Hurálibertariáni a iné nezmysly

Čo znamená byť libertariánom? Pre mňa je to hlavne o mierumilovnom spolunažívaní a o predchádzaní konfliktov. O tom, že každá interakcia medzi jednotlivcami je založená len na dobrovoľnosti a na predpoklade, že spoločnosť fungujúca v mieri a úplnej slobode môže aj najlepšie prosperovať.

Princíp neagresie, sebavlastníctva, vlastníctva svojho majetku, produktov svojej práce a osídľovania sú na toto dobrými predpokladmi.

Ľudia zastávajúci tieto princípy nemajú žiadny plán riadenia spoločnosti, pretože „riadenie“ proti vôli toho druhého je v priamom rozpore s týmito princípmi. Určite nechcú tieto svoje princípy aplikovať na iných, či už priamou alebo nepriamou formou (politiky), aj keď si myslia, že sú správne. Toto mnohí nevedia pochopiť. Libertarianizmus pre mňa teda nie je žiadny politický smer, tak ako ho mnohí prezentujú. Politika vo mne evokuje vždy donucovanie a z toho často plynúce násilie.

Je úplne jedno, či je niekto hurálibertarián, nehurálibertarián, komunista, nacista, fašista, pokiaľ do tejto svojej predstavy o fungovaní spoločnosti nezaťahuje iných ľudí proti ich vôli. Môžem ísť kľudne naháňať aj tú slávnu Monikinu tresku v Baltskom mori, pokiaľ to nebude za peniaze niekoho cudzieho. Môžem dať postaviť 6-prúdovú diaľnicu do Užhorodu, sochu svojej osoby v nadživotnej veľkosti, diaľničný tunel na rovine alebo rozhľadňu, z ktorej bude vidno to isté, ako keď sa postavíte vedľa nej. Budú to síce úplné hlúposti, no pokiaľ nájdem ľudí, ktorí to dobrovoľne zafinancujú, nie je na tom vôbec nič zlé.

Teraz sa pomaly dostávame k meritu veci. Ak chcem postaviť takú hlúposť ako diaľničný tunel na rovine, musím sa ja a len a len ja snažiť, aby som presvedčil a zohnal ľudí, ktorí mi to pomôžu zrealizovať. Som to predsa ja, kto chce niečo spraviť. Existuje potom ešte rýchlejší spôsob ako to zrealizovať – spôsob donucovania. Funguje to tak, že prídem k niekomu so zbraňou v ruke (alebo pod hrozbou použitia zbrane) a poviem mu:

Daj mi peniaze na postavenie diaľničného tunelu na rovine, inak vystrelím.

Tento spôsob zväčša funguje, lebo ľudia sa zvyknú báť o svoj život. Tento spôsob je síce rýchly, no je totálne v rozpore s libertariánskymi princípmi (predchádzanie konfliktov, …). Ak príde od obete námietka na takéto konanie, agresor argumentuje nasledovne (dodatok):

…inak vystrelím. Ale dám ti ešte šancu vysvetliť mi, prečo by som ten tunel za tvoje peniaze stavať nemal.

S chápaním libertariána sa teraz pozrime na „vtip“, ktorý tu odznel:

Pri krajnici je odstavené auto. Defekt. Vodič stojí vedľa auta a máva na okoloidúce vozidlá.
V aute sedí Libertarián/Marxista a vraví mu: “Sorry kámo. Vieš, ale to, čo by sme potrebovali je zásadná zmena. Na úplne slobodnom trhu/v komunistickej utópii by bolo oveľa menej defektov!”

Zásadný rozdiel medzi marxistom a libertariánom je v tom, že jeden z týchto dvoch zasahuje do osobnej slobody a života toho druhého. Nedokáže svoju predstavu zrealizovať bez konfliktu. Marxista chce „kapitalistovi“ zobrať jeho majetok a dať ho „všetkým“. Ak by to ten marxista nespravil a nechal „kapitalistovi“ jeho majetok naďalej a nechal by ho aj naďalej „vykorisťovať“ ostatných, potom by nikdy nedosiahol svoj cieľ. Libertarián, ak nie je v práci spokojný, dá výpoveď a zamestná sa inde. Alebo začne sám podnikať a zamestnávať (resp. vykorisťovať po marxisticky).

Niekto by mohol argumentovať, že predsa ani libertarián nedosiahne svoj cieľ o svojej ideálnej spoločnosti, ak budú ostatní tvrdošijne trvať na svojom komunizme (…). To áno, ale o to ani tak nejde. Podstatné je nechať ľudí slobodne konať, bez donucovania a agresie.

Ak hovoríme o kvalite ciest z tohto pohľadu, potom nehovoríme o systéme, v ktorom by bolo menej defektov, ale o prostredí, v ktorom by ľudia neboli nútení platiť za deravé cesty, na ktorých si ničia svoje autá. Ktovie… možno by cesty ani neexistovali a jazdili by sme na vznášadlách. 🙂 Nik nevie presne predpovedať, ako by sme sa prepravovali, ak by nám štát nebral viac než polovicu našej produkcie a neobmedzoval nás na každom kroku. Ja si osobne myslím, že gumené kolesá na asfalte sú veľmi primitívne a v dobe smartfónov a komerčných letov do vesmíru sú už dávnym prežitkom…

Súvisiace články

Sloboda

Proti povinnému covid očkovaniu

V tomto článku uvádzam svoje dôvody, prečo si myslím že povinné očkovanie nie je správne, ani logické a prečo môže byť nakoniec aj kontraproduktívne v samotnom zámere zaočkovať čo najviac ľudí

Martin Bulák

Diskusia (28)

Pridať komentár

Komentár sa zverejní po schválení. Ukladáme iba meno a text — e-mail ani IP adresu nepotrebujeme.