John Stuart Mill

John Stuart Mill (20. 5. 1806, Pentonville, Londýn, Spojené kráľovstvo — 8. 5. 1873, Avignon, Francúzsko) bol britský filozof, ekonóm a poslanec, ktorého dielo predstavuje jeden z najvplyvnejších pilierov klasického liberalizmu 19. storočia.

Čo priniesol

Jeho najznámejším konceptom je princíp škody (harm principle). Mill v eseji O slobode stanovil jednoduchú hranicu: jediným oprávneným dôvodom, pre ktorý môže štát alebo spoločnosť použiť donútenie voči dospelému človeku proti jeho vôli, je zabrániť tomu, aby spôsobil škodu iným. Vlastné dobro človeka — fyzické, finančné či morálne — nie je dostatočným dôvodom na zásah. Mill tým odmietol paternalizmus, teda predstavu, že by politici či úradníci mali právo vychovávať občanov ako nesvojprávne deti a chrániť ich pred ich vlastnými zlými rozhodnutiami.

Zároveň upozornil na fenomén, ktorý nazval tyrania väčšiny. Odmietol naivnú vieru, že demokratické voľby samy osebe garantujú slobodu; organizovaná väčšina totiž dokáže jednotlivca a menšinové názory udupať rovnako brutálne ako autokrat. Práve preto sformuloval dodnes neprekonanú obhajobu slobody prejavu: ani keby mali všetci ľudia okrem jedného rovnaký názor, nemajú právo ho umlčať. Cenzúra škodí predovšetkým tým, ktorí ju zavádzajú — buď umlčia pravdu, pripravia sa o zrnko pravdy v chybnom názore, alebo spôsobia, že nespochybňovaná pravda skostnatie na mŕtvu, bezmyšlienkovitú dogmu.

Z libertariánskeho pohľadu má však Millovo myslenie zásadné trhliny. Slobodu totiž neodvodzoval z prirodzených práv na seba samého a majetok, ale z utilitarizmu — teda z predpokladu, že sloboda prináša najväčší možný úžitok pre spoločnosť. Ak je však sloboda iba nástrojom kolektívneho blahobytu, vládny plánovač môže kedykoľvek vyrukovať s kalkuláciou, podľa ktorej jej obmedzenie prinesie celku viac úžitku. V neskoršom veku sa Mill navyše pod vplyvom svojej manželky Harriet Taylor posunul k sociálnemu liberalizmu až družstevnému socializmu. Vo svojich ekonomických textoch urobil chybný predel medzi zákonmi výroby (ktoré sú dané prírodou a trhom) a distribúciou bohatstva, ktorú označil za čisto politickú voľbu spoločnosti — čím nevedomky pripravil pôdu pre masívne dedičské dane a moderný sociálny štát.

Čo si od neho prečítať

• O slobode (On Liberty, 1859) — Útla, elegantne napísaná esej o hraniciach moci štátu a bezpodmienečnej obrane slobody prejavu; najlepšie miesto, kde s Millom začať.
• Zásady politickej ekonómie (Principles of Political Economy, 1848) — Vtedajšia biblia ekonomického myslenia, v ktorej Mill bravúrne zhrnul klasickú ekonómiu, no zároveň otvoril dvere štátnemu prerozdeľovaniu bohatstva.
• Úvahy o zastupiteľskej vláde (Considerations on Representative Government, 1861) — Skúmanie limitov demokracie, v ktorom Mill varuje pred vládou davu a navrhuje mechanizmy, ako zabrániť prehlasovaniu vzdelanejších a produktívnejších vrstiev.
• Poddanstvo žien (The Subjection of Women, 1869) — Dôsledná aplikácia rovnosti pred zákonom a vlastníckych práv na ženy v ére, kedy manželstvo znamenalo stratu právnej subjektivity.

Prečo na ňom záleží dnes

V čase, keď Európska únia aj slovenské vlády zavádzajú regulácie na boj proti „dezinformáciám“, budujú komisie na monitorovanie nenávistného prejavu a tlačia digitálne platformy do skrytej cenzúry, je Millovo varovanie mimoriadne živé. Mill by dnešným ministrom a eurokomisárom pripomenul, že žiadna vládna inštitúcia nevlastní monopol na pravdu. Snaha vyčistiť verejný priestor od nepohodlných názorov vedie iba k tomu, že spoločnosť stratí schopnosť kriticky myslieť a podľahne ilúzii vlastnej neomylnosti.

Rovnako neúprosný je Millov princíp škody voči súčasnému „pestúnskemu štátu“ (nanny state). Od spotrebných daní na cukor a alkohol, cez zákazové smernice až po povinné prilby a záchranné vesty sa štát správa ako autoritársky rodič. Mill jasne deklaroval, že pokiaľ jednotlivec svojim konaním priamo nepoškodzuje iných a neohrozuje ich majetok, štát nemá právo chrániť ho pred jeho vlastnými chybami — pretože právo rozhodnúť sa zle je neoddeliteľnou súčasťou slobody.