pahorkov, atď.), ale odzneli aj pekné argumenty (palo satko).
Chcel by som vedieť, keď toľko hovorite o relevantnosti, odkiaľ má autor článku spomínané čísla. K tomu toľko stačí :D
A teraz k "menej závažnému argumentu": Dokážeš ty, ísť za dedinu a vykopať studňu, pričom v nej bude voda? Ja viem ísť za dedinu, posadím si zemiaky a uživím sa. Voda tam byť nemusí, zemiakom stačí keď raz za čas poprší, nepotrebujú ju každý deň. Btw studňu som už kopal a neni to sranda.
Neviem, či autori nie sú trochu zaslepení svojou ideou "menej štátu". Je to na ich posúdení, ale bojovať za súkromné vlastníctvo takto odhodlane za základe nejakých čísel ktovie odkiaľ, ktoré sú na 100% nesprávne (každý si povie ako mu to vyhovuje, jeden pridá, druhý odoberie, čo nám nevyhovuje sa vynechá - a nerobí to len štát, nebuďme rojkovia).
Samozrejme aj ja som humanista, ale radšej filantrop, rovnako ako pán autor, takže dajme vodu všetkým, najlepšie nech si zato zaplatia. Je to rovnako ako z plynom a ropou. Nie sú všade, ale kto je pri válovčeku je, ako hovoríme my džentlmeni s Walesu, well off.
KEBY AUTOR BOL NAOZAJ HUMANISTA, TAK BY NEHOVORIL O TOM, ČI SA TO VYPLATÍ ALEBO NIE. Humanisti sú tu nato, aby nám povedali, čo máme robiť, nie ako. To by nám bolo na tom svete hej, keby sme robili ako hovoria.
Nechcel som sa nikoho dotknúť. Snažil som sa to napísať pekne, aby to každá inteligentnejšia opica mohla pochopiť. Viackrát sa tu asi neukážem, takže sa tu veľmi nerozpisujte :-*. Smrť štátu. Amen.
Martin Bulák ·
Centrálne plánovanie je socializmus, to s trhom nemá nič spoločné. Štát nie je trh, štát je donucovanie. Mal by si si ujasniť tieto základné veci.
kri ·
Naopak, ujasnit si to musite vy. Ak taky steve jobs sam rozhodol, tak rozhodol centralne. Podla neho sa teda aj planovalo. No a teraz mi napis, ze ci apple resp jeho vyrobky smeruju k vymene, alebo nie!? Trh je to co som napisal, kazda ina poucka je iba tliachanie.
Štefan vida ·
Mám velikánsku obavu,že na našom malom Slovensku by prípadná privatizácia bola práve z toho rangu problematických--nedostatočne regulovaných,nekompetentných a úplne zle spracovaných.No a toho by som sa nechcel v žiadnom prípade dožiť.Dokonca by som sa mohol na staré kolená dostať do basy. Stalo by sa to vtedy ,keď by sa na mojom dvore objavil chlapík v obleku a ukazujúc na moju studňu by povedal:Zaplať kámo,piješ moju vodu!
Peter ·
Za prve, cena vody v Bratislave je 0,65 eur/m3 bez DPH (pozri: http://www.bvsas.sk/sk/zakaznicka-zona/cennik/ ) a nie 2 eur/m3 ako uvadza Kojokok nad Tebou. Urobil si ale chybu v prepocte z ceny za kubicky meter na litre. Cena za liter je tisicinou ceny za kubicky meter, takze cena vody v Bratislave je 0,00065 eur/L = 0,065 centu/L a nie 2,0 centu/L. Inak, Slajmon, suhlas.
kristián ·
lenže tu keď nerozmýšľate konformne s názormi prezentovanými, tak ste označení za "sviatočného" libertariána... niekedy mi to trochu pripomína totalitu
kristián ·
presne preto je to sporné, lebo voda patrí podľa ústavy SR všetkým občanom, ako taká je nepredajná (aspoň bez zvolenia občanov). platí sa za distribúciu.
a úprimne, ak sa pozriem na privatizačné procesy, ktoré v tomto štáte prebehli, a je jedno za koho vlády, asi som radšej preventívne proti.
Trulo ·
Voda je len dalsia komodita, s ktorou sa da obchodovat. A tu ide vlastne o pravo predavat a manipulovat s vodou, ktoru niekto spriazneny nadobudne zadarmo a chce nam ju distribuovat. Taktiez nam ju chce stat predavat. Co je stat ? Vlada skupiny ludi.
Trulo ·
Staci si pozriet RTVS ako placu Taliani - obycajni .