Menej štátu… viac slobodyHľadať
Európska únia a eurozóna

O pavúkoch, hospodárskych cykloch a nálepkovaní

Radek Domica4 min čítania29 komentárov

Sú niektoré ekonomické zákonitosti špeciálnymi prípadmi obecnejších prírodných zákonov?

Pavúky sú normálne samotárske tvory. Starajú sa iba o seba, o iné pavúky svojho druhu sa zaujímajú iba v období párenia. Často sa navzájom požierajú. Existuje však druh Nephila clavipes, ktorý sa správa zvláštne. Keď je dobré obdobie a hojnosť koristi, Nephily stavajú svoje siete tesne vedľa seba do rozsiahlych celkov, ktoré zvyšujú šancu na ulovenie koristi. Keď je zlé obdobie a koristi je málo, každý jedinec si stavia sieť na osamelom mieste.

Na prvý pohľad to vyzerá ako neracionálne správanie, ale nie je tomu tak. Keď je koristi veľa, prežije takto viac potomkov každého jedinca a je výhodné sa takýmto spôsobom „deliť“ o potravu. Keď je koristi málo, tak prevažujú individuálne rozdiely. Jeden je šikovnejší a má väčšiu šancu splodiť viac potomkov, iný je menej šikovný, alebo má prosto smolu, a jeho gény neprežijú. Z pohľadu druhu Nephila clavipes je to najoptimálnejšia možná stratégia v danom prostredí, stratégia, ktorá umožní prežiť maximum jedincov druhu v meniacom sa prostredí.

Nephily objavili trik, ako v období hojnosti vyťažiť z prostredia viac zdrojov ako iné druhy pavúkov, ktoré tento trik neobjavili. V období nedostatku zdrojov sa správajú ako iné druhy pavúkov.

Ako k takémuto objavu príde? Nephily boli pôvodne samotárske, ako sa na pavúkov sluší a patrí. Zrejme sa u niektorého predka dnešných Nephíl objavila zmena, mutácia, ktorá pozmenila jeho správanie tak, že sa nesnažil až tak úzkostlivo vyhýbať ostatným príslušníkom svojho druhu, ako je u pavúkov normálne. V danom prostredí, kde sa cyklicky striedajú obdobia hojnosti a biedy, to cyklicky decimovalo populácie predkov dnešných Nephíl, rovnako, ako to robí s inými druhmi. Lenže tie Nephily, ktoré mali pozmenený ten hypotetický gén prežili vo väčšom počte jedincov, pretože mali v období hojnosti viac potomkov. Gén sa postupne krížením rozšíril v populácii a teraz sú Nephily spoločenskejšie.

Je to jeden z nespočetných darwinisticky rozprávaných úspešných príbehov. Za ním je ovšem celá plejáda príbehov neúspešných, pretože tam, kde uspeli Nephily, neuspeli iné varianty riešení a ich nositelia. O tých sa pravda nič nedozvieme, pretože neprežili. Môžeme dokonca skoro s určitosťou tvrdiť, že boli aj spoločenskejšie varianty riešení, kedy Nephily spolu zostávali aj v období nedostatku. Lenže takéto society neprežili. Prežili iba tie, ktoré striedajú svoje správanie podľa okolností. Prežilo najoptimálnejšie riešenie.

V rozhovore pre sme.sk Radovan Procházka z KDH okrem mnohého iného povedal:

…Je ťažká predstava, že budem zastupovať človeka, ktorý si myslí, že najlepším modelom úpravy spoločenských vzťahov je darwinistická súťaž druhov o prežitie.

Ponechajme teraz stranou, že R. Procházka zjavne nerozumie evolučnej teórii, pretože prírodný výber na úrovni druhov organizmov prebieha iba výnimočne a podľa Ch. Darwina druhy vzájomne nebojujú o prežitie, ale každý jedinec sa snaží optimalizovať na zmeny podmienok v prostredí. Podstatná je tu Procházkova predstava, že v spoločnosti sapientov je možné nastaviť podmienky tak, aby darwinistický prírodný výber neplatil vôbec. Inými slovami: darwinistický mechanizmus evolúcie nie je všeobecne platný princíp, platí iba v prírode, nie v spoločnosti.

Tento postoj nie je vlastný iba R. Procházkovi, spolu s ním ho zdieľa veľa ľavicových, ale aj pravicových, či iných politikov. Dokonca slovo „darwinistický“ sa stalo pejoratívnym adjektívom, dehonestujúcou nálepkou, o ktorej sa samo sebou vie, že označuje nesprávny, primitívny, či zjednodušujúci pohľad na nejaký spoločenský jav. A to napriek historickej skúsenosti, ktorá nás učí, že nejaký názor, či nejaké poznanie nezmetieme zo stola tým, že ho označíme za škaredé.

