Mýtus o nevytváraní hodnôt
(Všetkým mojim učiteľom, i za to, že som ich tak trápil..:)
Diskutuje sa dnes opäť o odmeňovaní učiteľov. Nie ojedinele zaznieva argument, že učiteľ nevytvára hodnoty, teda by mal byť spokojný, skromný a najmä ticho. Nuž tak si to rozoberme: je nepochybne pravda, že produktom práce učiteľa nie je zmontovaný automobil, liečivý prípravok, šťavnatý stejk či „šťava“ do počítača.
Produktom jeho práce je totiž „len“ služba.
Avšak iste aspoň taká, ako napríklad aj predaj/podanie vyššie spomenutých produktov. (Ktoré ich poskytovatelia nemusia navyše sami vyrábať, na rozdiel od učiteľov, od ktorých chceme, aby boli sami aj tvorcami či spolutvorcami odovzdaných myšlienok, efektov, formovaní...)
No bez prílišnej skromnosti ide o službu dokonca až tak sofistikovanú, že sa dá porovnať s tou, ktorú žiadame, keď nám ubúda zdravia, teda zdravotnícku starostlivosť. Tú by tiež, analogicky, mohli zlé jazyky považovať za „hodnoty neprodukujúcu“. Prirodzene ale, by sme ju všetci chceli čo najkvalitnejšiu. Výučbu nie? A napokon, ako môžu byť takéto, i keď vysoko kvalifikované (vyžadujúca roky prípravy) služby cenné?
Chcel by som veriť, že dnes bude „marxistických ekonómov“, považujúcich za hodnoty produkujúcu triedu iba tú robotnícku, menej. (Žiaľ v diskusiách sa názorom, ktorý ma k tejto polemike vyprovokoval, prezentujú dokonca i súčasní vraj ekonómovia.) V našej „sociálne trhovej“ (ústava) ekonomike však už aj ne ekonómovia vedia, že cena služby je obvykle aspoň taká, za akú ju dokážeme, v primeranej kvalite získať (a učitelia, ak ostaneme pri ich službách, poskytnúť). Keď sme zrušili otroctvo, automatický nárok na službu niekoho iného sme stratili.
Mali by sme ale mať nárok si primerane kvalitnú službu kúpiť a za svoje peniaze požadovať čo najlepšie, podobne, ako má na druhej strane poskytovateľ služby právo na primeranú odmenu (teda nie napr. dvojnásobok jeho kolegu, iba ak by bol dvakrát tak vyhľadávaný, efektívny, angažovaný atď. a boli by mu aj iní ochotní zaplatiť). Heuréka, učitelia snažte sa, čím budete kvalitnejší, vzdelanejší, múdrejší, tým budete žiadanejší!
Lenže... Čo bolo - to bolo, bolo - nebolo, ale žiaľ bolo - bolo, rozhodol sa múdry štát, že bude službu poskytovať: bezplatne..! „Zoštátnil“ milých učiteľov, znemožnil im službu poskytovať za úhradu, na ktorú si ju cení spotrebiteľ, a stanovil pevné, regulované, tabuľkové ceny učiteľovej práce. (Pre úplnosť uveďme, že to postihlo nielen učiteľov..:)
A roky plynuli a plynuli, a múdry štát zoštátňoval, organizoval, reguloval, hospodáril, podnikal, zadlžoval, privatizoval, oddlžoval, ekonomicky stimuloval, v malom i veľkom zamestnával i prezamestnával, prepúšťal, preplácal, odmeňoval, nedoceňoval, pokutoval preodmeňoval všetko a všetkých tak „rozumne“, a ešte všeličo možné i nemožné vystrájal, až milým učiteľom povedal:
„Vašu prácu si na výsosť cením, ale zaplatiť vám primerane nemám z čoho - uskromňujte sa. Mám čo robiť zo zaplatením bujného štátneho aparátu (aj pre to, aby som vás čo najviac reguloval a tabuľkami, výkazmi a všetkým, čo ma ešte napadne zamestnával) a zaplatením („normálnych“, špeciálnych, osobitných, najvyšších, predsedajúcich, generálnych, proti korupčných, štábnych, pridelených, prezidentujúcich, novovymenovaných, odstúpivších i v štyridsiatke vyslúžilých) sudcov, prokurátorov, úradníkov, zákonodarcov, policajtov, vojakov... A tí nesmú mať „diskriminačné“ platy!“
A keďže stále platia múdrym štátom regulované, tabuľkové ceny učiteľovej práce, ten i keby aj horko ťažko prekonal administratívne, legislatívne, daňové, odvodové, akreditačné, povoľovacie a všakovaké iné prekážky a bariéry, ktoré mu ten štátny aparát, zákonodarcovia, úradníci, prokurátori, sudcovia a mnohí ďalší postavili, i tak si za svoju službu nemôže nechať zaplatiť ani toľko, koľko si zarobí ten, čo servíruje kvalitný stejk, účinný liek, predá auto či dodáva elektrinu. Ba ani toľko, koľko si vyjednala milá sestra, čerstvá absolventka, ktorá svojmu učiteľovi v biede ten liek prinesie.
