Obed zadarmo

Pojem obed zadarmo má dva významy: slávnu ekonomickú poučku, že nič na svete nie je bezplatné (z anglického There ain't no such thing as a free lunch), a konkrétne vládne opatrenie, pri ktorom štát hradí stravovanie vybraným skupinám. V oboch prípadoch platí rovnaké pravidlo – to, že koncový stravník pri výdaji nevytiahne peňaženku, neznamená nulové náklady, ale len ich presun na daňových poplatníkov.

Ako to vyzerá v praxi

Na Slovensku sa „obedy zadarmo“ stali synonymom pre plošné štátne dotácie na stravovanie žiakov základných škôl a predškolákov. Zástancovia opatrenia argumentovali sociálnou pomocou rodinám, zabezpečením teplej stravy pre deti z chudobnejších pomerov a odstránením stigmy, ktorej čelili deti poberajúce adresné príspevky v hmotnej núdzi.

V praxi sa však okamžite prejavili nezamýšľané dôsledky. Štátna dotácia často nepokrývala skutočné náklady na nákup surovín a réžiu jedální, čo viedlo k tomu, že samosprávy museli dofinancovať personál i energie alebo zaviesť nové poplatky za réžiu pre rodičov. Plošné zavedenie zároveň viedlo k masívnemu plytvaniu jedlom, keďže rodičia prihlasovali deti na obedy len preto, že boli „zadarmo“, a neskonzumované porcie končili v odpade.

Prečo o tom píšeme

Pre zástancov voľného trhu je „obed zadarmo“ učebnicovým príkladom politického marketingu, ktorý zahmlieva ekonomickú realitu. Vytvára v spoločnosti mylný dojem, že štát vie zabezpečiť služby z vlastných zdrojov, hoci len prerozdeľuje peniaze vybraté od tých istých občanov. Z nášho hodnotového pohľadu plošné dotácie zbytočne oslabujú osobnú zodpovednosť rodičov za vlastné deti a nútia všetkých – vrátane bezdetných a nízkopríjmových daňovníkov – dotovať stravu aj deťom z bohatých rodín.

Téme sa venujeme v texte: Ako sa chcel stať Kubo súčasťou strednej triedy.