Ak dnes väčšina vzdelaných ľudí prijíma ako vedecky podložené, že život na tejto planéte sa vyvíja podľa darwinistických princípov, a teda aj náš druh je súčasťou tohoto procesu, je prinajmenšom intelektuálnou povinnosťou toho, kto tvrdí, že v spoločnosti sapientov tieto zákonitosti prestali platiť, toto tvrdenie obhájiť. To znamená, musí preukázať, ako sa to stalo a prečo. Alebo inak: ako sa v prostredí evolučných princípov stalo, že prestali platiť? Pokiaľ to vierohodne neurobí, tak by si mal vybrať: buď evolučné zákony platia vždy a všade, alebo neplatia nikdy.

Vráťme sa teraz k príkladu s Nephilou. V dobrých časoch je výhodná užšia kooperácia, v zlých je výhodné hľadať samostatné riešenia. Dá sa tento princíp uplatniť na spoločnosť sapientov? Vezmime si krajné polohy. Ak je mier a prosperita, dá sa všeličo skooperovať a obyčajne sa tak aj stáva. Ak nastane vojna, alebo katastrofa dlhšieho trvania, obyčajne sa mravy zmenia a každý bojuje za seba a svoju rodinu. Je to podobnosť čisto náhodná? Domnievam sa, že nie.

Veď čo to je v princípe darwinistický evolučný mechanizmus: Na jednej strane sú vždy obmedzené zdroje. To vyplýva z termodynamických zákonov, pretože v tom najkonečnejšom dôsledku môžeme každý zdroj vyjadriť ako mieru voľnej energie. A energia nášho Vesmíru je (aspoň podľa súčasných predstáv) obmedzená.

Na strane druhej hovoríme o spôsobe, ako je tá energia usporiadaná, hovoríme o informácii, tvare, usporiadaní, organizácii, forme a všelijak inak. Častice sú usporiadané do atómov, atómy do molekúl, molekuly do organizmov, organizmy do ekosystémov. Informácia ovšem nepozná niečo ako termodynamické obmedzenie. Niet zákona, ktorý by tvrdil, že nejaké usporiadanie, nejaké informácia môže byť len v takom, či onakom množstve kópií.

Každý z nás má v črevách potomkov baktérie Escherichia Coli. Táto jednoduchá baktéria sa dokáže pri dostatočnom prísune potravy (ktorú pre ňu tak ťažko získavame v hypermarketoch) každých 10 — 15 minúť rozmnožiť. Každý deň priemerný človek vylúči stolicou pol bilióna jedincov tejto veľmi úspešnej baktérie. Ak by mala neobmedzený prísun potravy, tak by údajne za 24 hodín jej kolónia dosiahla rozmery Zeme. Jej forma usporiadania, teda informácia Escherichia Coli má potenciálne neobmedzené možnosti replikácie.

Každá informácia má potenciálne neobmedzené možnosti replikácie.

Máme tu dva prírodné zákony, jeden hovorí o neobmedzenosti konkrétnych foriem, kým druhý o obmedzenosti toho, čo sa formuje, teda energie. Riešením toho je jav, ktorý Darwin nazval prírodný výber a ekonómia to síce nenazýva nijako, ale vnútorne z toho vychádza. Nie je v takom prípade výhodnejšie poučiť sa z riešení, ktoré už v prírode darwinistický prírodný výber našiel, ako ich zosmiešňovať a ignorovať? Jedno je isté — platiť neprestanú.

Je isté, že tak, ako sa vyvinul sapientí spoločenský systém do dnešnej globálnej formy, hospodárskym cyklom sa nevyhneme. Budú sa striedať dobré a zlé časy. A bude sa tak ako u Nephily striedať sociálna integrácia so sociálnou dezintegráciou. Možno by bolo užitočné v zlých časoch umožňovať malú dezintegráciu, nie jej brániť, pretože nastane tak či tak, len bude mať možno formu veľkej dezintegrácie v podobe globálnych vojnových konfliktov. Možno je dnes výhodnejšie nechať skrachovať malé štáty, alebo banky, ako v budúcnosti skúšať zúfalo prežiť na územiach zamorených rádioaktivitou. Možno je práve dnes lepšie zmenšiť mieru integrácie EÚ a v lepších časoch ju posilniť. Neviem… Neverím na možnosť riadenia evolúcie. Verím však v to, že ju nemožno oklamať a ani sa z nej vynálepkovať.

Súvisiace články

Diskusia (29)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.