Menej štátu… viac slobodyHľadať
Európska únia a eurozóna

Moderný sociálny štát a princípy európskej solidarity

Tibor Pospíšil4 min čítania28 komentárov

Súčasná miera prerozdeľovania (solidarity?) v našich končinách je na historických rekordoch, do minulosti je porovnateľná možno s obdobiami vojen. A európski voliči si vo voľbách typicky žiadajú jej ďalšie zvyšovanie. Napríklad slovenský volič si v posledných voľbách jednoznačne vybral politické strany presadzujúce rozšírenie národného prerozdeľovania na celoeurópsku úroveň. Poďme sa spolu pozrieť, ako funguje solidarita v modernom európskom poňatí.

Predstavme si bohatý subjekt, nazvime ho bankár, ktorý sa rozhodne realizovať ušľachtilý sociálny cieľ, podporiť hospodársky rast. Bankár má 10 mld. euro a v vloží ich ako základný kapitál do novej banky. Finančný systém moderného sociálneho štátu umožňuje banke poskytnúť úvery (vytvoriť nové, predtým neexistujúce peniaze) v násobkoch základného kapitálu. 10-násobok je ešte celkom konzervatívne číslo, sociálnejšie orientované európske banky poskytnú úvery aj v rozsahu 20-30 násobku svojho kapitálu.

Bankár poskytne úvery ďalším subjektom v solidárnom reťazci, nazvime si ich developeri. Developeri realizujú dokonca dva sociálne ciele naraz: zabezpečia výstavbu nehnuteľností, čím jednak zamestnajú množstvo pracujúcich a vybudujú množstvo hodnotných nehnuteľností, ktoré sú vďaka hypotekárnym úverom od bankára dostupné širokému okruhu obyvateľov. Bankové úvery sú veľmi dobre zabezpečené, pretože vďaka neustálemu prísunu nových peňazí cena nehnuteľností stále rastie. Bohatšie sú banky, pretože môžu poskytovať nové a nové úvery, bohatší sú pracujúci, pretože môžu stavať nové a nové nehnuteľnosti a bohatší sú aj majitelia nehnuteľností, pretože ich cena neustále stúpa.

Avšak ako v každej rodine, tak aj v tej našej európskej sa občas (ale skutočne len občas) stane, že niektorý člen sa dostane do problémov. Keďže do problémov sa v žiadnom prípade nedostal systém ako taký, ale len jednotlivec, riešenie je jednoduché. Nastúpi slovenským voličom toľko požadovaná medzinárodná solidarita (euroval). Stane sa to zruba takto:

Banka má kapitál 10 mld. euro, ale poskytla úvery za 100 mld. euro. Úvery má zabezpečené nehnuteľnosťami povedzme za 150 mld. euro (ocenené na vrchole hospodárskeho rastu). Cena nehnuteľností prestane rásť, pretože nové hypotekárne úvery si už nemá kto zobrať. Aj v silne sociálnom štáte je totiž počet obyvateľov konečný. Keď cena nehnuteľností v zábezpeke klesne o tretinu (na 100 mld. euro), ešte sa nič nedeje. Problém nastane, keď klesne o ďalších 10%, na 90 mld. euro. Vzniknutú stratu (100 mld. úvery zabezpečené len 90 mld. hodnotou) je potrebné zúčtovať k základnému kapitálu banky (10 mld. euro). Základný kapitál banky klesne na nulu.

A tu nastupuje solidárny eurovalový mechanizmus, rekapitalizácia bánk. Najprv (Írsko) sa to riešilo okľukou cez štát, ktorý zatiahol straty svojich bánk na úver z eurovalu. Prvý krát sme boli solidárni akože s Írskom (či podobne s Gréckom) V prípade Španielska sa celý proces zjednoduší a z eurovalu budú sanované (rekapitalizované) banky samotné. Banky treba rekapitalizovať preto, aby z nového kapitálu mohli byť uhradené existujúce, či budúce straty bánk. Slovíčko „rekapitalizovať“ je z nového európskeho slovníka, kde pôsobí ako synonymum pre „byť solidárny“ a v preklade do staroslovenčiny znamená zaplatiť za iného jeho dlhy.