A tak je napokon v našom sociálnom štáte stabilne smutnou istotou i marxistické tvrdenie, že učitelia hodnoty nevytvárajú. Aspoň nie také, aby svoju prácu mohli vykonávať so zadosťučinením, že spoločnosť, ktorú vzdelávajú, aby sa vedela „predať“, uplatniť a napredovať, im nie je dlžná viac, ako len „zákaz“ byť vo svojom povolaní slobodnými.
Karol "Karolisimo" Frihet ·
Vzdelavanie je jedna z najregulovanejsich oblasti zivota a malo by byt vykladnou skrynou uspechu zasahov STATU. V realite je skor padnym dokazom odporcov regulacii. Ucitelia - nespokojni, studenti - nespokojni, rodicia - nespokojni, buduci zamestnavatelia - nespokojni. Vsetci sme nespokojni, ale regulacie nezrusime :-)
Filip Zajac ·
Byť pedagóg je v prvom rade poslanie. Výsledkom jeho práce je duchovné bohatstvo a je pochopiteľné, že človek, ktorý ho neprežíva si nevie predstaviť kvality života vzdelaného človeka.
Je pravda, že regulácie hlůpimy zásahmi – snažiac sa zhmotniť nehmotné ho ničia. Prirodzená súčasť spoločnosti tak pôsobí, ako limitovaný tovar na predaj.
Nie som zástanca byrokratických zásahov do čohokoľvek. A do duševných záležitostí tobôž nie. Na druhú stranu vzdelanie a výchova je oblasť, kde sa naozaj oplatí byť štedrí.
Nakoniec egzistuje množstvo štúdií dokazujúcich, že pri akomkoľvek duševnom povolaní samotné materiálne ohodnotenie práce nie je motiváciou toto povolanie vykonávať. Keby tomu tak bolo – nemal, kto učiť, liečiť, zachraňovať životy.
Dnes som sám počul slová – ‚keby ma netešilo, ze peniaze by som to nerobil.‘
Ak má byť teda škola inštitúciou – neformalizujme ju. Nehajme v školách priestor pre slobodné a prirodzené vzdelanie, kde sa nebude chodiť preto, že musím, ale že chcem. Tak sa prirodzene nahradí koncept – „nech študuje ten kto na to má materiálne kapacity“, konceptom –„kto na to má duchovné kapacity".
V prípade, že by si to niekto nevedel predstaviť v praxi odporúčam pozorovať prirodzený proces edukácie šimpanzov.
PS: pre autora: Prosím uveď konkrétnu citáciu Karla Marxa, kde tvrdí, že učitelia nevytvárajú hodnoty. Ďakujem :)
Tibor Peták ·
"Nakoniec egzistuje množstvo štúdií dokazujúcich, že pri akomkoľvek duševnom povolaní samotné materiálne ohodnotenie práce nie je motiváciou toto povolanie vykonávať. Keby tomu tak bolo – nemal, kto učiť, liečiť, zachraňovať životy. "
Zároveň existuje mnoho štúdií o tom, že ak je ten pracovník aj dobre finančne ohodnotený, podáva omnoho lepšie výkony. Mnohokrát to totiž nie je "duchovné poslanie", ale nemožnosť/nevôľa zmeniť prácu, ktorá zaručuje, že nás má kto učiť/liečiť. O znechutených (lebo nezaplatených) učiteľoch a zdravotníkoch si ešte nepočul?
Ten obľúbený výrok, že ide o poslanie, ma dosť irituje. V podstate sa tým chce povedať, že by dotyčný zamestnanec mal robiť aj zadarmo, veď on sa nakŕmi z duchovna. Existuje poslanie a existuje povolanie? Pekár, ktorý napečie lekárovi chleba, nemá poslanie? Poslanie nakŕmiť toho, kto má poslanie liečiť ľudí?
Filip Zajac ·
Tibor chcem tým povedať, že tý ľudia nie sú len zle platený, ale hlavne nedocenený a z toho sa mi chce blejt keď niekto povie, že im ide o peniaze. Sprostá ľudská závisť zaslepuje.
Múdry človek sa vzdeláva celý život, takže učiteľ môže byť aj nadriadený v akejkoľvek práci.
Martin Klauco ·
Z vlastnej skusenosti viem povedat, ze pokial ma pedagog dostatocne financne ohodnotenie a dostatocne materialne vybavenie na vykon svojho "poslania" podava podstatne lepsie vykony ! Sprava sa lepsie ku studentom, snazi sa tym studentom pomoct, vyjst im v ustrety atd.
