Kurzarbeit

Kurzarbeit je štátny nástroj podpory zamestnanosti, pri ktorom verejné fondy doplácajú časť mzdy zamestnancom v podnikoch, ktoré pre dočasnú krízu skrátili pracovný čas namiesto prepúšťania.

Kurzarbeit (skrátená práca) je štátny dotačný mechanizmus, pri ktorom verejné fondy preplácajú časť mzdy zamestnancom v podnikoch postihnutých dočasným výpadkom činnosti. Namiesto prepustenia pracovník zostáva v zamestnaneckom pomere s kratším pracovným časom a výpadok príjmu mu sčasti dorovnáva štát. Cieľom opatrenia je tlmiť nárast nezamestnanosti počas hospodárskych kríz a udržať kvalifikovanú pracovnú silu vo firmách.

Ako to vyzerá v praxi

Model pochádza z Nemecka, kde sa masovo uplatnil počas finančnej krízy v roku 2008 a neskôr v celej Európskej únii počas pandémie covidu-19. V nemeckom systéme štátna agentúra práce zvyčajne hradí 60 až 67 percent čistého ušlého príjmu. Podnik tak neplatí plné mzdové náklady za neodpracovaný čas, no zároveň neprichádza o zaučených ľudí, ktorých by po odznení výpadku musel znova hľadať a zaškoľovať.

Na Slovensku fungoval kurzarbeit najprv ako mimoriadne opatrenie počas pandémie a od roku 2022 platí natrvalo prostredníctvom zákona o podpore v čase skrátenej práce. Zamestnávateľ môže o príspevok požiadať, ak pre vonkajšie okolnosti nemôže prideľovať prácu aspoň desiatim percentám zamestnancov v rozsahu najmenej desiatich percent ich týždenného pracovného času. Štát potom prepláca 60 percent priemerného zárobku, zamestnávateľ dopláca 20 percent a zamestnanec tak dostane aspoň 80 percent svojej bežnej mzdy. Systém je financovaný z osobitného fondu poistenia v nezamestnanosti, do ktorého povinne prispievajú zamestnávatelia.

Prečo o tom píšeme

Z pohľadu zástancov voľného trhu je kurzarbeit sporný, pretože umelo konzervuje existujúcu štruktúru ekonomiky a bráni jej prirodzenému prispôsobeniu sa novým podmienkam. Hoci z krátkodobého hľadiska chráni pracovné miesta, z dlhodobého viaže pracovnú silu v upadajúcich alebo nekonkurencieschopných odvetviach na úkor rastúcich sektorov, ktoré by inak týchto ľudí absorbovali. Dotovanie neproduktívnej práce navyše financujú úspešné firmy a daňoví poplatníci, čo vytvára morálny hazard a predlžuje prežívanie neefektívnych podnikov.

Viac si prečítajte v článku Kurzarbeit – ďalší nezmysel, ktorý poškodí ekonomiku.