Položme si jednu politicky nekorektnú a neeurópsku otázku: kde skončilo tých 100 mld. euro, ktoré vytvorila banka a poskytla ich ako úvery developerom? Tieto peniaze sú stále v obehu, pretože peniaze, ktoré banka vytvorí v štádiu poskytnutia úveru, zaniknú len splatením úveru. A splácanie úverov je neeurópske, pretože to pôsobí proti rastu ekonomiky. Nehovoriac o úsporách, tie sú znakom dnes už úplne opusteného systému, zhnitého kapitalizmu.

Takže tých 100 mld. euro z bankových úverov najprv dostali developeri. Za svoju záslužnú činnosť si istú časť (polovica snáď mohla stačiť) ponechali a zvyšok sa ocitol ako odmena za prácu na účtoch ľudí, ktorí postavili nehnuteľnosti. Aj tie, ktoré zostali na ocot, presnejšie ako bezcenná zábezpeka banky.

Ak si ešte spomeniete, Slovensko malo podobne solidárny systém za vlády svojho otca zakladateľa, V.M. Banky vtedy požičali približne 5 mld. euro (150 mld. vtedajších korún) vybraným podnikateľom. Ktorým sa ich nejako nepodarilo vrátiť. Nie, ani tieto peniaze nezanikli. Dnes, už premenené na eurá, obiehajú vo finančnom systéme dodnes. Slovensko podobne, ako dnes Írsko, Španielsko, Grécko … svoje banky rekapitalizovalo, t.j. z peňazí ostatných občanov (daní) uhradilo tie úvery, ktoré sa nepodarilo uhradiť vybraným podnikateľom.

Som rád, že európsky solidárny systém pochopil aj líder slovenskej pravice, poslanec Matovič. A že sa priklonil na stranu tradične európsky orientovaného smeru, ktorý chce oveľa viac zdaniť banky. Slovenské banky sa po rekapitalizácii správajú nesolidárne. Nepodporujú hospodársky rast a vytvárajú zisk. Ak by totiž poskytovali úvery podobne, ako banky írske, či španielske, slovenský HDP by už mohol byť aj dvojnásobný a banky by veru žiadne zisky nemali. Naopak, mohli možno dosiahnuť aj na (už druhú v poradí) rekapitalizáciu. Ale čo sa dá robiť, ak slovenskí občania nemôžu rekapitalizovať svoje banky, cez euroval im bude umožnené rekapitalizovať tie španielske, írske, talianske ….

Ale hlboké problémy (nesociálne správanie) slovenských bánk si už našťastie všimli aj v Bruseli. Aby sa nezodpovedné banky nevyhýbali svojej povinnosti podporovať hospodársky rast, budú všetky banky povinne prispievať do rekapitalizačného fondu. Z ktorého sa potom budú rekapitalizovať tie banky, ktoré budú rast podporovať najviac. No a nezodpovedná banka si potom dobre rozmyslí, či bude vytvárať zisk, keď ho aj tak bude musieť odviesť do solidárneho fondu, alebo bude podporovať hospodársky rast a zo solidárneho fondu bude naopak čerpať. Pretože aj vás isto napadne, že možno netreba mať priamo banku, oveľa lepšie bude stáť na strane príjemcu úverov na podporu hospodárskeho rastu. Pretože aj tie vysoké zisky bánk (ktoré budú po novom sankcionované) sú drobné oproti sume úverov, ktoré splatia v konečnom dôsledku daňoví poplatníci, ale ktoré skončia u tých správne vybraných subjektov.

A preto aj vzhľadom na vyššie uvedené si myslím, že Slováci, ktorí aj v posledných voľbách dokázali svoju veľmi európsku a veľmi solidárnu orientáciu by sa už konečne mali zbaviť svojej zbytočnej skromnosti. A mali by do niektorej z najvyšších európskych pozícii kandidovať otca modernej bankovej solidarity, ktorý už v 90. rokoch minulého storočia pochopil systém budovania sociálneho štátu pomocou hospodárskeho rastu vytváraného vybranými preverenými subjektami.

Súvisiace články

Diskusia (28)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.