Takyto pedagog je potom flexibilnejsi, chce chodit na konferencie, chce sa sam dalej vzdelavat, lebo vie ze potom moze ponuknut viac, co smeruje k dalsiemu zlepsovaniu kvality jeho sluzieb, ergo k vyssim prijmom (napise knihu, publikuje clanok, zacne prednasat na zachranicnych skolach... vsetko z coho mu kvapne viac $). Teraz som viac narazal na VS ucitelov, a neviem preco by to nemoholo podobne fungovat aj na strednych a zakladnych skolach. Skolstvo by malo byt biznis tak ako vsetko ostatne. Lebo je v zaujme vsetkych mat vzdelanu spolocnost, kvalifikovanu pracovnu silu atd. cize skolstvo ako biznis by velmi dobre fungovalo aj bez statu !
Filip Zajac ·
http://www.menejstatu.sk/patenty-a-autorske-prava/ Martin ako, by mal podľa teba vyzerať biznis model pokiaľ súhlasíš s tým, že duševné vlastníctvo nie je vlastnictvo? Práve nedávno som čítal článok, o učiteľovi (podľa mňa fanatikovi) sa zrodil úžastný nápad, ako zamedziť „krádeži duševného vlastníctva“ kopírovaním skrípt a učebníc, aby tak vydavateľstvá študenti neuberali o nekonečné príjmy.
Sa dostávam v tomto prípade do rozpakov
Tomas Lengyel ·
netusim co Martin, ale biznis ohladne vzdelavania s dusevnym vlastnictvom alebo z absenciou dusevneho vlastnictva nie je prakticky skoro vobec prepojeny.
Ono vlastenie konkretnej knihy, ucebnice, skript versus dobry ucitel, podanie, prednaska - to mozu (a casto asi su) dva naprosto ine statky
Ale mozno som uplne nepochopil kam tym smerujes :)
Filip Zajac ·
Neak tak som to myslel, proste sa to medzi sebou bije. Ale neaky definitivny nazor si o tom neviem vytvorit.
kri ·
to slovne spojenie vytvaranie hodnot je vo vseobecnosti velmi zle a dokonca zavadzajuce. hodnoty sa nevytvaraju, hodnota sa dava, hodnota sa pripisuje, alebo pridava a to ako vieme subjektivne.
mozete sa ako producent nejakej veci, statku subjektivne domnievat, ze ste vytvoril hodnotu, ale ak tomu na dopytovej strane nik hodnotu nepripisuje, nedava, ze to nechce ani zadarmo tak ste hodnotu zjavne nevytvorili. vytvorili ste kopu odpadu a srotu.
Roman Kanala ·
Toto je veľmi dobrý postreh. V ekonomike nemateriálnych statkov, ako služieb či duševného vlastníctva, je dobrým spôsobom ocenenia zmerať, koľko sú ľudia ochotní za taký dematerializovaný tovar zaplatiť. Trhová cena je dobrá cena, ak presahuje výrobné náklady.
Žiaľ v školstve na Zlodejsku po zlodejsky tovarom nie sú vedomosti, ale predávaným tovarom je len ten titul.
Zdenka G. ·
na sk zial vzdelanie nema hodnotu, mam pocit, ze jedine, co tu zavazi, je papier o titule. a vieme, ake lahke je dostat sa k nemu. a ako to nikomu (okrem mna a 4 dalsich) v tejto krajine v podstate neprekaza...
slovaci nemaju radi poznanie, nechcu sa ucit, nechcu driet, chcu mat len vysledky - najlepsie za pekne oci. zial, nie je to len mentalita pubertiakov (tu sa to da pochopit), ale aj ich rodicov, ktori mentalne ustrnuli niekde v tom veku. (pekne o tom onehdy napisal peter breiner) ucitelia su potom postaveni do pozicie tych trapnych sociek, ktore sa nevedia kompetente vyjadrit k nicomu, su stelesnenim neuspechu a akakolvek snaha o vychovu v skole je len "sedenie" na ziakoch.
je pravda, ze ak clovek robi robotu, kde pouziva kognitivne schopnosti, peniaze nie su najsilnejsi motivator, ale pravda je aj to, ze ich nedostatok je uzasny demotivator. ak ja denne musim riesit, co budem jest a za co, modlim sa, aby sa mi nepokazil zub a navstevu kadernicky planujem 2 mesiace, jednoducho nebudem vediet vymyslat uzasne hodiny. ale na tomto nikomu tam hore nezalezi...
Ferko ·
Vazim si pedagogov na zakladnych a strednych skolach no zial o univerzitach to povedat nemozem :( Nesuhlasim s tym ze maju mat vacsiu volnost. Skor si myslim ze by mal zasiahnut stat. Nemyslim si, ze maju dostat co i len o cent naviac nakolko nemaju problem si robit jednodnove ci polrocne podmienky len aby dostali skolne ktore zaslu po vianociach s tym ze do mesiaca bud zaplat alebo chod do p..e. Maju priliz vysoku mieru demokracie ktoru aj ked by stat obmedzil moje dieta bude mat v rodnom liste: vydedeni nastatupom na slovensku univerzitu. Zial, nechcem aby ho ucili slepy, opity pedagogovia ktory nemaju kusok hamby :(